Začnime skutočne žiť, začnime žiť s Bohom...

 

Stránka je určená najmä pre tých, ktorých súčasný konzumný spôsob života, teda "svetský" život, život plný nepokoja, strachu, úzkosti, depresií, nespravodlivosti a ľudského utrpenia, zloby ,"chvíľkovej" , rýchlo pominiteľnej márnosti, ľudskej rozkoše,  svetskej  " radosti" a pod., dostal do telesných, či psychických problémov, do stavu nepokoja a trápenia, či jednoducho na rázcestie ako a kam ďalej? A možno aj pre tých, ktorí hľadajú zmysel svojho života, ktorí hľadajú pokoj a šťastie a to nielen na chvíľku, ale natrvalo. (V tejto súvislosti pre tých, ktorí prežívajú svoju životnú krízu, tých, ktorí sa cítia opustení a veľmi zúfalí, je možnosť napísať na e-mail - pozri kontakt: manavs@centrum.sk  Pokúsim sa ich povzbudiť, pomôcť a taktiež sa za nich aj pomodliť). 

S Ježišom Kristom ide o večný a ten skutočný život. Ten je možný po obrátení každého z nás, a to smerom k Bohu, a to jedine skrze Ježiša Krista. Kto to zažil, už nehľadá nič iné. Ako o krátky okamih - moment pri tomto obrátení,  ide asi skôr o dlhodobejší proces. Proces "dozrievania" a poznávania Božej Pravdy, ale hlavne žitia podľa tejto Pravdy. Je možné si to predstaviť ako kráčanie po ceste smerom ku Bohu a čím sme k nemu bližšie, tým si viacej uvedomujeme a cítime na sebe nielen tie zjavenia, denné zázraky a lásku okolo nás, ale napr. aj to, ako asi vyzerá nebeské kráľovstvo,  teda kam by sa asi každý rozumný človek chcel napokon po prežití tohto pozemského života aj dostať. Láska je základom kresťanstva. Božia láska je nekonečná, milostivá a milosrdná. A preto aj kresťanská viera bez lásky by bola bez účinku. Niekto povedal, že viera bez lásky je len obyčajný fanatizmus. Viera s príkladom lásky Ježiša Krista je tá skutočná, pravá, ktorá mení ľudí na skutočne dobrých, lebo dobro pochádza od Boha a zlo (hriech) od Satana. Každý človek ako Božie dieťa má prirodzenú danosť od nebeského Otca, že v svojom vnútre, svojom "srdci" , svojej duši (svedomí) inklinuje ku dobru, vykonávaniu skutkov dobra, vtedy je spravidla  naozaj spokojný, vtedy je šťastný, vtedy sa cíti aj on sám dobre. Len zlo, teda hriech, nahováranie Zlým a následné vykonávanie, či niekedy len myslenie na niečo zlé,  normálnemu človeku nielenže neurobí skutočnú radosť, pokoj, pohodu, ale naopak vyvoláva zlý pocit, nepokoj, strach, úzkosť, pocit viny, teda samotné zlo v nás, ktoré potom obyčajne neostáva len v nás samotných, ale prenáša sa aj okolo nás. Aj keď sa mnohým zdá "odriekanie" sa svojich nerestí, závislostí, túžob, ktoré z pohľadu okamžitého "slastného pôžitku" sa môžu zdať ako niečo naozaj príjemné a dokonca aj dobré, ide o klam, pretože Zlý pôsobí na človeka s najdôležitejším svojim úmyslom: akýmykoľvek prostriedkami nalákať človeka na vykonanie niečoho zlého, na spáchanie hriechu a týmto spôsobom oddeliť, odpútať ho od Boha a docieliť nie jeho večný život v nebeskom kráľovstve ale naopak jeho zatratenie a večný pád do pekla. Pred samotným spáchaním tohto hriechu vám nahovára, že vlastne o nič nejde, že to nie je nič zlé, že veď to robia všetci, že veď vlastne robíme pre seba, svoju rodinu, okolie len dobre (teda kamufluje, zavádza a najmä klame) a pod., avšak ihneď po spáchaní hriechu už nahovára človeku úplne niečo iné: že ten, čo spáchal hriech je už zatratený, že sklamal Boha a ten ho už nechce, že sa na neho hnevá, že ho dokonca nenávidí, že už je koniec všetkému (často aj samovražedné myšlienky), že aj tak sme zlí a nehodní odpustenia a pod. A teda opäť zavádza a klame a hlavne v každom z nás vyvoláva strach!  Prečo to diabol robí? Motívom je obyčajná žiarlivosť. Žiarlivosť, ako zárodok veľmi veľkého zla (taktiež  ako aj napr. závisť, či ohováranie, z ktorých potom sa vytráva nenávisť a postupne aj zatrpnutosťa permanentná zloba človeka), je u diabla voči človeku možno z viacerých dôvodov, ale ten najpodstatnejší je asi tento:

