2. Choroba srdca ( Vnútorné  uzdravenie):

     Ježiš učí, že človeka môže naozaj poškvrniť iba hriech, ktorého koreň väzí v neposlušnosti a v zlej žiadostivosti srdca. Srdce sa berie v semitskom chápaní ako sídlo rozumu a vôle, teda ide o myseľ, duch, vnútro človeka.

     Všetci sme si vedomí ťažkého dopadu našej minulosti na prítomnosť. Chorobný postoj osobnosti, konfliktné vzťahy k druhým, ktoré skrývajú svoje korene v bolestných skúsenostiach našich dejín, minulosti, vlastnej životnej minulosti.  Koľko duševných otrasov spôsobili rany minulosti!

     Negatívne dôsledky postihujú stránku:

a)      fyziologickú (napr. niektoré telesné ochorenia sú vyvolávané citovými zraneniami)

b)      psychologickú (komplexy sú vždy dôsledkom rán)

c)       duchovnú (mnoho slabých miesto vo viere má bolestivé príčiny v minulosti)

Citové choroby nášho srdca môže Pán vyliečiť prostredníctvom modlitby za vnútorné uzdravenie.

„Modlitba za vnútorné uzdravenie“ – viď. samostatná podstránka

     Pán Ježiš prostredníctvom modlitby za vnútorné uzdravenie koná a hľadá korene našich konfliktov, aby nás uzdravil. Výhodou však je, že mu netreba platiť a pracuje oveľa rýchlejšie nech psychológovia, či psychiatri tohto sveta (aj keď ich prácu pre zdravie ľudí je potrebné si naozaj vážiť).

     „On uzdravuje srdcom zlomených a obväzuje rany ich „(Ž.147,3).

     Máme úžasného Boha, ktorý je schopný ísť do hĺbky našich problémov, aby nás uzdravil a oslobodil. Kedysi bola modlitba ako napr. „Osloboď nás Pane, od nášho zla, minulého, prítomného a budúceho...“.

     Boh je schopný uzdraviť nás od chorôb minulosti, lebo je nadčasový. Lebo je ten istý prítomný, lebo je ten istý včera i dnes a naveky.

     Aby sme sa vyliečili, treba však najskôr odkryť príčinu, ktorá nás ranila. Teda nielen si ju uvedomiť, ale ju aj vytiahnuť na svetlo Božej lásky, úplne sa Bohu odovzdať a prosiť ho, aby svojim nekonečným milosrdenstvom vyliečil naše rany.

     Niektoré ochorenia a telesné zranenia sa liečia slnečnými kúpeľmi (chorý sa vystaví slnečným lúčom, ktoré ním prenikajú a tak sa lieči). Takým istým spôsobom Ježiš, slnko spravodlivosti, lieči rany na srdci. Ak vystavíme celú svoju bytosť a najmä zranenia našej duše lúčom jeho milosrdného srdca, prenikne nás jeho teplo a uzdraví nás.

     Bolestné spomienky v pamäti vyvolávajú traumy a komplexy vo vzťahoch k blížnym, ku sebe samému, ba i v našom vzťahu k Bohu. Vnútorné uzdravenie sa preto začína najskôr na poli spomienok, lebo tie, čo si uchováme zaznamenané v pamäti, už vedome alebo nevedome, vyvoláva somatické, organické a nervové reakcie.

     V ovzduší modlitby a viery sa usilujeme vrátiť človeka do minulosti a nájsť pôvod jeho utrpenia (napr. rozvrat rodiny, rozchod s partnerom, znásilnenie, neúspech, sklamanie, nehoda, tragédia a pod.). Každú bolestnú príhodu potom zvlášť vystavíme na svetlo Pána a v mene Ježiša sa situácia posúdi. A Ježiš, ktorý je lekárom včera, dnes a zajtra a po celú večnosť, lieči rany pamäti, tak ako slnko lieči zranenia nášho tela, keď ho vystavíme jeho lúčom.

    Prikazujeme v mene Ježiša, skrze moc jeho svätých rán (jeho rany, ktoré vyliečili tie naše rany), nech sa vyliečia z chorôb: „Zbavujem ťa v mene Ježiša úzkosti, starostí, komplexov a všetkého, čo bolo spôsobené týmito udalosťami“.

    (Modlitba za vnútorné uzdravenie sa teda modlí buď osobne nami (samými) , alebo inou osobou, napr. ak sa liečiteľ modlí pre niekoho iného. Liečiteľ pritom postupuje doporučeným spôsobom a má spravidla ísť o osobu, ktorá sama bola predtým uzdravená a žije cnostným a sviatostným životom).

