Ako bojovať proti nečistote?

 
 
I. Co mam robit aby som odolal pokuseniu zosmilnit?
 

Túto otázku si vlastne kladie aj Zalmista a Duch Sväty dáva hned aj odpoved:

Ako sa mladík na svojej ceste udrzí cistym? Tak, ze bude zachovavat tvoje slová. (Zalm 119:9)

Z odpovede sa zdá, ze neexistuje iná moznost ako sa zachovat cistym, iba skrze zachovávanie Bozieho slova.

O aké Bozie slovo sa vsak jedná?

1)

Najsamprv, Bozie slovo nám v knihe Genezis hovorí o nezriadenosti medzi duchom a telom v clovekovi, ktorá vznikla nasledkom prvého hriechu prarodicov, -"I otvorili sa obom oci a spoznali, ze sú nahí" (Gn 3:7). Clovek, ktory je nizsí od Boha, sa vzbúril proti Bohu. A tak Boh dopustil, aby sa to, co je nizsie v clovekovi, vzbúrilo proti tomu, co je vyssie, - telo sa postavilo proti dusi. "Telo si ziada, co je proti duchu, a duch, co je proti telu. Navzájom si odporujú…" (Gal 5:17).

Teda prvá vec je prijat Bozie slovo, ktoré nám hovorí o boji, ktory sa neustále odohráva medzi dusou a telom. Nenechat sa ucicíkat, ze vsetko v clovekovi je v poriadku. Nasledkom dedicného hriechu nie je! Kazdy clovek je nakloneny k zlému a preto sa musí premáhat, ustavicne umrtvovat ziadosti tela, lebo "skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, necistota, chlipnost…" (Gal 5:19).

2)

Clovekovi je lahsie robit zlo ako dobro, comu hovoríme, ze je nakloneny k zlému. Napriek tomu robit zlo nikoho neospravedlnuje, lebo Boh dáva kazdému clovekovi potrebnú milost, aby túto "naklonenost" vyrovnal. Boh by vlastne mohol cloveka po odpustení vrátit do rajského stavu, ked v nom bolo vsetko zriadené a vyvázené, ale Boh to tak nerobí. Pretoze Boh je Boh, "vyvázil" veci inym spôsobom, ako by sme si to my predstavovali. Vyvazuje ich tak, ze dáva clovekovi svoju milost (hovorí sa tomu "milost pomáhajúca"). S nou je clovek schopny vyvázit ziadostivost tela.

Sv. Pavol hovorí: A aby som sa nevyvysoval, bol mi dany do tela osten, satanov posol, ktory ma bije po tvári, aby som sa nevyvysoval. 8 Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mna, 9 ale on mi povedal: "Stací ti moja milost, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radsej chválit svojimi slabostami, aby vo mne prebyvala Kristova sila. (2 Kor 12:9).

Podla vykladacov Písma tu u sv. Pavla islo zrejme o pokusenia tela. Ale Kristus mu povedal: Stací ti moja milost. Neodníma mu teda pokusenia, ale dáva mu potrebnú silu na ich prekonanie prostredníctvom svojej milosti, ktorá vlastne nie je nicím inym ako vsemohúcou "Kristovou silou".

Pytam sa: Ako sa môze neveriaci zachovat cistym, ked odmieta Kristovu milost? Je morálne nemozné pre pysného cloveka zachovat sa cistym. Necistota je trest za ludskú pychu.

Milost Boziu môzeme obsiahnut jedine cez modlitbu. Ale pysny clovek nedokáze prosit a preto nemá milost Kristovu. A ked nemá milost Boziu, nemôze sa zachovat cistym.

V pokusení proti cistote sa máme pokorit pred Bohom. Uznat svoju slabost a vyznat, ze iba s Jeho milostou dokázeme premôct pokusenia.

V pokusení nielen sa odporúca, ale sme aj povinní sa modlit. Sv. Alfonz odporúca vzyvat najsvätejsie mená Jezis a Mária. V pokusení nemôzeme si vzdy klaknút a modlit sa dlhé modlitby, ale vzdy môzeme pouzívat strelné modlitby, teda krátke vrúcne vzdychy.

3)

Pri pokuseniach, zvlást proti cistote si musíme uvedomit tieto veci:

Pokusenie nie je este hriech. Hriechom je az vtedy, ked s ním súhlasíme. Preto nepanikujme.

Sú dva druhy pokusení, proti ktorym nikdy nebojujeme priamo: necisté pokusenia a pokusenia proti viere. Ak si budeme hovorit, "Nechcem na to mysliet", budem na to este viac mysliet. Je to to isté ako s tou hrou, ci sa dokázes postavit chrbtom do roha izby a nemysliet na bieleho medveda. Jeden clovek to predsa dokázal a ked sa ho opytali, ako to mohol dokázat, povedal, "Myslel som na hnedého medveda".

Podobne aj s hriesnymi myslienkami, nesnazme sa nemysliet na ne, ale myslime na nieco iné.

Ked sv. Terézia Avilská mala myslienky proti sv. cistote, kyvla iba rukou a povedala: "Ty komediant" (myslela tym diabla, ktory jej také myslienky vnukal).

Musíme pohrdnút takymi myslienkami a nevsímat si ich. Ak nám vzdy behajú po mysli, vzdychnime si scasu nacas k Jezisovi a Márii a spokojne robme nejakú prácu, lebo práve necinnost je zdrojom hriechu.

4)

Dalsou velmi dôlezitou zásadou je, aby sme odporovali tymto pokuseniam (vyssie uvedenym spôsobom) hned na pociatku. Takto si usetríme vela energie.

5)

Ak sú niektoré pokusenia velmi dotieravé, niekedy pomôze zamenit osoby, t.j. vymenit v mysli osobu za osobu, ktorá je nám najnesympatickejsia.

6)

Jednym z najväcsích a nutnych prostriedkov je vyhybat sa blízkej prílezitosti k hriechu, - nemravnym filmom (ak treba, aj vsetkym, lebo ktory je dnes úplne bez "toho"?), casopisom, známostiam…

V prípade pokusenia proti cistote UTEK nie je zbabelstvo, ale hrdinstvo (a aj morálna povinnost).