- pretože Satan je už zatratený naveky a nedá sa s tým už nič iné robiť a závidí človeku, že on ešte má veľmi reálnu šancu sa dostať ku Bohu na rozdiel od neho a poznať-nie pekelné muky v tom zatratení- ale naopak niečo nádherné, silné, pokojné, blažené v nebi. A to navždy, naveky všetkých vekov! Nemyslíte, že je to naozaj veľmi silná motivácia? Môže sa niekto čudovať, že prečo sa tak diabol snaží naviesť nás na hriech, používať pokušenie ako svoj prostiedok, a to stále viac a viac a to stále silnejšie a silnejšie, a to stále s ešte väčším klamstvom a zakrytosťou, nenápadnosťou? Že používa čo najdômyselnejšie klamstvá odlúčiť nás od Boha hriechom, závislosťami, lákadlami sveta s jediným cieľom: konečné zatratenie pre človeka!

Nebeský Otec neprichádza a ani nechce nikdy prísť do kontaktu s hriechom... Je smutný, ak ho urazíme hriechom, zradíme, či zameníme za niečo iné. Ale vždy nám odpustí, ak úprimne tento hriech oľutujeme a urobíme aj nápravu a vykonáme s Ním zmierenie cez sv. spoveď. Pán Boh je nekonečne láskavý, milostivý a milosrdný, odpústí nám aj tie najhoršie a najťažšie previnenia, či hriechy,  a ak prídeme kedykoľvek za ním, dobrovoľne a pokorne mu predložíme svoje pády,  úprimne oľutujeme s úmyslom ďalej nehrešiť, tak nám vždy odpustí.  Z toho je teda zrejmé, že pravda je v Ježišovi, pravda je v Bohu a klamstvo a pýcha pochádza od Satana. A z pýchy sú odvodené všetky hriechy, všetko zlo. 

Žiť bez Boha, ktorý nám často ponúka súčasný "moderný " svet má už svoje nepopierateľné dôsledky, má už naozaj nie veľmi radostné  " výsledky". Tie pozorujeme okolo nás a vieme, že takýto život bez morálky, bez "poriadku",  "voľne" nie je skutočnou slobodou, ale naopak zotročovaním, závislosťami, náruživoasťami, teda naopak obyčajnou neslobodou, ťažkosťami, problémami,  utrpením. Aj napr. choroby môžu byťlen následkom niečoho zlého  z minulosti, čo môže byť skutočnou príčinou.  Ich zbavenie sa, zbavenie sa tzv. zákona hriechu, oslobodenie sa od hriechu, ako jedinej prekážky ku samotnému Bohu, vedie ku naozajstnej slobode, ku tomu pravému  a trvalému šťastiu, skutočnému životu, ku večnému životu. Nejde pritom len o krátky okamih, krátky pôžitok, ale ide o trvalý jav, život navždy. 

 A to je skutočný zmysel nášho pozemského života. Kto to pochopí čím skôr má šancu už tu prežívať niečo ako ten raj, kto nie, pohybuje sa na naozaj tenkom ľade, veľmi blízko ku fatálnym dôsledkom svojej nesmrteľnej duše, ku zatrateniu. A to nie na 100, na milión, či dokonca bilión rokov. Ale na omnoho dlhšiu dobu, na nepredstaviteľnú dlhšiu dobu. Naveky a pritom bez možnej nápravy, či zmeny ku lepšiemu.