     Existuje viacero ciest, ako je možné sa modliť za iných chorých:

1. V menej Ježišovom

 Jeden je Boh a jeden je prostredník medzi Bohom a ľuďmi: Človek (Syn Boží), Ježiš Kristus. V nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení

Ježiš uzdravuje, oslobodzuje a vykupuje. Keď prosíme Otca o niečo v jeho mene, dá nám to! (Jn. 16,23).

 Modlitba v mene Ježišovom sa neobmedzuje iba na vyslovovanie jeho mena, ale predovšetkým treba skutočne veriť, že keď sa On modlí s nami a my s Ním, Otec náš vždy vyslyší.

 Niektorí ľudia počas modlitby za uzdravenie a hlavne počas modlitby za oslobodenie, niekoľko ráz stále opakujú sväté meno Ježiša. Zdravie a moc v tomto mene skutočne sú, veď znamená „Boh spasí“ a my vieme, že Božie slovo svoj obsah vždy splní. V mene Ježišovom sa uzdravujú chorí (Mt 7, 22, Sk 4,30).

2. Skrze krv Baránka

Vzývame drahocennú krv Ježiša Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy sveta a všetky ich následky, aby nás oslobodil od moci temna. Vlastnou krvou Krista sme boli vykúpení.

Vzývame krv Ježiša Krista, pretože niekedy za citovým zranením, stiesnenosťou, posadnutosťou, ba aj za telesným ochorením stojí hriech. Vtedy sa modlíme napr. „Drahocenná krv Ježiša Krista nech ťa oslobodí od všetkých pút a zla, ktoré ti nedovoľovalo žiť naplno život Ježiša Krista“

3. Skrze Ježišove rany

Ježišovými ranami sme boli uzdravení z našich rán. Skrze jeho rany sme boli uzdravení. On niesol test, ktorý nám prináša pokoj, a skrze jeho bičovanie sme boli uzdravení. On, Boží Syn, vzal na seba všetky naše bolesti a choroby, aby sme mu bez bázne mohli slúžiť vo sviatosti a spravodlivosti každý deň nášho života.

4. Modlitba v jazykoch

Ide o dar Ducha svätého.

Ak sa modlíme v jazykoch, naša myseľ je úplne oddaná Pánovi, aby nás použil na kanály zdravia. Modlitba v jazykoch je nádherný nástroj, ktorý má schopnosť preniknúť tam, kde človek i veda zlyhávajú.

Pri každej modlitbe v jazykoch je Boh k nám milosrdný: Lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi (Rim 8,26).

5. Prosebné modlitby Panny Márie

Práve Panna Mária vlastní najsilnejšiu charizmu uzdravenia, pretože ona nosila Ježiša, našu spásu, vo svojom lone a stála pri kríži, kde bol Baránok Boží zranený za našu neposlušnosť. Prínos modlitby Panny Márie je preto neopakovateľný a uznáva sa v kostoloch po celom svete.

3. Choroba ducha , uzmierenie :

Aj duša môže byť chorá, a vtedy je stav ťažší než pri rakovine alebo psychologickej traume.

„Vstaň vezmi si lôžko a choď!“ „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie“ (jn 5,1-14).

Hriech je najhoršie zlo. Z hriechu je nielen choroba, ale nevyhnutné zapríčiňuje aj smrť (zatratenie). Svätý Pavol hovorí: „Mzdou hriechu je smrť“ (Rím 6,23). Z hriechu sa rodí smrť, lebo nás zbavuje Božieho života, lepšie povedané : oberá nás o Boha, ktorý znamená život. Hriech v podstate spočíva v nedostatku viery v Boha, čo vo všeobecnosti spôsobuje prílišná dôvera v seba samých. Väčšmi veríme vo vlastnú osobu (svojim schopnostiam, myšlienkam, istotám a pod.) než v Boha.

Boh nás miluje natoľko, že vediac aké zlo v nás vyvoláva hriech, bránim nám hrešiť, teda byť otrokmi!

Celkové uzdravenie spočíva v tom, že sa oslobodíme od zákona hriechu, ktorý nás proti našej vôli núti konať zlo a bráni nám konať dobro, aké sme si predsavzali.

Boh nám teda nielen odpúšťa hriechy, ale robí nás silnými, aby sme viac nezhrešili a tak nezomreli (išli do zatratenia). Okrem toho mení naše srdcia, aby sme milovali a robili to, čo on rozkáže, nie pretože nám chce rozkazovať, ale tento príkaz (napr. Desatoro Božích prikázaní) sa stáva potrebou vo vnútri samej bytosti, ktorú pretvoril Duch Svätý. Nejestvuje človek, ktorý je väčšmi človekom, ako ten, čo bol oslobodený od otroctva hriechu!!!

