Čo robiť, ak je nám veľmi zle?

Jeden z príspevkov na internetovom diskusnom fóre:

 

„Ani neviem ako mám začať. Trpím úzkosťami. Niekedy mi je veľmi zle. A stále mám myšlienky, že si chcem veľmi ublížiť lebo mám obrovské nervy. Hoci viem že je to hlúposť. Hrozne sa cítim sama. Niekedy nemám chuť ani žiť. Chodím aj k psychologičke, ale som veľmi uzavretá. Ja neviem čo mám robiť už ma nič nebaví. Prosím poraďte mi čo mám robiť....“

 

Rád ako pomôcť,  by bolo určite veľmi veľa, napr. začni športovať, venuj sa nejakému koníčku, nájdi si niekoho, komu sa môžeš zdôveriť, či porozprávať,  alebo zmeň psychologičku, choď ku lekárovi, psychiatrovi a pod. Ja však mám tiež jednu a ak ti stále žiadne iné nepomáhajú, tak ju určite  aspoň vyskúšaj:

Obráť sa so svojimi starosťami a problémami, úzkosťami, utrpením, či chorobami, ale naopak aj  s radosťami, krásnymi zážitkami, pocitmi šťastia, so všetkým, čo prežívaš, na Pána, na Ježiša...

Ak naozaj veľmi trpíš, je ti veľmi zle, máš naozaj nedobré myšlienky alebo dokonca pocit opustenosti, prázdnoty, samoty, smútku, beznádeje, zúfalstva, či až nebodaj zbytočnosti žiť na tomto svete, tak nezabudni na toto: Pán Ježiš je pri tebe, stojí tu a čaká na teba... Veľmi túži, aby ti mohol pomôcť, aby ťa mohol sprevádzať až do posledného momentu tvojho života, aby ti mohol pomáhať, radiť ti, liečiť ti telo i chorú dušu, aby ťa zbavil všetkého zlého a naopak ponúkol len to, čo prospeje tvojej nesmrteľnej duši, aby ťa zbavil závislostí, otroctva od hriechu a dal ti vytúženú slobodu, pokoj a šťastie, aby ti dal tak veľmi dôležitú vec v našom živote: nádej, zmysel, cieľ nášho pozemského bytia na tejto Zemi.

„Ja som cesta, i pravda, i život“, to povedal Pán Ježiš, kto v neho uverí, nikdy nezomrie a bude žiť navždy. Ak toto ktorýkoľvek človek  pochopí, ak sa zbaví v svojom srdci nenávisť voči iným, ak poprosí o odpustenie svojich hriechov s tým, že už naozaj úprimne nechce ďalej pokračovať v zlom spôsobe svojho života, ak sa obráti, „otvorí“ naozaj úprimne svoje srdce, svoju dušu - obráti sa ku Bohu, potom zaiste pocíti takú úžasnú úľavu, takú úžasnú silu, mocný prúd lásky, pokoja a šťastia, že nebude už viacej pochybovať, že Boh naozaj existuje a že nám všetko odpustí (alebo už odpustil), aby nás (pokiaľ plníme Jeho vôľu a prikázania) obdaril početnými milosťami, bez ktorých je život veľmi ťažký, či dokonca pre mnohých až nemožný. Potom sa nám bude zdať život úplne inak, nebudeme prežívať zo dňa na deň v úzkostiach, strachu, či zlej nálade na všetko okolo, ale budeme sa tešiť na každý deň, ktorým sa približujeme ku Bohu a pritom žijeme hodnotne a zmysluplne. Nebeský Otec – Boh, má s každým z nás pripravený svoj Boží plán, na ktorého plnenie nás potrebuje, je len na nás, či túto príležitosť využijeme, pretože nám Boh ponechal od nášho stvorenia základnú ľudskú vlastnosť – slobodnú vôľu, ktorú vždy aj On sám rešpektuje, dokonca aj v prípade, keď ju mnohí obracajú v zlosti proti Nemu samotnému.