 

Jeden zo svätých pri prechádzke cintorínom raz povzdychol svojmu blízkemu priateľovi: ´Ak by tí čo tu ležia sa mohli vrátiť na túto zem odtiaľ, kde sú teraz, všetci by boli svätí...´

Pán Boh každému z nás stanoví len vyhradený čas na tomto pozemskom svete. Po jeho ukončení niet návratu späť, a to ani na minútu, ani na jednu sekundu, ktorú by sme možno potom veľmi radi venovali na nápravu, či aspoň jeden dobrý skutok. Nájdu sa mnohí, ktorí praktizujú niečo v tom zmysle, veď môžeme kľudne hrešiť a napokon sa jednoducho vyspovedáme a budeme ako tí, čo celý život nehrešili a pritom si "užijeme" všetkých "slastí a radostí". Je v tom však zásadný háčik: Ktože z nás vie, kedy zomrie a v akom stave zomrie? Či nebude už veľmi ďaleko od Boha, ktorý predstavuje samé Dobro. Či už sám nebude túžiť za Bohom, ale naopak len za zlými skutkami a myšlienkami. Nevie teda, kedy sa skončí tá možnosť robiť všetko pre spásu svojej duše..., ak náhle príde smrť už asi nebude možné urobiť veci na nápravu tohto žalostného stavu. Bude musieť už len čakať na svoje odsúdenie pred Ježišom... Nemali by sme zabúdať, že človek v sebe počas života pestuje buď "dobro"(to je vlastne súlad s Božou vôľou, pretože Boh je absolútne dobro, nepredstaviteľne kvantitatívne i kvalitatívne "veľké" dobro, s ľudsky nepredstaviteľne "veľkou" láskou), alebo to zlo. Dobro pochádza vždy od Boha a zlo od diabla.  A ak mi sami v čase smrti, nebudeme mať v sebe to dobro, tie božie milosti dobra (teda súlad s Bohom, ako predstaviteľom Dobra), teda v momente posledného súdu pred našim sudcom - samotným  Ježišom (kde už  neexistuje niečo ako rozum a možnosť špekulovať, konať vypočítavo pre vlastné sebecké záujmy a  kde náš charakter a duša je vlastne akoby  pravdivo "odhalená" a teda aj naozaj úprimná), my sami neznesieme prítomnosť takého Božieho dobra a sami odídeme od Ježiša a tým  sa odsúdime na svoj večný zánik - do pekla,  do večného zatratenia.,,V pekle už niet perspektívy, niet možnosti opráv, korekcie, dodatočnej nápravy, či milosti. Odtiaľ už niet návratu. Navždy a naveky! Len preklínanie, či banovanie, akí sme boli malicherní, hlúpi, ako sme sa dali satanom nachytať, ako sme ľahkovážne pristupovali ku večnému životu. Niečo v takomto zmysle  to vykladajú viacerí svätí učenci, či poprední teologickí myslitelia, aj na základe zjavení, prorockých podkladov, či svedkov tzv. klinickej smrti. Preto ak sa dnes niekto posmieva tým, čo skutočne úprimne veria, dodržiavajú prikázaný spôsob života ako nás učil Ježiš, tak aj prežívajú v pokoji a šťastí svoj život, že sú "nemoderní", "hlúpi", "naivní", "ovce" a pod., tak tá hlúposť je skôr na strane tých, čo sa takto hlúpo zahrávajú so svojim vlastným životom a vlastným osudom svojej nesmrteľnej duše. Viera je cesta ku Bohu. Tí, čo veria len čisto z egoistických dôvodov, sú na nesprávnej ceste ku Bohu. Chodenie do kostola, prijímanie eucharistie, či modlitba, sú prostriedky, ktoré by nás mali posväcovať, meniť ku lepšiemu, meniť do dobrých ľudí-dobrých kresťanov... Ako je uvedené aj v evanjeliu podľa Jána, pri poslednom súde, sa nás Pán Ježiš opýta na naše dobré skutky voči napr. chorým, nemocným, či chudobným, akí sme boli voči svojim blížnym,ako sme sa ku nim správali, či sme im odpúšťali, pomáhali, konali dobré skutky a používali dobré slová. Teda ide o lásku nielen voči samotnému Bohu, ale aj blížnemu a nato by sme nemali nikdy zabúdať. Na základnú orientáciu nám majú slúžiť Božie prikázania, ktoré máme v úprimnej viere aj dodržiavať, alebo sa s maximálnym možným úsilím aspoň snažiť tieto dodržiavať...