Boh je láskavý a milosrdný (Neh 9,17), odpúšťa vždy a navždy:

a)      Čo sa týka Jeho, už nám odpustil všetky naše hriechy. Drahocenná krv Krista na kríži je liek, ktorý nás vylieči z hriechov.

b)      Čo sa týka nás, samotných, my musíme vziať tento liek prostredníctvom viery a uzdravenia. Cez vieru si osvojujeme zásluhy Ježiša Krista na kríži. Prestúpením na vieru využívame celý potenciál plodov jeho vykúpenia. Stačí, keď sa dobrovoľne vyznáme zo svojich hriechov pred jeho milosrdenstvom a bude nám odpustené

-          Svätá spoveď (zmierenie s Bohom)

Je najpríhodnejšia chvíľa pre tzv. vnútorné uzdravenie ( teda možno aplikovať modlitbu za vnútorné uzdravenie).

V tejto súvislosti hrá dôležitú úlohu zmierenie, čo je vlastne sviatosť stretnutia s radosťou, ako pri návrate márnotratného syna do domu, jeho milosrdného otca, ktorý mu dáva nové topánky (dôstojnosť), najlepší oblek (nový život) a prsteň (dedičstvo) a okrem toho usporiada slávnosť, pretože mŕtvy syn sa vrátil medzi živých (Lk 15, 11-24).

Chápeme to??! Napriek tomu viacerí ešte nechápu túto krásnu sviatosť, stále sa jej boja a hľadajú tisíc ospravedlnení, len aby sa nemuseli spovedať.

Spoveď je nenahraditeľná, jedinečná cesta k Bohu, k novému životu, k večnému životu do kráľovstva nebeského...

Vždy, keď žiadame Pána o odpustenie, tak či tak nám odpustí. Nikdy sa nepohoršuje nad našimi hriechmi. Iba vyčkáva, kým ich priznáme a kým ho poprosíme o odpustenie, nikdy nás neodmietne, ani nebagatelizuje našu chybu.

Ale pozor!!! Existuje len jeden hriech, ktorý Boh nemôže prepáčiť: vtedy, keď ho neprosíme o odpustenie hriechu, ktorý si ho ako taký nepriznáme, hriechu, ktorý sami pred sebou ospravedlníme...A tak jedinou prekážkou človeka ku Bohu sa môže stať pýcha...

Kňaz je posol Božieho odpustenia. Nie je sudca, ani kat, ale spojivo, cez ktoré prechádza božské milosrdenstvo. Neexistuje dôležitejšia a účinnejšia práca ako prijať hriešnika poškvrneného od hriechu a postaviť ho pred bránu raja. A kňaz je jediný človek v celej farnosti, ktorý má moc odpúšťať hriechy a sláviť Eucharistiu. V tomto ho nik nemôže zastúpiť. Vždy keď kňaz spovedá je Božím prorokom, ktorý nám v mene Pána hovorí „Zbavujem ťa tvojich hriechov“, teda hovorí v mene samotného Boha.

-          Eucharistia

Je miesto zvlášť určené pre telesné uzdravenie ( teda možno aplikovať modlitbu za uzdravenie chorých).

-          Rekonvalescencia

Pre každú chorobu je etapa rekonvalescencie najdôležitejšia, lebo od nej závisí celkové a hlavne trvalé uzdravenie (nestačí teda len samotný akt uzdravenia, ale aj to, čo po ňom nasleduje v našom živote, aby liečba bola naozaj účinná a choroba sa neopakovala). A táto rekonvalescencia spočíva:

1)      Sviatostný život

Osoba, ktorú Pán uzdravil, potrebuje obzvlášť posilňujúcu „potravu“ v podobe sviatostí. Vtedy hovoríme o sviatostnom živote.

2)      Modlitba

Priamy kontakt so zdrojom zdravia. Styk s Pánom je pre chorého dôležitejší ako sérum, či kyslík. Modlitbou sa dostávame do spoločenstva lásky, pokoja.

3)      Čítanie Božieho slova

Božie Slovo očisťuje (Jn 15,3) a uzdravuje. „Lebo ani zelina ani náplasť nevyliečili ich, ale Slovo tvoje Pane, ktoré lieči všetko“ (Múd.16,2). Najúčinnejší liek je Sväté písmo, jeho čítanie a modlitba plná viery, lebo je to „slovo večného života“ (Jn 6,68).

4)      Spoločenstvo

Nemožno sa izolovať, ale máme sa integrovať do spoločenstva veriacich, spoločenstva ľudí.

5)      Služba

Všetci túžime po šťastí, preto chceme byť zdraví. Úplné uzdravenie však nachádzame vo velebení Ježiša Krista. Ježiš nám dal „zlaté platidlo“ šťastia. „Blaženejšie je dávať ako prijímať“ (Sh 20,35). Len vtedy, ak sa odovzdávame inými, dosiahneme úplné uzdravenie.