7)

A tym najväcsím prostriedkom na udrzanie cistoty je ZIVOT VIERY, t.j: Zachovavat tvoje [Bozie] slová. (Zalm 119:9) Rozjímat a zachovávat Bozie slovo zachované vo Svätom Písme, v Tradícii a v Ucitelskom Úrade Cirkvi.

V takomto ovzdusí mlady clovek nájde svoj opravdivy zivotny ideál, ktory sa mu stane tym "hnedym medvedom", ktory mu nedá mysliet na "bieleho medveda". Ak clovek premôze necisté myslienky, nemôze potom zhresit uz ani skutkom.

 

Nasa rehola nás ziada, aby sme sa kazdy den modlili za milost svätej cistoty s tvárou sklonenou az k zemi tri Zdravasy s modlitbou za kazdym Zdravasom:

Precistá Panna, pre svoje neposkvrnené pocatie ocist moje telo a posvät moje srdce a moju dusu.

Ak chcete prekonat pokusenia proti cistote, tiez sa takto modlite túto modlitbu, lebo cistota je predovsetkym dielom Bozej milosti.

CISTOTA JE MOZNÁ!

Sv. Ján Vás povzbudzuje:

Mládenci: Ste silní, Bozie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého.

 

zdroj: redemptoristi.kske.sk/Q%20001-050/022_pokusenie_zosmilnit.htm

 

 

II.Čistota v živote Panny Márie

Čo je cnosť čistoty? Čistota je cnosť, ktorou máme pomocou Božej milosti našim rozumom a vôľou ovládať hriechom poznačenú telesnú žiadostivosť. (Porov.Gn 4,7)

Cnosť čistoty srdca je nevyhnutná k spáse duše. Pán Ježiš hovorí:„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“(Mt 5,8) a sv. Pavol píše v liste Rimanom: „Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.“(Rim 8,13) Cirkevní otcovia a učitelia vychvaľujú túto cnosť najkrajšími slovami a odporúčajú ju. Svätý Atanáz volá: „Aká neoceniteľná je tvoja cena, cnosť čistoty! Ty si najväčším pokladom človeka, priateľkou Božou, predmetom chvály anjelov. Ty víťazíš nad smrťou i peklom a dobývaš nesmrteľnosť; ty si radosťou prorokov, chválou apoštolov, životom anjelov, oslavou svätých.“

Na druhej strane Boh viackrát varuje ľudí pred hriechmi ohavnej nečistoty. Veď čo bolo príčinou potopy? Nemravnosť ľudstva.„Zem však bola skazená pred Bohom, zem bola plná nerestí.“(Gn 6,11) Podobne Boh naložil aj s mestami Sodomou a Gomorou, ktoré nehorázne páchali zvrhlé zvrátenosti a za trest boli zničené ohňom a sírou z neba ako varovanie pre budúce pokolenia! (Gn 19,5; 23.24; 2 Pt 2,6) Svätý Remigius hovorí, že práve pre hriech nečistoty prichádza najviac duší do zatratenia, preto je potrebné chrániť sa tejto neprávosti. Najväčším vzorom v zachovaní cnosti cudnosti po Pánovi Ježišovi je nám najsvätejšia Panna.

Duch Svätý svoju nevestu prirovnáva k ľalii, ktorá je symbolom čistoty: „Ako ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčatami.“(Pies 2,2); „Celá si krásna, priateľka moja a škvrny na tebe niet.“(Pies 4,7) Táto čistota Panny Márie žiari v celom jej živote. Už ako malé dievča, keď bola daná rodičmi do Jeruzalemského chrámu, sľubuje podľa Tradície Bohu čistotu. Neskôr, keď k nej archanjel Gabriel prichádza s posolstvom od Boha a zvestuje jej, že sa stane Matkou Božieho Syna, „ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.“(Lk 1,29) Prečo bola taká užasnutá? Bála sa o svoju čistotu a bola hotová zrieknuť sa tejto najvyššej dôstojnosti, len aby zostala čistá. Preto tiež cirkevní otcovia usudzujú, že Mária pre svoju čistotu a pokoru bola povýšená k dôstojnosti Matky Božej. Svätý Bernard hovorí: „Syn Boží, keď sa mal stať človekom, chcel, aby jeho matka bola pannou, čo by z nepoškvrnenej, sám čistý, sa narodil, majúc nás očistiť od našich hriechov. Aby bola čistá telom, dostala Mária dar panenstva; aby bola svätá dušou, prijala dar pokory. Kráľovská panna, ozdobená týmito dvoma cnosťami, krásou duše a čistotou tela, obrátila na seba oči obyvateľov neba, takže si získala srdce Kráľa a  bol k nej poslaný s posolstvom archanjel Gabriel.“

Tak teda Mária prvá vztýčila vlajku cudnosti a stala sa, ako hovorí svätá Cirkev, pannou nad pannami a uskutočnila, čo povedal žalmista: „V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice. Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca.“(Ž 44, 15-16) Kto sú tieto panny? To sú nepoškvrnené duše, ktoré radšej podstúpili mučenícku smrť, než by stratili čistotu, ako napr. svätá Anežka Rímska, sv. Dorota, sv. Cecília, sv. Agáta, sv. Lucia, sv. Barbora a mnoho iných.

Ale ako konkrétne nasledovať Matku Božiu a zachovať si čistotu tela i duše? K tomu nám slúžia tri hlavné prostriedky: Pôst, modlitba a chrániť sa zlých príležitostí. Pôstom sa rozumie, ako hovorí sv. Alfonz, umŕtvovanie, zvlášť bdelosť nad zrakom a striedmosť v jedení pokrmov. „Aj keď bola Panna Mária plná milosti, bola tak umŕtvená, že mala neustále sklopené oči a na nikoho ich neupierala“, hovoria sv. Epifánius a sv. Ján Damascénsky. I my katolíci, sa máme snažiť byť ostražití v pohľadoch a nehľadieť na zakázané predmety, lebo oko, ako tvrdí istý svätý, je oknom, ktorým diabol vchádza ako zlodej do našej duše. V jedení bola Panna Mária tak striedma, že celý jej život nazvať jedným stálym pôstom, ako píše sv. Gregor Tourský. Bez pôstu, ako hovorí sv. Bonaventúra, by nikdy takéto milosti nebola dostala, lebo milosť Božia a nestriedmosť si vzájomne odporujú.