Dnešný svet prináša obrovskú kumuláciu zla vo svete. Najmä v našom tzv. civilizovanom svete "západného" typu, kde diabol sa nevídaným spôsobom "zaktivizoval" a všade útočí na svedomie - dušu človeka. S jediným motívom svojho konania: odlákať ho od Boha, oklamať ho, zmiasť jeho myseľ, rôznymi lákavými prostriedkami ho doviesť nie do neba, ale do zatratenia. Je pritom veľmi inteligentný a jeho metódy by sme dnes mohli označovať za veľmi sofistikované. Mnohí ľudia v dnešnej dobe sa odkláňajú od Cirkvi (osobitne Rímsko-katolíckej,  ktorú nezaložil človek, ako tie predtým, alebo aj potom, ale Boh-Syn, sám Ježiš Kristus). Aj toto môžeme zaradiť ako citeľné pôsobenie diabla, ktorý chce zmiasť, oklamať a potom udrieť v tej najmenej očakávanej chvíľi ( pri ktorej bez Božej pomoci a milosti veľmi ľahko zasa padneme, ak nie úplne ostaneme na samom dne, ešte v horšej situácii ako predtým). Najmä na RKC sú útoky diabla neskutočne intenzívne, nevyberané, silné. A určite nie náhodou. Prečo? RKC je niečo ako originál, ostatné z nej sú len "odvodené", odvodené  nie Bohom, ale ľuďmi (aj keď možno s dobrým, ale zasa zvýrazňujem len ľudským pôsobením a úmyslom) , tieto teda sú akoby len kópie, plagiáty... Cirkev , aj tú katolícku však tvoria výlučne ľudia,  ľudia aj s viacerými chybami, aj s viacerými hriechmi,  a nie je vylúčené, že aj v nej samotnej neútočí a dokonca nepôsobí cez niektorých ľudí aj samotný diabol. To je realita a nikto nemôže zakrývať tento fakt.   Avšak Ježiš jasne a jednoznačne povedal kľúčové slová  Písma, že cez Petra zakladá Cirkev, cez ktorú (posvätených kňazov)  bude možné dávať sviatosti, ktoré nám zanechal a tým získať milosti od samotného Nebeského otca.... čo bude na zemi zviazané ostane zviazané aj v nebi, čo rozviazané, ostane tak rozviazané aj v nebi. (na toto si musí spomenúť každý, ktorého diabol pokúša, aby odišiel, vzdialil sa od Cirkvi, pretože sám sa vystavuje nebezpečenstvu útokom diabla, najmä tým, že si nebude čistiť dušu od hriechov skrze sv. spoveď. Ak to niekto robí len sám, individuálne, bez rozhrešenia kňazom, ktorý jediný na Zemi je oprávnený  cez Ježišovu RKC cirkev toto vykonať, je pomýlený a hriechy nemá odpustené, ale len oľutované pred Bohom).  A že táto cirkev nie je hocijaká, má aj prisľúbenie Bohom, že sa nikdy nerozpadne až do konca tohto sveta. ... A že ani brány pekelné túto cirkev nepremôžu a to až do skončenia tohto sveta .   Tým, že Ježiš Kristus, náš Spasiteľ povedal slová o rozviazanosti a zviazanosti všetkého na zemi i nebi, delegoval ľudí (kňazov), jej vedenie, osobitne zástupcu Ježiša na zemi, teda pápeža (prvým bol sv. Peter), riadením s pomocou Nebeského Otca  všetkého, čo sa týka učenia, ktoré hlásal Ježiš- Syn človeka, aj toho, kto a za akých okolností bude vykonávať , dávať sviatosti, ktoré nám tu Pán Ježiš zanechal.   Preto ak niekto opustí RKC ,  opustí aj  Ježiša,  jeho vôľu, jeho príkaz,  všetky jeho dary, ktoré sú nám ponúkané  v kostoloch, chrámoch, katedrálach a pod. Hoci to urobí z akýchkoľvek dôvodov.  Akoby nepodstatné boli už jeho horlivé vyjadrenia, napr. že RKC sa spreneverila, či odchýlila sa od pôvodných  myšlienok, kázaniu Ježiša, že kňazi hrešia a nie sú hodní vykonávať sv. omše, že zneužívajú deti, že im ide o peniaze a vlastné obohatenie, že v kostoloch prikazujú tí, čo sami hrešia, že kostoly navštevujú veriaci, čo sami viacej hrešia, ako ostatní, že....a mohli by sme pokračovať ešte veľmi dlho. Toto však sú nahovárania diabla. Lebo diabol veľmi dobre vie, kto je RKC a aký veľký vplyv a silu a moc od Boha má , a to aj na neho samotného, je jeho úhlavným nepriateľom, lebo RKC môže dostať do neba mnohých veriacich ľudí, čo mu vonkoncom nevyhovuje a čo ho mimoriadne silno dráždi.  