 

Ale čo konkrétne robiť, ak je mi naozaj veľmi, veľmi zle? Alebo sa mi vôbec nedarí, zdá sa mi, že sa mi postavil život naruby? Mnohí idú k lekárovi, psychológovi, psychiatrovi (aj to môže byť správna cesta), ale ďalší idú ku "veštkyniam"( a to je tá najhoršia alternatíva, pretože riskujú, že vôbec neboli v stave "porobenia", či "posadnutí diablom", ale cez vyvolávanie duchov, rôzne mágie (a to aj napr. tej blielej), sa môžu do tohto stavu útoku diabla dostať (čo potvrdzujú a upozorňujú nielen kňazi, ale aj odborníci na túto oblasť-exorcisti). To, že sa nám nedarí, že sa nám jednoducho nežije dobre a šťastne, spokojne, môže byť len výsledkom "nesprávneho spôsobou života" z pohľadu kresťanskej viery, teda života v stálom ťažkom hriechu, života bez Boha, bez modlitby, bez "darov" z nebies, či naozaj vážnych previnení z minulosti (napr. zaoberanie sa satanizmom, ezoterickými praktikami, naozaj závažným ťažkým hriechom a pod.).

 

Tak čo mám robiť? Urobte teda toto:


1. Čím skôr zmeniť svoj život, vzťah s Bohom, poprosiť ho o odpustenie za minulosť. Ale zmeniť ho naozaj úprimne a zásadne, teda "nielen naoko". Teda v svojom "srdci"(duši, vnútri svojho svedomia) "nenechať nič pre diabla", rozhodnúť sa, že chcem žiť bez hriechu (akéhokoľvek, nenechať si ani ten najmenší, ktorý nám bude diabol nahovárať, ako úplne bezvýznamný, nepodstatný, našu ľudskú slabôstku a pod., ale pritom na ňom nás bude držať od Boha a nič sa nemôže zásadnejšie zmeniť). Teda bezvýhradne sa spoľahnúť na Boha, že On nás vylieči, pomôže nám a s Jeho (len a len s Jeho) pomocou a mocou, sa zo všetkého dostaneme a začneme žiť úplne inak: teda šťastne a pokojne (aj keď ten kríž, náš vlastný kríž, ktorý nesieme so sebou, ktorý nás vo viere vždy posúva výraznejšie dopredu, existuje a bude existovať, či ide o svätca, alebo o najväčšieho hriešnika). Ak niekto poukazuje, že potom načo to všetko mám vlastne robiť? No preto, aby sme ten kríž vedeli niesť bez náreku a depresií, v mnohých prípadoch Boh zasiahne výrazne aj do nášho života, napr. aj do nášho zdravia tela, ale rozhodne našej duše a dá nám potrebné milosti, s ktorými sa budeme cítiť naozaj šťastne a spokojne... No a o to nám vlastne ide, že? Netreba však zabúdať na to najpodstatnejšie: že tým si vlastne aj "z dlhodobého hľadiska" zachránime vlastný život. Ten večný život a nezomrieme navždy (zatratením v pekle, kde je podľa Písma i ďalších faktov našej kresťanskej viery,  ten plač a škrípanie zubov, teda bolesť duše, trápenie, zlý a vážny stav, neporovnateľne horší, ako ten teraz, počas nášho pozemského života...). Kto sa tomu smeje, je určite ten najväčší hlupák(hoci dnes sa mu môže zdať, že je najmúdrejší a najmodernejší človek na svete) a zistí to až potom, keď zomrie bez viery v Boha, lenže to je už neskoro, tam nie je možné už nič iné urobiť, len prijať fatálne dôsledky. Tie, ktoré sa ale už nikdy neskončia!

 

2. Viesť normálny, kresťanský, to znamená, tzv. sviatostný život:

- ísť čím skôr na sv. spoveď a "vyčistiť" neporiadok v našej duši z minulosti (sv. spovede praktizovať neustále a pravidelne, ako "liečbu" chorej duše, vyhadzovanie "špiny", ktorá nás ťaží a robí na našej psychike obrovské problémy a devastačné škody!

- pokiaľ možno ostať čo najdlhšie v stave, kedy možno prijímať eucharistiu (ako najväčší dar z neba, od láskavého Boha, skrze Ježiša Krista), ktorý lieči dušu(psychiku), ale aj telo (zdravie), robí nám "pancier" proti útokom diabla, premieňa nás na iného človeka - na dobrého človeka, ktorý sa chce podobať nášmu Liečiteľovi - Ježišovi.

- robiť a žiť "dobre" - myslieť, pozitívne, aplikovať lásku (najmä k tým druhým, nielen ku samému sebe), pomáhať nezištne, konať dobré skutky, vyhýbať sa hriechu, osobitne ťažkým hriechom, ktoré nás vzďalujú od Boha a tým sa dostávame zasa do života "depresií a nešťastiam", dodržiavať Božie prikázania...