Druhým prostriedkom k zachovaniu čistoty je varovanie sa blízkych príležitostí k hriechu, „lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.“(Sir 3,27) Mária pokiaľ mohla, chránila sa ľudí, preto tiež čítame u sv. Lukáša, že keď sa vydala na cestu, aby navštívila svoju príbuznú Alžbetu, išla k nej s náhlením a že sa vrátila od nej skôr, než Alžbeta porodila. Prečo nepočkala na narodenie Jána krstiteľa? Zrejme preto, pretože sa chcela vyvarovať návštev a spoločnosti, ktoré sa pri takejto príležitosti schádzajú. 

Tretím prostriedkom k udržaniu si čistoty je modlitba. V Knihe Múdrosti  Šalamún prosí Boha o múdrosť, ale túto prosbu môžeme obrátiť aj na cnosť čistoty: „Ale keď som videl, že sa jej nedomôžem inak (nijako), len keď(mi ju) dá Boh,...pristúpil som k Pánovi a jeho som prosil.“(Múdr 8,21) Život Panny Márie bol ustavičnou modlitbou. I my, ak si chceme zachovať čistotu svojho srdca, modlime sa stále za tento úmysel a často vzývajme v pokušeniach o pomoc Svätú Pannu. Skúsenosť učí, že tí, ktorí sa s dôverou, zvlášť v pokušeniach, odporúčajú Matke Božej, vychádzajú z nebezpečenstiev ako víťazi.

Príklad

V roku 1635 mal v Ríme kázanie slávny kazateľ a veľký mariánsky ctiteľ, páter Zuchi. Na kázni bol aj istý mladík, ktorý síce chodil často k svätým sviatostiam, ale mnohokrát upadal do hriechu nečistoty. Prišiel práve do Ríma, aby sa vyspovedal a poprosil o radu, čo má robiť. Páter ho vyspovedal a vyzval ho, aby do nasledujúcej spovede konal každodenné odporúčané modlitby, a to: 1x Zdravas ráno a večer pred spánkom s priloženou modlitbou. Mladík predsavzatie svedomite plnil a spozoroval, že pokušenia sú zo dna na deň menšie a pády do hriechu úplne prestali. Po štyroch dňoch sa vrátil k spovedníkovi, ktorý sa čudoval, že človek oddaný ťažkým hriechom je zrazu od týchto pút oslobodený. „Ako si dokázal nadobudnúť takú čistoty duše, syn môj?“ – pýta sa páter.„Dôstojný otče, odpovedal mladík, „od toho dňa, čo ste mi odporúčal modliť sa doporučenú modlitbu, som zrazu pociťoval na sebe ochranu Matky Božej. Akási neviditeľná moc mi dodávala statočnosti a sily v pokušeniach tak, že sa mi zdalo, i keby pokušenia boli sebaväčšie, že im odolám.“ Páter Zuchi potom so zvolením mladíka ochotne zoznámil s jeho svedectvom mnoho mladých duší. Hľa, ako pomáha v pokušeniach proti čistote vrúcna a vytrvalá modlitba k Panne Márii!

Modlitba P. Zuchiho

Po Zdravas nasleduje: „Ó, Pani moja, Ó Matka moja! Tebe sa úplne obetujem a aby som  prejavil a dokázal k tebe svoju zbožnosť, zasväcujem ti dnes svoje oči, svoje uši, svoje ústa, svoje srdce a celého seba. Keď som teda už tvojim, ó, dobrá Matka, stráž ma a chráň ma ako svoj majetok! Amen.“

Je veľa modlitieb k Márii s prosbou o pomoc pri ochrane čistoty. Tu sme uviedli 1x Zdravas s modlitbou. Niektorí svätí odporúčajú aj 3 x Zdravas ráno a večer. Niekedy pri boji o čistotu zasa stačí len vrúcne zvolanie: „V Mene Ježiša Krista, odíď, duch nečistý!“ Alebo „Matka Božia prečistá, zachráň ma!“

(Preložené a doplnené  zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)

zdroj: www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/cistota-v-zivote-panny-marie.html

 

Modlitba za čistotu srdca.

Milá Matka ustavičnej pomoci, pozri sa na mňa. Kľačím pri tvojich nohách. Som tvoje slabé dieťa, ktoré ťa prosí o pomoc.

Moje telo je príbytok Najsvätejšej Trojice. Ježiš predsa povedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok" (Jn 14,23). Áno, moje telo je chrámom dobrého Boha, býva v ňom Boží duch. Teraz chápem, prečo má Ježiš tak rád tých, čo si zachovávajú  Boží chrám čistý. Teraz aj chápem strašné slová, ktoré povedal Ježiš o tých, čo budia pohoršenie: "Pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny" (Mt 18,6). A sv. Pavol hovorí: "Uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník, ani nečistý ... nemá dedičstvo v Kristovom a  Božom kráľovstve." (Ef 5,5).

Drahá nebeská Matka, som vo veľkom nebezpečenstve. Skazený svet ma chce tisícorakými osídlami olúpiť o moju čistotu. Moja vlastná žiadostivosť ma vedie do týchto vábivých pascí.

Matka, posilňuj ma v tomto boji, chráň mi čistotu, Vypros mi milosť, aby som stále bdel, nie sníval. Posväcuj moje zmysly, aby som sa nijakou myšlienkou, nečistou predstavou neprevinil proti Ježišovi. Stvor vo mne srdce čisté; srdce, ktoré horí láskou k Bohu a potláča všetky zlé túžby, premáha city, ktoré by poškvrnili moju nevinnosť.

Daj, aby som bdel na svojimi zmyslami. Chráň mi oči, aby som ich zatváral pred každým nebezpečným pohľadom a pred každým nebezpečným čítaním. Posilňuj ma, aby som nepočúval reči, ktoré by vo mne mohli zanechať zlé stopy. Vzdiaľ odo mňa všetky svetské zábavy, také nebezpečné pre moju čistotu, nech sa odvážne vyhýbam príležitostiam. Aj keby moje srdce chcelo milovať príležitosť ku hriechu, ako milujem svoje pravé oko alebo svoju pravú ruku, predsa chcem pred ňou utekať. A keby tento útek bolel tak, ako by mi utínali pravú ruku, aj tak chcem rozbiť nehanebné okovy. Drahá Matka, pamätaj, že si Matkou ustavičnej pomoci. Preto volám: Posilňuj ma! Ustavične mi pomáhaj! Kroť moje telo bázňou pred Božím trestom. Živo mi pripomínaj spaľujúci pekelný oheň, ktorý bude večne trýzniť nečistých!