Preto nečakajme menej, skôr viacej útokov na RKC, lebo diabol, čím ďalej bude bližšie ku koncu sveta, tým si je vedomý, že jeho čas sa nezadržateľne kráti a bude ešte viacej zlostný a nervózny, aj proti tejto cirkvi, aj proti kňazom, biskupom, aj proti veriacim, ktorých sa bude snažiť čoraz viac a intezívnejšie odlákať a zmiasť na inú cestu, vedúcu do problémov, či nebodaj zatratenia. Tí čo opustili RKC majú teda viacej dôvodov (napr. aj ten, že sami budú čítať Písmo a podľa neho sa riadiť, že nepotrebujú žiadne "sprostredkovanie" a chcú tzv. "čisté", neskresľované Božie slovo a pod. Aj to je veľká chyba a aj to je pôsobenie diabla, lebo sa každý vystavuje života "bez ochrany", bez mnohých milostí a darov od Boha). Ja si však osobne  myslím, že najčastejším motívom  konania týchto ľudí je predovšetkým neochota podriadiť sa niektorým príkazom, najmä Božích prikázaní a týmto spôsobom akoby "obísť" ich dôsledné plnenie a dodržiavanie (predovšetkým citlivé témy ako sú napr. potraty, rozvody manželských párov, nevera a pod.). Teda žiť akoby "voľne" neviazane, tzv. nezriadeným životom...Takýto diablom  "pomýlený" človek potom bude tvrdiť, že on verí v Boha tak, že jedine jemu sa bude zodpovedať, jemu sa bude vyznávať z hriechov, jeho bude len počúvať a nikoho (teda ani cirkev, či cirkevných hodnostárov), že on nemusí, alebo nechce, príp. nemôže chodiť do kostola, na sv. spoveď, na sv. prijímanie, zúčastňovať sa sv. omše a pod. Okrem iných je veľkou chybou takéhoto rozhodnutia fakt, že toto nestanovil Boh (ten stanovil presne a jasne svoju vôľu), ale človek. Človek, ktorý nechce rešpektovať Božiu vôľu, aj keď to akokoľvek perfektne, kvetnato,  farebne zdôvodní. Toto odklonenie od pravej viery, hoci to môže mať často zdanlivo veľmi logické, zdôvodnenie, však znamená to, že človek sa zrieka nielen Božieho "poriadku" (Boh svojim plánom určil a stanovil, že jeho Syn Ježiš Kristus okrem spasenia všetkých ľudí a celého sveta,  na našej Zemi vydá svedectvo pred ľuďmi, teda čo si Boh želá, praje, čo prikazuje ľuďom. Teda všetko čo jeho Syn, ktorý je Bohom, povie, je od Neho, je  to Jeho vôľa, je to Božia vôľa. A teda aj zriadenie Cirkvi, našej Rímsko-katolíckej cirkvi, ktorú založil sám Ježiš Kristus-Boh, je teda vôľou samotného Nebeského Otca). Človek, ktorý sa zrieka nielen Cirkvi, ale aj napr. chodenia do kostola na sv. omšu,  sa zrieka obrovských darov, ktoré nám zanechal Ježiš Kristus ako sú: účasť na sv. omši, kde je prítomný sám Ježiš Kristus, obetovanie počas premeny na Kristovo telo, prijímanie Božieho slova prostredníctvom Ducha svätého, účasť na chválospeve Boha, Nebeského Otca,  Jeho Syna Ježiša Krista i Ducha svätého a veľkej možnosti prosieb za seba i iných,  prijímanie Tela Kristovho-eucharistie, možnosti zbaviť sa ťažkých a najmä smrteľných hriechov (ktoré nás môžu dostať až do večného zatratenia) počas sv. spovede (Zmierenia sa s Bohom) a pod. Ako vidno zrieka sa darov milosti, a ako vieme bez Božích milostí nemožno úspešne dosiahnuť večnú spásu, čo by mal byť pochopiteľný a túžobný cieľ každého zdravo uvažujúceho kresťana.  Boh stanovil jasne svoju vôľu: že do Nebeského kráľovstva možno vstúpiť výlučne skrze Krista a v Kristovi a nijako inak. A Ježiš Kristus stanovil, že jedine cez kňaza, je možné odpustenie hriechov (rozhrešenie), jedine cez neho je možné prijať sviatosti, či rôzne milosti a kto sa toho dobrovoľne vzdáva, ohrozuje seba, svoju dušu o "ochranu" proti diablovi, ktorý na neho bude veľmi intezívne útočiť, najmä pokušeniami. A bez darov Božej milosti, v mnohých prípadoch, sám, len svojim ľudskými schopnosťami, nebude reálne spôsobilý sa týmto pokušeniam môcť efektívne ubrániť. Preto každý, kto je rozumný, kto má dar viery, chápe tieto postupnosti, tieto skutočnosti a nenechá sa oklamať diablom, médiami, ostatnými odklonenými ľuďmi naokolo, ale bude sa riadiť Duchom Svätým, ak je jeho viera hlboká, silná, ak má vôľu bojovať zo Zlým a zachovávať Božiu vôľu. Pritom musí veľmi často využívať mohutný nástroj našej viery - modlitbu.

