Modlitby :: Katolícke stránky

Ježiš čaká na nás > Modlitby

pozri dolu!!! zoznam všetkých modlitieb na tejto stránke..........

++++ mnohé ďalšie modlitby na: katolik5.webnode.sk/uzdravenia-a-oslobodenie-/modlitby/motlitba-sk/

Modlitba

1. Modlitba je kľúčom do neba......je kontaktom s Bohom.

Na tejto stránke sa pokúsime predložiť čitateľom, osobitne veriacim, kresťanom, pohľad na mimoriadny prostriedok na ceste ku večnej spáse človeka - modlitbu.

Boh miluje všetky veci, ktoré stvoril. Osobitne miluje všetkých ľudí. Keď teda Boh miluje všetkých ľudí, chce, aby všetci dosiahli večnú spásu, najvyššie a jediné dobro, lebo to je jediný cieľ života človeka, pre ktorý ho Boh stvoril (mnohí ľudia si to však pod ťarchou svojich hriechov, ktoré im zakrývajú pravdivý a neskreslený pohľad na túto základnú pravdu človeka neuvedomujú, alebo skrze svojej slobodnej vôle, ktorú každému Boh dáva bezpodmienečne, si to ani nechcú uvedomovať). Boh chce, aby všetci ľudia bez výnimky boli spasení, hoci však všetci napokon nedosiahnu spásu (pre vlastné rozhodnutie žiť bez Boha, či dokonca ísť aj proti nemu...). Pre večnú spásu však každý z nás potrebuje milosti, ktoré dáva jedine Boh. Tieto milosti potrebujeme neustále a po celý život až do jeho konca, aby sme napokon mohli byť spasení a uzrieť Nebeské kráľovstvo a stretnúť sa so samotným Bohom v nebi. A tieto milosti môžeme získať práve cez modlitby. Podľa mnohých svätých je práve modlitba základným prostriedkom ku večnej spáse. A hoci prvé milosti, ktoré sa nám dostávajú bez akejkoľvek spolupráce z našej strany, ako napríklad povolanie k viere alebo pokániu, ako to hovorí aj Sv. Augustín, Boh dávaj aj tým, čo sa nemodlia, predsa však, a svätec to pokladá za isté, iné milosti (ktoré napokon vedú ku večnej spáse – najmä milosť zotrvania), Boh nedá, iba ak ako odpoveď na modlitbu (teda ak ho o tieto milosti prosíme). „Boh nám dá niektoré veci, ako počiatok viery, aj keď sa nemodlíme. Iné veci, ako zotrvanie v dobrom, Boh dá iba tým, so sa modlia“. Preto teológovia i svätí učia, že modlitba je pre dospelých nevyhnutne potrebná nielen na základe Božieho prikázania, ale tiež ako nevyhnutný prostriedok spásy. Aby sme sa spasili, musíme bojovať a zvíťaziť zo zlom. Avšak bez Božej pomoci nie sme schopní, nie sme v stave sa ubrániť presile toľkých a takých mocných nepriateľov. Nuž a túto pomoc dostávame len skrze modlitbu. Preto bez modlitby niet spásy, načo by sme nikdy nemali zabudnúť...Navyše, modlitba je jediným riadnym prostriedkom na prijatie Božích darov. Sv.Tomáš tvrdí, že všetky milosti, ktoré sa nám Boh od večnosti rozhodol udeliť, nám dá, iba ak sa modlíme. Ako rastliny potrebujú vlahu pre život, aby nevyschli, tak my potrebujeme modlitbu pre spásu. Ako duša dáva život telu, tak zase modlitba udržuje dušu pri živote. Ako sa telo živí pokrmom, tak sa človek sýti modlitbou. Modlitba je ďalej najpotrebnejšou zbraňou na obranu pred nepriateľmi. Kto ju nepoužije, je stratený. Zo všetkých prostriedkov spásy, ktoré nám sám Ježiš Kristus odporúča v evanjeliu, prvé miesto dáva modlitbe. Takže v temnote, smútku, beznádeji a nebezpečenstve nemáme inú nádej ako pozdvihnúť oči k Bohu a vrúcnymi modlitbami sa domáhať jeho milosrdenstva, aby nás zachránil. Je nevyhnutné, aby sme prežili život, ktorý smeruje ku spáse, s vrúcnou a vytrvalou modlitbou až do svojej smrti, lebo inak sa neubránime, nie je v našich silách sa ubrániť Zlému, jeho pokušeniam a ako hovorí aj Sv. Augustín, že človek následkom svojej slabosti nie je schopný vyplniť niektoré z Božích prikázaní s momentálnymi schopnosťami a riadnymi milosťami, ktoré sú dávané všetkým ľuďom. Ale skrze modlitbu môže ľahko obsiahnuť toľko ďalšej pomoci, koľko potrebuje pre svoju spásu. Hovorí: „Boh neprikazuje nemožnosti, ale keď prikazuje, nabáda ťa urobiť, čo môžeš, a prosiť o to, čo nemôžeš . A pomôže ti, aby si mohol.“ Toto je slávny text, ktorý potom prijal aj Tridentský koncil a vy hlásil ho za článok viery. Ak sa teda modlíme, Boh nám dá silu urobiť to, čo my sami nedokážeme. Napr. čistota je cnosť, ktorú nemáme silu zachovať, ak nám to nedá Boh. A Boh dáva túto silu iba tomu, kto o ňu prosí. Ale ktokoľvek o ňu prosí, iste ju dostane. Pretože toto sľúbil. A Boh je verný. „On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať “(1Kor 10,13). Teda aby človek bol schopný premôcť pokušenie, musí sa modliť. A padne ten, kto sa prestal modliť. Sv. Ján Zlatústy: „Nech sa nikto neospravedlňuje, že nemohol odolať nepriateľom, zatiaľ čo on sa prestal modliť.“