Pomôž, aby nevýslovná zaslepenosť v jedinom okamihu rozkoše nevrhla moju dušu do večných múk. Ó, Mária, stále ma npĺňaj veľkým odporom proti neresti nečistoty a zapáľ v mojom srdci lásku k čnosti svätej čistoty. Matka moja, ty ma musíš vyslyšať, lebo za nijakú cenu nechcem stratiť priateľstvo s Ježišom, tvojím Božským Synom. Nech Ježiš nachádza v mojom srdci vždy príjemné bývanie. Ako sa teším, že tam spočiniem na tvojom srdci, moja drahá Matka ustavičnej pomoci.

 

III. Ako zvíťaziť nad masturbáciou

 

Hneď na úvod chcem poprosiť všetkých, ktorý chcú tento text prečítať s úmyslom úprimnej zmeny svojich skutkov pod vplyvom pôsobenia Svätého Ducha, aby ešte predtým než sa pustia do čítania, pristúpili k sviatosti zmierenia. Na kolenách Vás o to prosím, a obetujem za Vás svoje pôsty a modlitby.

 

Tak málo sa o nej hovorí a pritom tak ničí! človek, ktorý sa jej oddá ide za ňou. Neberie na nič ohľad, pritom sa vzďaľuje od Boha. A tak ako voľakedy v Starom zákone aj dnes privádza človeka k „cudzím“ bohom. Odhaľme závoj a pomenujme dnešných „cudzích“ bohov: televízia, kinematografia, internet, politika (miestna, svetová), hudba, šport, práca, manželka, manžel, priateľka, priateľ, ulica, automaty, drogy, alkohol, cigarety atď. Pričom väčšina z týchto vecí nám má slúžiť. Majú to byť len prostriedky, ako dosiahnuť cieľ večný.

 

Je vôbec zlá?

Ten, ktorý nás stvoril, musí istotne lepšie „rozumieť“ nášmu životu ako my, ktorí ho „iba“ žijeme. Ten  vo svojej neobsiahnuteľnej múdrosti nechce nič iné iba naše dobro, aby sme boli šťastní. Radí a hovorí nám, že masturbácia je pre naše šťastie neprípustná. Ono to možno na prvý pohľad takto nevyzerá, lebo spôsobuje rozkoš, ale kto je „múdry“, vie hľadieť za horizont, na koniec, na ovocie, ktoré nám prinesie.

Uvediem niekoľko dôvodov jej neprípustnosti. Totiž ak by si náhodou niekto jeden dôvod   vylúčil kvôli vlastným argumentáciám, ponúkam ďalšie, pri ktorých sa možno niečo v človeku pohne. Aj napriek tomu verím, že sa nájdu určite ľudia, ktorí vylúčia všetky. Veď Pán Ježiš povedal: „... synovia tohto sveta sú ... predvídavejší ako synovia svetla.“ (Lk 16, 8b). Ja však „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Mt 11, 25b). Opakujem, že najlepšou pôdou pre prijatie Božieho poznania je zmieriť sa vo sviatosti zmierenia.

 

Dôvody prečo je masturbácia zlá

 

1. Dôvod – Sväté písmo

Uvediem niekoľko citácií.

  • „Nescudzoložíš!“(Dt 5, 18)
  • „No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5, 28)
  • „Ale telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo.“ (1 Kor 6, 13b)
  • „Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť.“ (Gal 5, 17.19)
  • „Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník ani nečistý ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve.“ (Ef 5, 5)
  • „Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! Pre takéto veci prichádza Boží hnev na odbojných synov.“ (Kol 3, 5-6)
  • „Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“ (Zjv 21, 8)

Pre tých, ktorí majú silnú vieru, to znamená že veria Bohu, to stačí. Tí nepotrebujú už ďalej logicky zdôvodňovať. Sú podľa Pána Ježiša pokorní srdcom a skutočne veria, že ten, ktorý život stvoril, sa v ňom vyzná lepšie ako jeho stvorenie - človek.

        No pre tých, ktorým to nestačí, pozrime sa na ďalšie argumentácie.

 

 

2. Dôvod – Svedomie

čo to je svedomie?

Svedomie to je pôsobenie Ducha Svätého.

Prichádza k nám bránou sviatosti krstu, sviatosti birmovania ale aj mnohými inými spôsobmi. O tom , že aj inými cestami môže k človeku prísť svedčia čnostní neveriaci. Niekedy dokonca viac čnostní ako veriaci.

Na niektorých miestach počujeme sťažnosti: „Ja Svätého Ducha necítim, dokonca ho aj volám, a predsa nič zvláštne neprežijem“. Tu si treba uvedomiť, že Svätý Duch nekoná len vtedy keď niečo prežijem (vytrženie), ale koná vždy keď chcem. Ovocie jeho pôsobnosti sa dostaví určite, či skôr alebo neskôr.

Jedným, z jeho ovocí je aj to, že človek zvnútra počuje Jeho hlas, ktorý hovorí že masturbácia je hriech – zlo.

Sú typy ľudí, ktorí tvrdia, že žiaden iný hriech im nerobí problémy,  iba tento. Potom začnú v srdci uvažovať či to vôbec je hriech. Tu si však treba dať pozor, lebo to už nie je hlas Svätého Ducha, ale Zlého ducha. Aby sa v takomto prípade Svätý Duch vykryštalizoval, treba sa postaviť pred Sviatosť Oltárnu a počúvať... Ako si odpoviem na nasledujúce otázky. Ak masturbujem, som hoden ju prijať? Aký budem mať pocit? OK?

 

3. Dôvod – Sloboda

Toto je argument, ktorý je úzko spätý s predchádzajúcim. Lebo aj tu sa jedná o silu Ducha Svätého, a o poznanie ktoré nám podáva.