Preto nemárnime čas, uvažujme o tom, čo nám i našim blížnym najviac prospeje a nie uškodí, orientujme celý svoj ostávajúci čas na vykonávanie dobra, dobrých skutkov,  na zásluhy, ktoré si môžeme raz pripísať na spásu našej nesmrteľnej duše. K týmto rozhodnutiam a krokom nech nás vedie Duch Svätý. 

A ak aj  táto stránka k tomu prispeje, potom splnila svoj účel.

 

I. Svedectvá ľudí, že nebo i peklo skutočne existuje (dokumentárne filmy):

 

Stretnutie s Bohom:

www.youtube.com/watch?v=8snlxQAjngM

 

Peklo existuje, peklo je reálne (dokument)

www.youtube.com/watch?v=DwY4qr_ySwY

 

Záblesk večnosti-pravdivý príbeh:

www.youtube.com/watch?v=zPp-6ggM-IE

 

Život po smrti (horšia kvalita zvuku):

www.youtube.com/watch?v=5xGEfIBgTaM

 

Apoštol Dhinakaran - Peklo:

www.youtube.com/watch?v=wHRRlTtyFfA

 

Elias Vella 

Oslobodenie od Zlého:

www.youtube.com/watch?v=QkXlgugIuOA

 

O veštení, poverčivosti, horoskopoch... (len zvukový záznam)

www.youtube.com/watch?v=y5Kd7qDDTJE

 

Cez Máriu k Ježišovi (len zvukový záznam):

www.youtube.com/watch?v=wyHZzf8zdZw

 

 

Jozef Maretta

Nástrahy a návnady diabla (prednáška):

www.youtube.com/watch?v=sLqW0Kw4HWk

 

Požehnanie a prekliatie (prednáška):

www.youtube.com/watch?v=jYz6iVsCYb0

 

 

II. Svedectvá ľudí po stretnutí s Bohom a ich obrátení (dokument.filmy):

 

Svedectvo člena kapely Korn:

www.youtube.com/watch?v=vuBWXs267Sw

 

Obrátenie veľmi známej satanistky z USA:

www.youtube.com/watch?v=LKXatZQW5nk

 

Svedectvá o obrátení:

www.youtube.com/watch?v=8iCWDIarCZs

www.youtube.com/watch?v=i0LFj-hRu1k