Pri modlitbách je dovolene a aj veľmi užitočné utiekať (teda vzývať a odvolávať sa) sa k príhovoru svätých, osobitne však utiekať sa ku Panne Márii, Božej Matky, pretože jej prosby majú u Boha nesporne väčšiu cenu než modlitby celého neba (sv. Alfonz Mária de´Liguori). Podľa sv. Tomáša Ježiš Kristus a jeho Matka si zaslúžili také veľké milosti, že môžu zachrániť všetkých ľudí. Podľa sv. Bernarda Panna Mária dostala od Boha dve plnosti milosti. Prvou je vtelenie večného Slova, ktorý sa stal človekom v jej presvätom lone. Druhou je plnosť milostí, ktoré dostávame od Boha na príhovor tejto Matky. Tento svätec ďalej hovorí, že všetky milosti, ktoré chceme mať, musíme žiadať skrze Máriu, lebo ona dosiahne všetko, čo žiada, a jej modlitby nemôžu byť zamietnuté (tým sa myslia milosti, ktoré nám pomáhajú získať spásu a nie milosti v našom živote, „sveta“ – tzv. časné milosti.- k tomu si povieme bližšie o čosi neskôr).

Veru, veru hovorím vám: Ak bude o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to (Jn 16,23). Ježiš Kristus teda sľúbil, že všetko o čo budem prosiť Otca v jeho mene, nám Otec dá. Vždy sa však predpokladá, že naša modlitba musí mať náležité vlastnosti. Ako hovorí sv. Jakub, mnohí sa modlia, a nič nedostanú, pretože sa modlia zle. Sv. Bazil vysvetľuje: „Niekedy sa stane, že prosíš a nič nedostaneš, pretože si prosil nesprávne, totiž s malou vierou a dôverou alebo s nepatrnou túžbou po milosti, alebo si prestal v modlitbe a nevytrval.“ Sv. Tomáš Akvinský preto udáva 4 podmienky, kedy prinesie modlitba úžitok: Človek sa musí totiž modliť za seba, o veci potrebné ku spáse, zbožne a vytrvalo. Je však zrejmé, že sa môžeme modliť aj za iných, dokonca nám to sv. Cirkev aj doporučuje, napr. za spásu duší v očistci, za svojich blízkych a pod. Vysvetlime si teraz, ktoré veci môžeme žiadať, aby sme dosiahli ich splnenie. Boh nesľúbil, že vypočuje každú modlitbu o veci časné (teda súčasné v našom živote, ako napr. peniaze, veľký majetok, zdravie tela, pekný vzťah, lukratívne zamestnanie, či iné veci). Niekedy nás ohľadom takýchto vecí vypočuje, inokedy nie. Prečo? Lebo on sám vie, že niektoré, ktoré by nám splnil, by nás neviedli ku našej spáse (napr. bohatstvom by sme zabudli na Boha, či by sme sa už na neho neobrátili na milosť, čím by sme upadli do trvalého hriechu a postupne napokon do zatratenia). Pretože Boh nás pozná akí v skutočnosti sme, akú máme povahu, charakterové vlastnosti. Avšak o milosti, ktoré nás vedú na cestu ku večnej spáse, tie nám nikdy neodoprie, ak o to žiadame správne a hlavne neustále, počas celého života. Niekedy nás nemusí oslobodiť na naše prosby ani od nejakého pokušenia, čo koná ako vždy pre naše dobro. Ako je to možné? Od Boha nás totiž nevzďaľuje samotné pokušenie a zlé myšlienky, ale súhlas so zlom. Keď sa duša v pokušení odporúča Bohu a s jeho pomocou mu odporuje, postupuje v dokonalosti a vrúcne sa zjednocuje s Bohom. Teda nás celkovom neoslobodí od pokušenia, ale my v prípade pokušenia, ak ho požiadame o milosť, tak nám ju dá a pokušeniu sa ubránime tým, že s ním vyjadríme svoj nesúhlas. A tým sme často spojení a zjednotení s Bohom. Je teda rozhodujúce dôverovať Bohu, že nám chce naozaj len dobre, ibaže On vie, kedy ( v ktorú správnu chvíľu) splní naše modlitby a či je to naše želanie v súlade s dobrom pre nás a pre našu večnú spásu.