Ak by nám Svätý Duch nepomáhal, mohli by sme byť v tomto smere ľahučko oklamaní. Veľký Klamár ohromne veľa investoval, aby túto hodnotu zdeformoval. Skutočne, sú to gigantické klamstvá, ktoré sa Jeho pôsobením okolo slobody rozširujú.

Pozrime sa na tento problém zblízka, a v Pravde.

Otázka: Kto je slobodný?

Bežná odpoveď: Kto si môže robiť to čo chce.

S takouto odpoveďou možno súhlasiť, len s jednou podmienkou, ktorá sa týka slovíčka chcieť. To je veľmi dôležité slovíčko. Lebo. Ak sa ja môžem rozhodnúť (a následne tak aj konať) v ktoromkoľvek okamihu iba tak že chcem Zlo, tak to potom o žiadnu slobodu vonkoncom nejde. človek, ktorý je závislý na alkohole povie, že je slobodný, keď si môže vypiť kedy „chce“, a nikto mu do toho nekecá, slobodný nemôže byť. Lebo on sa nemôže rozhodnúť a uskutočniť dobro. Aj keby sa rozhodol, že chce dobro, stále nie je slobodný, pokiaľ dobro nedokáže uskutočniť. Podobne to je s masturbáciou. Ten istý prípad. Iba ten je slobodný, kto v ktoromkoľvek momemte dokáže aj masturbovať, aj nemasturbovať. Teda robiť dobro, aj zlo. Všetko overuje čas. Platí, že slobodu stráca ten, kto sa rozhodne pre zlo. Padá do priepasti, v ktorej nedokáže vyberať medzi dvomi možnosťami.

V takom prípade zachrániť môže jedine Boh. Ten podáva neustále svoje ruky až na dno priepasti. Je bolestné, že mnohí sa nechajú opäť (a teraz to už je oveľa ľahšie) oklamať, a uveria tomu, že nie sú hodní vrátiť sa k Bohu. Pane zasvieť všetkým hriešnikom svetlo svojho podobenstva o márnotratnom synovi (Lk 15, 11-31).   

Zhrňme si: Slobodný som vtedy, keď dokážem robiť zlo aj dobro.

 

4. Dôvod – Úcta

Tento dôvod je akoby takým cukríkom z Božej dlane za vernosť. Večný Boh vo svojej prozreteľnosti spojil čistotu človeka s mohutnou príťažlivosťou. Dokonca poniektorí humoristi tvrdia, že čistota je najsilnejšie afrodiziakum. Svätý Duch neustále pracuje, a takýchto čistých ukazuje, ako ľudí pevných, stálych, ktorý nezradia a ovplývajú dobrotou. Takéto atribúty osobnosti boli vyhľadávané vždy. Samozrejme, keď si ma ctia ostatní ľudia, ruka v ruke ide s takouto úctou aj sebaúcta. Tak ako sebaukájanie vedie človeka k hrubosti, strachu, beznádejnosti a zúfalosti, tak čistota vedie k radosti, láskavosti, k pokoju, k tomu, že si človek seba váži, a v konečnom dôsledku ako keby sa rozbehol cestou do  Božieho kráľovstva. A keď taký človek vie chváliť Boha celým srdcom, vzývať ho v každej chvíli, oslavovať až do maximálneho vyčerpania, vtedy akoby sa naplňovalo: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami." (Lk 17, 20b-21)

 

Ako som už spomínal vyššie, aj napriek týmto príčinám, sú ľudia, ktorých takéto argumentácie neposúvajú k svojmu dobru. Majú svoje zdôvodnenia – síce smiešne (pretože sú to klamstvá pochádzajúce od najväčšieho Klamára), ale musia ich mať, ak nechcú s hriechom prestať. Ináč by sa takýto človek rozdvojil. Rozpadol by sa ako kráľovstvo v ktorom vládnu dvaja.

Odkaz pre takto oklamaných (za ktorých sa stále modlime, a ktorých žehnáme):

Ešte nikdy v dejinách vesmíru, nezvíťazilo Zlo nad Dobrom. Aj keď mnohokrát sa zdalo, že to Zlo už zvíťazilo. Aj Ježiš bol na kríži, zomrel, všetci sa rozpŕchli, a vyzeralo to, že Dobro prehralo. Ale v nedeľu ráno sa ukázala Pravda. Keď Pán Ježiš vstal z mŕtvych, hlava hada bola pošliapaná. Tak je to vo všetkom, čo nás postretne. Majme preto na pamäti neustále konať dobro, aj keby nás to malo stáť život!

 

Je tu jeden problém. Totiž Zlo, keď začína zvádzať,  nikdy sa neukazuje ako Zlo. Má perfektnú masku. Je to maska Dobra.  Ó, aká je masturbácia na prvý pohľad dobrá. Je to veľmi príjemné. Len si daj. Počujeme hlas Zla. Ale pozor! V takej chvíli rozlišujme ducha podľa ovocia. Aké bude ovocie, ak podľahnem? Budem z toho mať konečný zisk, alebo stratu. Musíme byť obozretní. Pán Ježiš hovorí: „Bdejte!“

 

V tejto fáze ukončím zdôvodňovanie, a keďže verím, že aj tak väčšina ľudí, ktorý tieto slová čítajú, sú o  neprípustnosti sebaukájania presvedčení, poďme k podstatnej časti, a to je BOJ s ňou.

Bojujme

 

Celá táto úvaha patrí predovšetkým tým, ktorý chcú byť čistí, snažia sa, ale nedokážu to. Zdôrazňujem, kto nechce, má slobodnú vôľu a nech zabudne na tieto riadky.                                                                         

Nuž poďme ešte na chvíľu sa povzbudiť slovami písma.  Sv. Pavol píše: „Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.  Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu. (Rim 7, 15-25).

Vidíme teda, že aj sv. Pavol bol úplne ľudský, mal svoje slabosti a problémy, ktoré máme aj my.

Aby sme vyhrali boj, podotýkam celý boj, nie iba jednu bitku, najlepším predpokladom je dobre poznať „stratégiu nepriateľa“. Ako pracuje? čo používa na to, aby sa mu darilo?

Ako už bolo vyššie spomenuté, prezlečie sa do „kabátu dobra“. A tak sa mu perfektne darí zvádzať.