- modliť sa úprimne ku Bohu (denne, aj v myšlienkach na Boha myslieť, ďakovať mu za každý dobrý a pekný krôčik vpred, za jeho pomoc, lásku, milosti, uvedomovať si, že bez Neho môžeme zasa padnúť na samé dno...), ale aj v ťažkých a náročných "časoch", nikdy nestrácať nádej, lebo určite príde "vyjasnenie", dar od Boha, ten krásny pocit, že je pri nás a naozaj myslí na nás s láskou a chce nám to najlepšie (pri modltibe nezabúdať pýtať nie to čo chceme my ľudia, ale to, čo nám Boh dá, teda čo potrebujeme ku spáse svojej duše. A verte, že človek nikdy nemôže vymyslieť nič lepšie, čo nám osoží, ako práve Boh)

- chodiť do kostola, príp. skontaktovať sa napr. s kresťanskou televíziou na účasť na rôznych slávnostiach(sv. omša, adorácie, čítanie Sv. Písma...), pretože tam je "zdroj z neba", tam dostaneme čo nikde na pozemskom "úrade, či ordinácii", tam dostaneme dary od samotného Boha - Jeho milosti. Ak tak robiť nemôžeme, tak aspoň denne prečítajme niečo z Biblie, ako Božie Slovo, ktoré je živé a toto Slovo nás lieči, našu dušu, naše vnútro, pôsobí blahodárne na náš život zvnútra.

- vyhýbať sa zlu, zlobe, pretože to pochádza od Satana, Zlého ducha a nie od Boha. Vždy zistíme, čo konáme a myslíme, aký dôsledok je z nášho snaženia, konania.......ak vzniká niečo zlé, tak to nie je dobrá cesta a robme len to, čo nám ukazuje "produkt dobra". Je dôležité ako konáme v "srdci", v našom vnútri, aký máme úmysel, to všetko vidí Boh, takže čokoľvek urobíme v svojom srdci dobre, s dobrým úmyslom, aj keď nás ľudia nevnímajú tak, je to v súlade s Bohom, ktorý si želá naše dobro, pretože On sám je Dobro samo.

3. Postupne sa premieňajme na dobrého človeka, tým sa nám začne aj dariť a bude sa nám dobre žiť v zmysle, že budeme konečne šťastní a spokojní trvale, systematicky, nielen na krátku chvíľku, moment, okamih....

 

Teda kto je naozaj na dne, je mu naozaj veľmi zle, nič sa mu nedarí, je nešťastný, frustrovaný, má depresie, úzkosti, problémy v súkromí, či práci.......nech skúsi začať takto žiť. A ak naozaj vydrží, ak úprimne začne žiť s Bohom, tak potom zažije a okúsi skutočné šťastie, pohodu a pokoj, nájde to čo hľadal celý svoj život a čo ak nemá, by nikdy nenašiel - Boha, zmysel života, večného života, aj po našej pozemskej smrti. Nájde niečo nie pominuteľné, krátkodobé, "okamihové"(ako tie hriešne slasti, závislosti, náruživosti a pod.), ktoré nás však vťahujú ešte hlbšie na dno zúfalstva, beznádeje a samoty, ale o naozaj niečo trvalé.

Človeka stvoril Boh. Je prirodzené, že ak človek nehľadá alebo dokonca nebodaj vôbec nenájde Boha v svojej duši, v svojom srdci, potom akoby mu stále čosi chýbalo, akoby nenašiel zmysel svojho života. Boh stvoril človeka a vyslal ho na pozemskú púť (skúšku jeho charakteru a viery v Stvoriteľa skrze nášho Spasiteľa), aby sa zasa vrátil ku Nemu, do Nebeského kráľovstva, ktorý tomuto človeku Boh vytvoril. Boh si úprimne želá, aby každý človek išiel do Neba, každému jednému prisľúbil nebo, ak bude žiť s Bohom a nie proti nemu, pretože sa sám odsúdi na odlúčenie od Neho vo večnosti. Tým, že nám Boh udelil veľkoryso a s láskou, ktorú On sám predstavuje, slobodné rozhodovanie - slobodnú vôľu, máme možnosť si vybrať žiť a konať s Bohom, alebo bez neho.Vieme veľmi dobre, aké dôsledky naše rozhodnutie každému z nás prinesie. Vyberme si preto to, čo je pre nás to najlepšie a čo nám napokon prinesie, nielen počas nášho pozemského putovania, ten vytúžený pokoj a šťastie...