Preto je veľmi dôležité sa modliť neustále a prosiť Boha o milosti, pretože bez nich niet možnosti ku večnej spáse, aby sme mohli vstúpiť do Nebeského kráľovstva. V modlitbách neustávajme, ale napredujme, buďme pokorní srdcom. Môžeme prosiť aj o tie tzv. časné milosti (čo je napr. aj samotné uzdravovanie Ježišom v samostatnej kategórii tejto webovej stránky), ibaže vždy zdôraznime, že nech sa napokon stane vôľa Božia, ktorej sa podriaďujeme, aj keď sa nám to z ľudského pohľadu momentálne nemusí páčiť.

Takže na záver: Kto sa modlí, modlí sa dobre a neustále, dostane milosti, potrebné na večnú spásu, pritom dostane aj milosti, potrebné na odvrátenie nepriateľa, ktorý nás navádza na hriech, ktorý spôsobuje v konečnom dôsledku naše zatratenie v prípade smrti... A dostane aj milosti, ktoré nám veľmi často môžu urobiť už tu na Zemi, záblesk Nebeského kráľovstva. Nezabudnite sa preto modliť. Na tejto webovej stránke sa budeme téme modlitby ešte viacej venovať a pridáme mnohé veľmi užitočné a potrebné modlitby pre každého, kto chce žiť dobre, s Bohom, v súlade s Ním...

2. Modlitba je nevyhnutná (sv.Alfonz Mária de Liguori):

modlitba je prostriedok, pomocou ktorého sa stretávame s Bohom. Modlitbou sa prihovárame Bohu a počúvame Boží hlas. Modlitba je to najväčšie a najvznešenejšie, čo môžeme vykonať. Tu môže stáť stvorenie pred tvárou Stvoriteľa, modlitbou možno robiť nátlak na Božie srdce.
modlitba je nevyhnutný a istý prostriedok na dosiahnutie spásy a všetkých potrebných milostí
modlitba má veľkú moc, môže dosiahnuť všetko. Modlitbou môžeme získať každé dobro a byť oslobodení od každého zla. Ak by nám Pán odopieral milosť, o ktorú prosíme, s istotou môžeme dúfať, že nám dá inú milosť, oveľa užitočnejšiu pre nás.
niektorí ctihodní pustovníci skúmali, ktoré duchovné praktiky sú najužitočnejšie pre získanie večnej spásy. Prišli k poznaniu, že je to pokorná modlitba slovami „ Bože, príď mi na pomoc“ .

Podmienky dobrej modlitby, ktorou môžeme obdržať Božie milosti: ( „prosíte a nedostávate, lebo zle prosíte“ ) :

modlitba musí byť pokorná – akokoľvek by táto pokorná duša bola hriešna, Boh nevie zamietnuť modlitbu srdca, ktoré sa pokorí a robí pokánie za svoje hriechy.
modlitba musí byť plná dôvery – nie Pane, nie Sudca, ale Otče náš, dôvera založená na Božej dobrote a na prísľube, ktorý nám Boh sám dal, keď povedal: „ Proste a dostane. „
modlitba musí byť vytrvalá – ak nie je vytrvalá, nevedie k večnej spáse. Milosť spásy nie je jednorázová milosť, ale reťaz milostí. Pán nás chce spasiť a dať všetky milosti k spáse, ale zároveň chce, aby sme boli vytrvalí a neodbytní v modlitbe. Ježiš povedal, že nikdy nemôžeme ustať v modlitbe, lebo ak sa prestaneme modliť, môže nás premôcť pokušenie. Povedal

„ Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Sv. Pavol povedal: „ Bez prestania sa modlite.“ .

tomu, kto sa modlí, netreba, aby si zasluhoval milosť, o ktorú prosí. Stačí, keď sa modlí a dostane ju. Sila, ktorú dosiahneme prosebnou modlitbou nepochádza zo zásluh prosiaceho, ale z milosrdenstva a dôvery v Boha. Lebo On dáva zadarmo, zo svojej nekonečnej dobroty všetkým, ktorí ho prosia.Tak nám to prisľúbil. Ked sa modlíme, nie je nevyhnutné byť priateľom Boha, aby sme dostali milosti. Naša modlitba nás robí jeho priateľmi.
J.K. aby nás povzbudil k modlitbe, dal nám veľký a osobitný prísľub:“ Veru,veru, hovorím Vám, ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to.“ Obdržíme milosti, nevyhnutné a užitočné pre spásu našej duše, o ktoré prosíme v mene J.K. a pre zásluhy J.K.
často prosíme Boha, aby nás oslobodil od znepokojujúcich pokušení, ktoré sú príčinou straty milosti. Ale Boh nás od nich neoslobodzuje a dovolí tieto pokušenia, aby sa naša duša stále viac vinula k nemu. Nie pokušenia a zlé myšlienky nás zatracujú a oddeľujú od Boha, ale náš súhlas s nimi. Ak duša s pomocou Božej milosti odolá pokušeniam, veľmi rýchlo napreduje v dokonalosti.
často nás Pán ponecháva v búrke pre naše dobro, ale medzitým nás v skrytosti vypočuje a udelí nám svoju milosť, ktorá nás posilňuje vo vytrvalosti v dobrom.
všetky milosti, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné k spáse, máme hľadať podmienečne. A keď vidíme, že nám ich Boh neposkytuje, buďme si istí, že nám ich Boh nedáva pre naše väčšie dobro. Ale milosti potrebné pre duchovný život – tu máme istotu, že ich dostaneme vždy, keď o ne prosíme.
nech je pre nás modlitba tou najcennejšou vecou. Prosme: „ Pane, buď so mnou! Pane, pomôž mi! Pane, daj mi svoju lásku! Pane, vysloboď ma od hriechu, závislosti...!
modlime sa teda a utiekajme sa vždy pod ochranu P.M. Prosme o milosť, ale prosme prostredníctvom P.M. Keď sa odovzdáme Márii, môžeme si byť istí, že ona nám vyprosí a obdrží pre nás to, po čom túžime.
nikto sa nebude môcť pred J.K. vyhovoriť, že nemal dosť síl odolávať pokušeniam, ktoré ho trápili, pretože J.K. mu odpovie: „ Ak si nemal potrebnú silu, prečo si o ňu neprosil? Ak by si ju žiadal, bol by si ju obdržal.A keď si už padol do hriechu, prečo si hneď nebežal ku mne? Ja by som ťa bol z neho oslobodil.“
aspoň raz za mesiac – prosba o milosť vytrvania v dobrom. Kto sa nachádza v častých príležitostiach hriechu, mal by tak robiť častejšie. Aby sme obdržali túto milosť, je veľmi vhodné mať osobitnú úctu k Božej Matke, ktorú tiež nazývali Matkou zotrvania v dobrom. Všetky Božie milosti a predovšetkým túto najväčšiu – zotrvanie v dobrom – dostávame cez Máriu.

3. Modlitba je pre každého (Maximiliano Calvo)

modlitba je stav duše v Božej prítomnosti, keď sa On na mňa pozerá milosrdnými očami a ona pozerá na Neho očami pokory.
modlíme sa k Otcovi ako jeho deti, ale naša modlitba prechádza cez Krista, lebo on je jedinou cestou, po ktorej sa dá prísť k Otcovi. Iba keď sa modlíme v Ježišovom mene a z nášho postoja v ňom, Otec nás počúva.
modlíme sa k Ježišovi, lebo v ňom je obsiahnuté všetko – Boh a spása človeka. On je náš Spasiteľ a vzkriesený Pán, on je po pravici Otca, aby sa za nás prihováral. On svojou skúsenosťou človeka je nás schopný tiež ľudsky chápať a ako Boh nám prichádza na pomoc. Povzbudení jeho slovami, keď sa namáhame a sme preťažení, obraciame sa na neho a on sa stáva objektom našej modlitby.
modlíme sa k Duchu Svätému, on nás podnecuje k modlitbe, učí nás modliť sa a udržuje náš modlitbový život, lebo on je Majster modlitby a okrem toho sa modlí s nami. Je pri nás, aby nám dal nový život a rast, ktorý je našou konkrétnou premenou na Krista.
láska a vôľa sú dve podstatné zložky účasti človeka na modlitbe, takže ani jedna z nich v skutočnej modlitbe nemôže chýbať. Na jednej strane pravá modlitba sa zakladá na láske, klíči z lásky, smeruje k láske. Ale pravá láska má svoje korene vo vôli, z pohľadu vôle je modlitba nadprirodzený skutok vôle, oživovaný D.S., ktorý v nás žije a koná.

- modlitba je stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Boh žízni, aby sme my mali smäd po ňom.

Boh volá človeka k modlitbe ako prvý. Boh neúnavne volá každého človeka na tajomné stretnutie v modlitbe. Tento krok lásky Boha je vždy prvý, krok človeka je vždy odpoveďou. Postupne sa javí modlitba ako vzájomné volanie.
Boh nás urobil slobodnými, aby sme ho prijali aj s jeho darmi, alebo ho odmietli. Ak si želáme prijať ho, musíme prejsť cestu, ktorú nám On označil ako cestu modlitby. „ Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“
nič nie je také cenné ako modlitba, ona totiž robí možným to, čo je nemožné, ľahkým to, čo je ťažké.
Ježiš povedal učeníkom: „ Keď sa modlíte, hovorte OTČE. „
modlitba je životom nového srdca. Musí nás oživovať v každej chvíli. My ale zabúdame na to, kto je náš ŽIVOT a naše VŠETKO
Sv. Písmo nám konkrétne odpovedá, za akých okolností sa máme modliť: pri prenasledovaní a v nebezpečenstve, v utrpení, vo vážnych chvíľach a rozhodnutiach, keď chceme smelo ohlasovať Božie slovo ..... „ Bez prestania sa modlite.“
konanie, ktoré neprechádza cez modlitbu je bez dobrého ovocia. Diela, ktoré robíme s Kristom a skrze Krista sú milé Otcovi, lebo majú Synovu pečať. Tie, ktoré robíme podľa vlastného uváženia a na vlastnú päsť sú čisto ľudské.
NEZABÚDAJME ! Pri modlitbe potrebujeme a máme možnosť rozhodnúť sa využiť vodcu,NENAHRADITEĽNÉHO učiteľa - D.S. On je jediný, kto pozná všetky tajomstvá srdca a môže nás priviesť až do cieľa. D.S. je Majster modlitby, treba ho prosiť, aby sa ujal iniciatívy, aby to vzal do svojich rúk.
pri modlitbe je dôležitý vnútorný postoj: postoj pokory, poslušnosti, čistého srdca, viery v jeho prítomnosť, lásku a milosrdenstvo, postoj pokoja, viery a nádeje, nie hľadanie útechy a darov , postoj jednoduchosti, pôstu, odpustenia tým, ktorí nás urazili, modliť sa v Duchu, žiť v bázni Božej a v jeho Slove.
modlitba má začiatok a potom nasleduje proces rozvoja s očami upretými na cieľ. Cestu modlitby ako ktorúkoľvek inú cestu treba začať a nezastaviť sa, no súčasne si treba uvedomovať všetky okolnosti a nebezpečenstvá, cez ktoré bude prechádzať.
ako sa plávať učíme plávaním, aj modliť sa učíme modlením. Aj v modlitbe je skúsenosť základom napredovania.
pred Boha musíme predstúpiť ako deti, nie ako otroci ( žiadne zvláštne techniky, vyberané slová, zvláštny štýl vyjadrovania...) Prosme s dôverou detí, modlime sa vo viere, že Pán odpovie podľa svojich plánov a svojho zmýšľania a poďakujme sa za jeho odpoveď. Konečný cieľ prosebnej modlitby je rovnaký ako každej inej – sláva Božia. Boh je nadovšetko, človek až po ňom. Stredom prosby kresťana je túžba po Božom kráľovstve a jeho hľadanie

VZDÁVANIE VĎAKY: modlitba vzdávania vďaky je poďakovanie, ktoré sa rodí z poznania Božích darov, z nadšenia duše, očarenej Božou štedrosťou, z radostnej vďačnosti pred Božou veľkosťou. Vzdávať vďaky znamená oznamovať zázraky, ktoré Boh koná a vydávať svedectvo o jeho dielach. Prečo ďakovať? Lebo všetko, čo sme a máme, dostávame od Boha pre jeho dobrotu a milosrdenstvo. Vzdávanie vďaky sa rodí , keď zakúsim,e jeho dary, nazeráme pri tom na Božiu dobrotu.

ADORÁCIA: ocitáme sa pred jeho svätosťou, nazeráme na Božiu svätosť, slávu, majestát, adorácia je predovšetkým postoj. Je to výraz spontánnej a dobrovoľnej reakcie celého človeka dojatého blízkosťou Boha. Keď sa človek ocitne pred Bohom, v jeho prítomnosti nemôže ostať ľahostajný, ale vyvolá to v ňom reakcie : vedomie bezvýznamnosti a hriechu, rozpaky, tiché pokorenie sa, bezodná poklona, radostná úcta...

CHVÁLA: vyviera, keď objavíme, kto je. Vo chvále nazeráme na Božiu veľkosť, šľachetnosť, dokonalosť. Chvála je spôsob modlitby, ktorý bezprostrednejšie uznáva, že Boh je Boh.

BOH HOVORÍ: Boh chce s ľuďmi komunikovať, Boh je stále s nami v spojení, človek však niektorými postojmi vytvára prekážky v komunikácii. Starý zákon – Boh neskrýval svoju túžbu po dôvernom vzťahu s Izraelom. Boh sa pokúšal dosiahnuť, aby ho Izrael počúval. Stále odmietanie Izraela spôsobilo, že sa Boh ponosoval, lebo nedostáva odpoveď, Pán narieka nad svojím ľudom. Nový zákon – nový spôsob počúvania Boha – prostredníctvom Syna, vteleného Boha. Od príchodu Ježiša je všetko nové, môžeme mať priamy vzťah so Synom, ktorý je Boh, môžeme priamo komunikovať prostredníctvom Ducha Svätého. Dobrá komunikácia – nutné 2 podstatné prvky – vysielač ( Boh ), prijímač ( človek ). Aké chyby môže mať prijímač? Nevedomosť, nedostatok vôle, malý záujem o Božie veci. Boží vysielač je vždy zapnutý, škoda len, že my nie sme „ zapnutí „ a tak prichádzame o to, čo sa nám vlny Ducha usilujú priniesť. Boh chce, aby sa človek tešil z jeho blízkosti a jeho lásky.

BOH SA CHCE ČLOVEKU ZJAVIŤ: Môže človek poznávať Boha vlastnými prostriedkami? NIE. Nemôžeme sa o ňom dozvedieť nič hlbšie ( iba základné pravdy – jeho existencia, moc...), ak nám to nezjaví, ak sa nám nepriblíži. Preto treba dúfať, že Boh sám zjaví seba, aby ho človek hlbšie poznal, viac miloval. Človek je povolaný k tomu, aby Boha poznával a miloval. Keď ho hľadá, objavuje určité „ cesty „ , po ktorých je možné dôjsť k poznaniu Boha. Boh chce zjaviť človeku Božie tajomstvá a dať mu milosť, aby toto zjavenie mohol vo viere prijať. Postupné Božie zjavovanie vrcholí v príchode jeho Syna. Nakoniec D.S. udržuje zjavenie živé a aktuálne. Dáva nám schopnosť pochopiť, čo nám bolo zjavené. Ale je istý limit v poznaní - Boh je nekonečný. Človek je stvorenie, je ohraničený, aj cez veľké úsilie nakoniec objaví, že je pre neho nemožné Boha poznať, pochopiť a dosiahnuť. Dostane sa k prekážke TAJOMSTVA.

BOH CHCE ČLOVEKA VIESŤ A VLÁDNUŤ MU: Boh dáva svetlo, Boh je svetlo. Toto svetlo sa zvlášť sprítomňuje cez komunikáciu Boha s človekom. Boh k nám hovorí predovšetkým cez zjavené slovo ( sv. Písmo ) s pomocou D.S. Ale aj inými spôsobmi:

osobné a životné okolnosti ( mali by sme byť pozornejší, usilovať sa čítať ich význam a podľa toho potom konať. Sú situácie, ktoré Boh vyvolá a sú aj iné, ktoré dopustí. V obidvoch prípadoch chce niečo povedať, je potrebné rozlíšenie.
prostredníctvom ľudí
vnuknutia D.S. ( vnútorný hlas, myšlienky, sen, vízie, slovo poznania a múdrosti )

Vyznania a modlitby
Ó, môj Bože, ďakujem ti za čas, ktorý si mi dal, aby som napravil pochabosti svojho doterajšieho života. Keby som mal zomrieť v túto chvíľu, jednu z najväčších bolestí by mi spôsobovala spomienka na stratený čas. Ach, môj Pane, ty si mi daroval čas, aby som ťa miloval, a ja som ho využíval na urážky tvojho mena! Zaslúžil som si, aby si ma hneď, ako som sa od teba odvrátil, poslal do pekla. Ale ty, ktorý si ma povolal k pokániu, odpustil si mi poklesky! Sľuboval som, že už ťa viac neurazím, ale koľko ráz som sa k tomu znovu vrátil. A opäť si mi odpustil! Nech je naveky požehnané tvoje milosrdenstvo! Ak by nebolo nekonečné, ako by ma bolo mohlo toľkokrát objať?
Kto vôbec by mohol mať so mnou takú trpezlivosť, akú si mal ty, Otče? Ako veľmi ma mrzí, že som urazil nekonečne dobrého Boha! Drahý môj Spasiteľ, už i len trpezlivosť, akú si so mnou mal, mala by ma priviesť k láske k tebe. Nedovoľ, aby som naďalej žil v nevďačnosti láske, ktorú si mi preukázal. Nie, môj Bože, už nechcem strácať čas, ktorý mi ponúkaš, aby som napravil učinené priestupky. Chcem ho celý využiť na službu a lásku voči tebe. Daj mi silu, ó, Pane, daj mi svätú vytrvalosť. Milujem ťa, nekonečná Dobrota, a dúfam, že ťa budem môcť milovať večne.
Ďakujem ti, Mária. Ty si moja orodovnica. Ty mi vymáhaš potrebný dar času. Pomôž mi, aby som ho od tejto chvíle vynaložil len na lásku k tvojmu Synovi, môjmu Vykupiteľovi, a na lásku k tebe, moja Kráľovná a Matka.

4.Modlitba je v živote veľmi dôležitá:

Teraz, keď nastanú ťažké dni, keď bude treba zápasiť s únavou, každodennými povinnosťami, stresom, práve vtedy príde ten správny čas na modlitbu. Je smutné, že takýto postoj nás veriacich ľudí, a to zďaleka nehovorím iba o deťoch a mládeži, je pre nás prosto typický. Boha sme si zaradili do skupiny takých liečív, ktoré berieme iba v akútnych prípadoch. Nepatrí do kategórie preventívne podávaných liekov. Ak prepukne nejaká choroba duše, trápenie, kríž, obavy, bolesť, vtedy hlava-nehlava nahádžeme do automatu menom Boh všetko naraz. Modlitby, vzdychy, ružence, a čo je najpodstatnejšie, čakáme okamžité vypočutie, úľavu, vyslyšanie modlitieb.

Otázka teda znie: Prečo Boh neodpovedá na modlitby všetkých ľudí? Čítala som raz príbeh jednej ateistky, ktorej najlepšia kamarátka sa často modlila. Každý týždeň jej rozprávala o niečom, o čom bola presvedčená, že je to v Božích rukách, že Boh sa o to postará. Potom sa ateistka dozvedala o všetkých vypočutých modlitbách a o tom, ako Boh urobil niečo neobyčajné v jej živote. Viete si predstaviť, aké to bolo pre ňu ťažké. Aj keď si to zdôvodňovala tak, že sú to iba „náhody“, aj tak jej to pripadalo iba ako chabé vysvetlenie.

Hlavným dôvodom, prečo teda Boh pri niektorých ľuďoch ako keby mlčal je, že s ním nemajú vzťah. Mať s mojím Pánom a Bohom vzťah! Chcieť ho nasledovať a načúvať, čo hovorí. Boh má právo riadiť môj život a ja mu mám byť za to dokonca vďačný. Nevadí mu, ak za ním prichádzame so svojimi potrebami, starosťami, s čímkoľvek, čo sa v našom živote odohráva. Sväté písmo o tomto vzťahu hovorí nasledovné: „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle“ (Jn 5,14). „Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch; ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo“ (1Pt 3,12).

Ľudia však častokrát nemajú s Bohom vybudovaný vzťah. Aj keď veria v jeho existenciu a častokrát chodia aj do kostola. Ale tí, ktorým Boh ako keby nikdy neodpovedal na ich modlitby, s ním podľa všetkého vzťah nemajú. Naviac, a čo je najpodstatnejšie, nikdy od Boha úplne neprijali odpustenie svojich hriechov! Prorok Izaiáš hovorí presne o tomto: „Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul! Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vašim Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nepočuje“ (Iz 59,1-2).

Sme len nedokonalí ľudia a preto je celkom prirodzené pociťovať akési odcudzenie od Boha. Keď človek Boha prosí o niečo, ako to zvyčajne vyzerá ? Začne takto: „...Bože, naozaj potrebujem, aby si mi pomohol s týmto problémom..., aby som urobil túto skúšku..., aby...“ Potom sa na chvíľu odmlčí, nadýchne sa a znovu spustí: „Je mi jasné, že nie som dokonalý a že ani nemám právo ťa o niečo prosiť...“ Človek si je v tej chvíli vedomý svojej hriešnosti a zlyhaní a dobre vie, že nie je sám, kto o tom vie. Ale takíto ľudia možno nevedia, čo je potrebné k tomu, aby mohli prijať Božie odpustenie svojich hriechov. Možno sa to snažia vyriešiť inak: „Bože, ak ma vypočuješ, tak ti sľubujem, že...“ Ale takto to tiež nefunguje. Na Boha neplatí nátlak, ani vydieranie. Znova sa vraciame k tomu, že základom pre vyslyšanie modlitieb je nadviazanie vzájomného vzťahu s Bohom.