Napríklad: Na bilboarde je stroho oblečené dievča s mobilom v ruke. Na prvý pohľad na tom nie je nič zlé. Veď je krásne (to dievča, možno aj mobil), dobre sa na ňu pozerá, je to ako v rozprávke. Prejde deň, večer zaľahnem do postele, pomyslím si, čo som prežil pekné. Zrazu si spomeniem na to dievča, a už nič nebráni tomu, aby plamienok ktorý sa bilboardom zapálil, vo mne v teplučkej posteli rozhorel do divokého neovládateľného požiaru, ktorý končí zbičovaním a zavraždením Ježiša na kríži.

 

Kedy treba bojovať?

Z hľadiska vývoja hriechu rozlišujeme tri štádia:

1.Nový zdroj. Pre toto štádium je typické, že človek tento podnet úmyselne nevyhľadáva. To znamená, že Zlý nám tento Nový zdroj ponúkne akoby náhodne.

Napríklad: V správach sa objaví informácia, že známa herečka sa dala odfotografovať hore bez, v časopise je reklama s poodhalenými partiami ženského tela, po ulici ide dievča v minisukni, čítam román, kde je ľúbostný príbeh, počujem najnovšiu klebetu, kto bol v manželstve neverný, atď. Možností je neuveriteľne veľa.

Táto fáza by sa mohla  nazvať aj ako „škrtanie iskry“.

2. Požiar. V tomto období už človek úmyselne a vedome vyhľadáva ďalšie zdroje inšpirácie. Kúpi si porno - časopis, video, pozrie internetovú stránku. Ideálne by bolo, keby vtedy človek k takýmto prostriedkom nemal prístup. Avšak aj vtedy môže takéto porno predstavy vytvoriť vo svojej fantázii. Hriech už je v srdci. Stačí iba chvíľka, aby ho dal navonok. Do tohto obdobia sa človek dostane vtedy, keď nový zdroj – predchádzajúce štádium začne študovať a  prehrabáva sa v ňom. človek je zvedavý. Chce vedieť, či je vidno..., či niektorá dokonca urobí..., či si fakt žiada... atď.

3. Spomienky. Keby v živote človeka nenastali predchádzajúce obdobia, do tohto štádia by sa človek nikdy nedostal. S obdobím Nového zdroja má spoločné to, že k nemu dochádza akoby náhodne. človek úmyselne spomienky nevyvoláva. Ak by ich naschvál vyvolával, už by bol v období Požiaru. To v akej frekvencii sa objavujú, závisí od toho, kto vládne srdcom človeka. či je to Svätý Duch, alebo Zlý duch. Alebo by sa dalo povedať, či je v prevahe dobrý anjel, alebo zlý anjel.

        Ak by sme mali celkove zhodnotiť všetky štádia hriechu, mohli by sme dospieť k nasledovným uzáverom. Najhoršie zo štádií je Požiar. Veľmi ťažko sa hasí. Pri ňom je najväčším problémom to, že človek už zhrešil v srdci. Menej zlé štádium je Spomienka, a najmenej nebezpečný je Nový zdroj. Avšak to že je najmenej nebezpečný vonkoncom neznamená, že mu netreba pripisovať žiadnu dôležitosť. Práve naopak. Nový zdroj je bránou k hriechu. Preto treba neustále bdieť a poznávať kde sú takéto „brány“, a zďaleka ich obchádzať a požehnávať a modliť sa za ľudí, skrze ktorých pokušenie prichádza.

        Položme si otázku. Môže človek existovať mimo všetkých týchto štádií hriechu? Odpoveď znie jednoznačne - ÁNO! Odlíšme inú otázku. Môže človek existovať mimo všetkých týchto štádií hriechu po celý život? Odpoveď znie jednoznačne - NIE!

        Avšak bez ohľadu  na to, či sa nachádzame, alebo nenachádzame v niektorom z období vývoja hriechu, vždy nám Boh ponúka možnosť a túži po tom, aby sme sa vyslobodili

 

Cesta k víťazstvu

 

Tak ako sme uviedli niekoľko dôvodov, prečo je masturbácia k nášmu šťastiu neprípustná, tak  teraz uvedieme nie jednu, ale viacero ciest ako sa od nej očistiť.

 

1. Horlivá modlitba – možno že poniektorí, ktorí sa pustili do čítania týchto slov, aj očakávali, že toto bude odpoveď. A teraz sú  sklamaní, že toto už počuli. Aj mňa osobne sa raz jedno dievča spýtalo, ako si redukujem, či kompenzujem moju „mužskú silu“, keďže som slobodný. Keď som jej odpovedal, že takúto situáciu riešim modlitbou, bola sklamaná a povedala, že si myslela, že jej takto odpoviem.

         Istotne mnohí skúšali bojovať proti pokušeniu modlitbou. Lenže boj s pokušením nakoniec prehrali. Pýtame sa – PREčO? Odpovedá nám apoštol Jakub: „lebo zle prosíte“ (Jak4,3). Je nutné si však uvedomiť jednu dôležitú skutočnosť. Zlý má milión ciest a alternatív ako nás zviesť zo správnej cesty. O to viac mu záleží na človeku, ktorý hľadá Boha. Kto je neostražitý, potom podľahne. Uvediem príklad, ako dostal mňa. Mal som obdobie, kedy som svoje poklesky chcel odčiniť zvýšením množstva modlitieb. A tak sa stalo, že som sa denne pomodlil aj šesť ružencov. A čo sa zmenilo? Veľmi málo. V duchu som nakŕmil svedomie pocitom, že som proti zlému niečo urobil, a pokračoval som v predchádzajúcom spôsobe života, vrátane mojich pokleskov. Ale asi práve toto bola najväčšia prehra. Dnes viem, že to bolo klamstvo Zlého, ktorý hovoril: „Pomodlil si sa veľmi veľa, si dobrý, teraz si zaslúžiš zrelaxovať a odpočinúť“.

        Takýto prístup k modlitbe, a teda k Bohu, vidíme, že je dosť nebezpečný. Nedáva nám poznať Božiu vôľu, nepretvára nás, nedovoľuje pôsobiť Svätému Duchu, naopak robí nás  skľúčených, zarmútených a smutných z toho, že sa máme modliť. Ovocie Svätého Ducha však je radosť, láskavosť ... (Gal 5,22).