 

Prihovorme sa Ježišovi, prihovorme sa v svojom srdci úprimne ku Bohu, alebo sa pomodlíme aspoň krátku modlitbu... 

Napríklad:

katolik5.webnode.sk/uzdravenia-a-oslobodenie-/modlitby/modlitba-ked-mi-je-tazko/

katolik5.webnode.sk/uzdravenia-a-oslobodenie-/modlitby/zakladne-modlitby/

katolik5.webnode.sk/uzdravenia-a-oslobodenie-/modlitby/modlitby-ku-panne-marii/

katolik5.webnode.sk/uzdravenia-a-oslobodenie-/modlitby/modlitby-za-oslobodenie/

katolik5.webnode.sk/uzdravenia-a-oslobodenie-/modlitba-za-vnutorne-uzdravenie-/

katolik5.webnode.sk/uzdravenia-a-oslobodenie-/modlitba-za-uzdravenie-duse/

katolik5.webnode.sk/uzdravenia-a-oslobodenie-/modlitby/prosba-za-milost-dobreho-zivota/

alebo ktorúkoľvek inú modlitbu (klikni na podstránku s názvom "modlitby")....

 

 

Prečo nemám spáchať samovraždu?

www.gotquestions.org/Slovencina/Preco-nespachat-samovrazdu.html

www.gotquestions.org/Slovencina/Biblia-samovrazda.html

nabozenskesvety.info/svetove-nabozenstva/stanovisko-katolickej-cirkvi-k-samovrahom/

 

 

Ježišova rozlúčková reč 13,31 – 16,33 Nové prikázanie -Evanjelium podľa Jána (13,31 – 16,33)

– 31 Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. 32 A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. 33 Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete. 

34 Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. 35 Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ Výstraha Petrovi. 36 Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?“ Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.“ 37 Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba.“ 

38 Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš. 14 Ježiš odchádza k Otcovi.

 – 1 Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! 3 Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4 A cestu, kam idem, poznáte.“

Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ 6 Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. 7 Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ 8 Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ 9 Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ,Ukáž nám Otca?!‘ 10 Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. 11 Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! 12 Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. 13 A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. 14 Ak ma budete pro siť o niečo v mojom mene, ja to urobím. Otec pošle Tešiteľa, Ducha Svätého. – 15 Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16 A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – 17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. 18 Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19 Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. 20 V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. 21 Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ 22 Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ 23 Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. 24 Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. 25 Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. 26 Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. 28 Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. 29 A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30 Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, 31 ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal otec. Vstaňte, poďme stadiaľto! 15 Vinič a ratolesti. – 1 Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2 On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. 3 Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. 4 Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. 5 Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. 6 Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. 7 Ak ostanete vo mne a moje slová osta nú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. 8 Môj Otec je oslávený tým, že pri nášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. 9 Ako mňa miluje Otec, tak ja mi lujem vás. Ostaňte v mojej láske! 10 Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. 11 Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Prikázanie lásky. – 12 Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. 13 Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. 14 Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. 15 Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. 16 Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. 17 Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Nenávisť sveta. – 18 Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. 19 Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. 20 Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú pre nasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. 21 Ale to všet ko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. 22 Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovor ku pre svoj hriech. 23 Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. 24 Keby som ne bol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz vi deli a znenávideli aj mňa, aj môjho Otca. 25 To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: ,Nenávideli ma bez príčiny.‘ 26 Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vy chádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. 27 Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. 16 1 Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. 2 Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. 3 A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa. 4 A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám o tom nerozprával, lebo som bol s vami. Dielo Ducha Svätého. – 5 No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: ,Kam ideš?‘ 6 Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. 7 Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. 8 A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. 9Hriech je, že neveria vo mňa10 spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, 11 a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené. 12 Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. 13 Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. 14 On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. 15 Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. Ježiš odchádza, ale zasa príde. – 16 Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma.“ 17 Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: „Čo je to, že nám hovorí: ,Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,‘ a: ,Idem k Otcovi‘?“ 18 Hovorili: „Čo je to, že hovorí: ,Ešte chvíľku‘? Nevieme, čo hovorí.“ 19 Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: ,Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma‘? 20 Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. 21 Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. 22 Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. 23 V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať. Záver Ježišovej rozlúčkovej reči. – Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. 24 Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. 25 Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. 26 V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. 27 Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. 28 Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“ 29 Jeho učeníci povedali: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. 30 Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“ 31 Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? 32 Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. 33 Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“