Skúste si predstaviť, že ste čerstvým absolventom vysokej školy a chcete si zobrať hypotéku na kúpu vlastného bytu. A tak sa rozhodnete požiadať rektora vysokej školy, na ktorej ste študovali, aby vám bol ručiteľom v banke. Nádej, žeby to rektor pre vás urobil, je však nulová. Keby ho však o to isté poprosila jeho dcéra, pravdepodobne by to ochotne urobil. Vzťahy sú prosto dôležité. A pokiaľ ide o Boha, ak je niekto jeho dieťaťom a patrí mu, Boh ho pozná a počuje jeho modlitby. Na ľudí, ktorí ho poznajú a spoliehajú sa na neho, sa Ježiš obracia s ponukou, ktorá sa zdá byť až nerozumne veľkorysá: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to“ (Jn 15,7). To, že zostávame v ňom a jeho slová zostávajú v nás, znamená žiť tak, že si uvedomujeme jeho prítomnosť, spoliehame sa na neho, načúvame mu, čo hovorí. Potom môžeme poprosiť o čokoľvek. Ale vo Svätom písme nájdeme ešte spresnenie: „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali“ (1 Jn 5, 14-15).

Boh odpovedá na naše modlitby podľa svojej vôle a podľa svojej múdrosti, lásky a svätosti. To, v čom často robíme chybu, je, že sa domnievame, že poznáme Božiu vôľu, pretože daná vec nám pripadá rozumná. Máme dojem, že existuje len jediná správna odpoveď na určitú modlitbu a predpokladáme, že práve to je Božia vôľa. A práve vtedy vzniká napätie. Žijeme totiž v rámci obmedzeného času a obmedzených znalostí o ňom. Naše informácie o probléme, ktorý prežívame, sú tiež len obmedzené a rovnako i to, aký dopad by to, o čo prosíme, malo na ďalší náš život. Božie chápanie však nie je ničím obmedzené. To, ako sa určitý problém či životná skúška rozohraje v priebehu dní, mesiacov, rokov je niečo, čo vie iba On sám. Boh môže mať s nami zámery, ktoré ďaleko presahujú to, čo si vôbec vieme predstaviť.

Niet pochýb, že na ľudí prichádzajú choroby, smrť, strach, finančné problémy a celý rad problémov. Čo potom? Boh nám hovorí, aby sme mu zverili všetky svoje starosti a to aj vtedy, keď situácia vyzerá beznádejne: „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás postará“ (1 Pt 5,7). Aj keď sa nám môže zdať, že okolnosti sa vymkli spod kontroly, ale v skutočnosti to tak nie je. Práve v takej situácii môže byť človek vďačný za to, že má Boha: „Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (Flp 4, 5-7).

Boh môže vyriešiť váš problém spôsobom, ktorý ďaleko prevyšuje to, čo by sme mohli považovať za možné. Asi každý kresťan by mohol uviesť mnoho príkladov z vlastného života. No aj keď sa okolnosti nezlepšia, Boh nám môže dať aj v nich svoj pokoj. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“ (Jn 14,27). Práve v takejto chvíli chce od nás Boh, aby sme mu dôverovali, aby sme žili z viery a nie z toho, čo vidíme. Veď keď ideme autom cez most nad priehradou, nie je dôležité, aké pocity má vtedy vodič, alebo o čom sa práve rozpráva so spolujazdcom. To, čo mu umožňuje bezpečne sa dostať na druhú stranu, je stabilná a kvalitná konštrukcia mosta a tej sa vodič auta rozhodol dôverovať. Rovnako tak aj Boh nás žiada, aby sme dôverovali kvalite jeho súcitu, lásky, múdrosti a spravodlivosti, ktoré uplatňuje v náš prospech. „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň“ (Jer 31,3). „Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište“ (Ž 62, 9).

Boh nám ponúka, že vyslyší modlitby svojich detí. Hovorí, že mu majú všetci priniesť svoje starosti v modlitbe. Máme všetky svoje starosti položiť na neho a On bude jednať podľa svojej vôle a navzdory všetkým okolnostiam dostaneme jeho pokoj. Základom našej nádeje a viery je samotný Boh. Čím viac ho budeme poznať, čím vrúcnejší budeme mať s ním vzťah, tým ochotnejšie mu budeme dôverovať.