        Toto všetko sú dôvody, prečo naša modlitba musí byť HORLIVÁ!!!Zdôrazňujem to slovíčko „HORLIVÁ“. Modlitba celým srdcom. So skutočným a odovzdaným prežívaním toho, čo hovorím. Nechať si narásť krídla. Hlboko sa ponoriť do Božej prítomnosti.

Odporúčania k horlivej modlitbe: Prvá otázka by mohla byť: či sa modliť vlastnými slovami, alebo predpísané modlitby. Odpoveď je: nevylúčiť ani jedno. Predpísané modlitby majú obrovskú moc, ak idú zo srdca, lebo boli vyjavené samotným Svätým Duchom. Zamyslíme sa len nad modlitbou „Otče náš“, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus. Aká by to bola chudoba, keby sme sa ju nemodlili. Nádherné sú aj ďalšie modlitby: ruženec (toho sa Zlý najviac bojí), litánie atď. Avšak prednosť pred všetkými modlitbami má Svätá omša. Novozákonnu obetu si Boh vyvolil ako prvé miesto, kde chce rozdávať svoje milostivé pôsobenie. Väčšieho miesta niet na zemi.

        Dôležitá je aj modlitba srdcom – čiže vlastnými slovami. Veď každý z nás je jedinečný, s jedinečnými problémami a názormi. Prečo by sme nemali hovoriť o nich práve s Bohom?

        Jednou z možností je začať modlitby vlastnými slovami. Poprosiť o odbremenenie starostí, ktoré by ma mohli odpútať od úprimnej modlitby. Srdcom povedať bôle, odovzdať to všetko Bohu. Veď on tak rád nás odbremení. Modlíme sa vlastnými slovami až do chvíle, keď nám začnú prichádzať na um starosti bežného dňa, čo musím zariadiť, vyriešiť a pod.

        Pri modlení by sme nikdy nemali podľahnúť myšlienke, že sa mám a musím pomodliť nejakú predpísanú modlitbu. Napríklad, ak sa začnem modliť „Otče náš“ a  moja myseľ sa pozastaví pri slovách „príď kráľovstvo tvoje“, netreba sa hneď modliť ďalej a zavrhovať takéto vnuknutie. Ak mám silu (Svätého Ducha), kľudne môžem o tom rozjímať aj hodinu, až pokiaľ neprejdem k svetským problémom. Vtedy treba pokračovať v predpísanej modlitbe. čím dlhšie som schopný rozjímať, tým viac sa mám z toho tešiť a chrániť si takúto blízkosť Boha.

        Viem dobre, že horlivo sa modliť, vôbec nie je jednoduché. Netreba sa však nikdy vzdávať, treba o horlivosť neustále prosiť. Je to veľmi u Boha záslužne, keď o horlivosť prosíme. Ak k nám nepríde, netreba však byť zarmútený, lebo Boh dobre vidí našu ochotu a istotne ju raz odmení. Totiž horlivosť je stav, kedy na človeka prichádza Božie kráľovstvo. A ono prichádza pomaly, a vtedy keď kráčame úzkou, tŕnistou cestou. Veľmi ťažko by sme mohli pocítiť horlivosť po návšteve hororového filmu v kine, alebo po hádke v práci, doma atď. Lebo toto všetko sú malé hriechy, ktoré nám rozmazávajú obraz Boha. Opakujem, treba sa stále očisťovať v kúpeli sviatosti zmierenia.

 

2.Obetovanie – Horlivosť v modlitbe je najkrajšou časťou nášho života. človek sa  však stretáva aj s bežnými situáciami života, ktoré však už nie sú také pekné. Sú to ťažkosti všedného dňa v práci, v rodine, na úradoch a pod. Aj tie nám však dáva Boh. On nás prostredníctvom nich ukazuje ako svoje svetlo pre iných. Boh nás naučil, že ak sa chceme v ťažkostiach správne zachovať a byť jeho Svetlom, máme tieto starosti v duchu obetovať práve Jemu. Tým ich posväcujeme a riešime na Božiu slávu. Obetujme v duchu.Každú jednu strasť nášho života. Bolesti. Napr. keď sa náhodou udriem, keď sa potím, keď na mňa niekto vrieska, keď ma oklamú, keď som unavený, keď nestihnem autobus, keď stratím doklad, alebo peniaze, keď netečie teplá voda, keď som hladný, či smädný... A tak ďalej, a tak ďalej. Veď každý z nás to dobre pozná. Vtedy si povedzme: “Pane, príjmy skrze očisťujúce ruky Panny Márie tieto moje ťažkosti, a daj mi silu bojovať proti zlozvyku sebaukájania.“

        Ak by som vo chvíli ťažkosti zabudol na Boha, veľmi by som tým potom trpel. Snažil by som sa vyriešiť svoj problém sám, čo by viedlo k dvom situáciám. Po prvé. Minul by som veľmi veľa energie a času na to, aby som to sám dokázal. Neuveriteľne by ma to unavilo. Po druhé, zabudol by som na Boha. Podvedome by som začal nadradzovať iné hodnoty, ako napr. hodnoty boja, moci, úcty a pod. Pričom potrebné je iba jedno. A to je to, čo si so sebou odnesieme aj po smrti, totiž Lásku.

        Čože sú však všetky naše starosti a trápenia oproti tým, ktoré si pretrpel Pán Ježiš. Pričom On bol úplne bez viny, na rozdiel od nás. Nie je to paradox? On bol bez viny, trpel viac, a nesťažoval sa. My sme vinní, trpíme menej a sťažujeme sa.

        Žiadna naša ťažkosť sa nevyrovná tej Ježišovej. A najúžasnejšie na tom celom je to, že mi aj Ježišove bolesti a utrpenia môžeme obetovať Bohu presne tak, ako by to boli naše ťažkosti. Nie je to fantastické? Áno, toto môžeme urobiť pri každej jednej svätej omši. Keď kňaz dvíha najprv chlieb a potom víno, pri tej tichej chvíľke premenenia môžeme celé jeho utrpenie obetovať za čistotu nášho srdca.

 

3. Strelné modlitby – Tento prostriedok má úzky vzťah k štádiám vývoja hriechu. Strelná modlitba by mala byť akousi prvou pomocou pri poranení. Keď sa dostaneme do styku s novým zdrojom, pri spomienkach, ba dokonca aj v požiari je pri nás Ježiš Kristus. On nás chce objať svojím vykúpením. V čase pokušenia je pri nás oveľa bližšie ako kedykoľvek inokedy. Len mi vtedy zatvárame všetky dvere, všetky okná, Zlý duch nám podáva kladivo aby sme zaklincovali všetky otvory, aby sme ostali bez svetla v temne. Pretože iba v temnote sa nám môže páčiť hriech. Vo svetle nikdy. A vtedy musíme bojovať proti našej zlu náchylnej vôli STRE¼BOU. Je to ťažké, lebo vtedy sme už zabarikádovaní. Preto sa pripravme na to teraz, keď vidíme vo svetle čo spôsobuje hriech. Zaumieňme si teraz, že aj keď budeme zviazaní pokušením, budeme k Bohu vysielať svoje krátke strelné modlitby z hlbín duše. Aby nás zachránil. Každý podľa toho čo bude cítiť. Napr.: „Pane, Ty sa iba tak prizeráš ako padám?“, alebo k Panne Márii: „Panna Mária, veď väčšej materinskej lásky ako je tvoja na svete niet, prečo ma nasilu nevezmeš za ruku a nevyvedieš ma z ohňa pokušenia? Chceš aby som si ublížil? Aby som trpel?“. Nebojme sa hovoriť k láskavému Bohu, či svätým o našich starostiach.

 

4. Preč s horľavinami – Predstavme si, že by matka rodiny mala variť pre rodinu chutnú večeru a pritom by mala na stole, na sporáku, na stoličkách, po zemi, jednoducho všade porozlievaný benzín, a ešte k tomu by mala v každom kúte obrovský súd s benzínom. Na dôvažok by niekto nezbedný ešte predtým pustil plynový kohútik na sporáku. Vieme si určite dobre predstaviť, čo by sa stalo, keby niekto bez toho aby poriadne vyvetral a vyčistil kuchyňu, sa pokúsil zapáliť plynový sporák, v snahe niečo dobré uvariť.

Takisto   je to aj s nami. My sa tiež snažíme uvariť dobré jedlo pre nášho Pána v podobe čistej a Bohu milej duše. A čo sú naše horľaviny?

  • v prvom rade sú to naši (ne)priatelia, ktorí sa nám snažia nahovoriť, že Boh nemá pravdu, alebo že On to až tak nemyslel. Že sebaukájanie vôbec nie je zle. Boh však cez svätopisca hovorí: “ Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri nich), druhovi bláznov sa však plano povodí.“(Prís 13,20).
  • Nuda. Nuda je stav, kedy nekonáme nič zmysluplné. Nemyslíme potom ani na Boha. Pozor! Lebo kde nie je Boh, automaticky prichádza Dravec. Strednej cesty niet. Je potrebné si vždy svoju činnosť plánovať. Vyberať si, čo je pre nás užitočné.
  • Náhodné a nepremyslené sledovanie televízie a návšteva kina. Vždy si treba do programu dobre pozrieť, čo idem pozerať. Najlepšie zistiť si aj stručný obsah. A potom bezmyšlienkovite vylúčiť pozeranie filmov a relácií kde je obsahom porno, erotika, sex,  manželská nevera, neviazanosť a pod..
  • Obdobne to platí u časopisov. Povedzme si, ako nám pomôže ku spáse čítanie bulvárnych časopisov. Šprtanie sa v tom, kto sa s kým rozviedol, obzeranie obrázkov  celebrít, ktoré niekedy sú síce „krásne“, ale na čo je nám táto krása.

Samozrejme, že toto nie sú všetky u nás dostupné horľaviny, je ich omnoho viac. Niekedy dávnejšie toľko horľavín nebolo, blahobyt však priniesol nové možnosti a nové cesty... Preto „bdejme“  a „buďme obozretní ako hady“.

ťažko by sa nám podaril dobrý úmysel, ba bol by v tom iste aj kus pýchy, keby sme si mysleli, že my sa nebojíme horľavín a že nám sa nemôže nič stať.

 

5.Sväté písmo – Aj keď tento spôsob uvádzam až nakoniec, môj osobný názor je, že je najúčinnejší. Pre tých, ktorý dočítali tento príhovor až potiaľto by to mohlo byť aj akousi odmenou za úprimnú snahu očistiť sa. O sile svätého písma som natoľko presvedčený, že v mene Ježiša Krista vyhlasujem nasledovné:

„Kto bude každý deň čítať aspoň hodinu Nový zákon, bude do troch mesiacov uzdravený z moci hriechu masturbácie.“

Čítanie svätého písma je počúvaním toho čo nám chce Boh povedať. Teda v našom života má miesto nielen vylievať si srdce pred Bohom, ale takisto aj počúvať, ako k nám hovorí. Neočakávajme nadprirodzené prihováranie v podobe hromov či bleskov ako v Starom zákone. Dobre vieme, že ani takýto príhovor Boha nedokázal obrátiť mnohých izraelitov od hriešneho života. Dnes sa nám Boh takto zjavovať už nebude. Lebo sa zjavil raz a definitívne v Ježišovi Kristovi. Bolo by od nás veľkým hriechom a pokúšaním Pána žiadať o ďalšie zjavenie. Nepohŕdajme preto zjaveným Božím slovom v Svätom písme. Obzvlášť počúvajme, čo Boh hovorí v Novom zákone. To je to, čo k nám Boh hovorí. Vážme si to. Starozákonný proroci nemohli vo svojej dobe  počúvať poklad ukrytý v slovách Ježiša Krista.

 

Na záver Vás chcem poprosiť, aby sme urobili jednu láskavosť voči nášmu Stvoriteľovi. Veď On pre nás urobil toľko. Sľúbme mu, že aj keby sme padli miliónkrát, vždy vstaneme vo sviatosti zmierenia a vrátime sa k Nemu. Sľúbme mu, že neuveríme slovám Zlého: „že sme takí slabí, a hriešni, že sa nemôžeme vrátiť k nášmu Spasiteľovi".

 

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“

                                                       Ježiš

 

zdroj: www.vitazstvo.szm.com/

 

Modlitba za čistotu srdca: