Exorcizmus- liečba od posadnutosti...

Upozornenie!!! Túto tému osobne nedoporučujem čítať, resp. hlbšie sa venovať, alebo skúmať tým, čo majú sklony ku precitlivelosti, ovplyvňovaniu sa negatívnymi skutočnosťami, či majú tendenciu si domýšľať nereálne veci, alebo majú psychické, či iné problémy...Takým doporučujem pristupovať ku samotnej viere len pozitívnym spôsobom, teda cez Ježiša a jeho moc liečiť telo i dušu.).
 
 
 
 
 
Podľa známeho kresťanského exercitátora, františkána a minoritu Eliasa Vellu túto tému charakterizuje nasledovne
 
" Posadnutosť(resp. inak aj ako tzv. porobenie, prekliatie...)
nemôžeme povedať, že je bežná, akoby si niekto predstavoval. Tieto prípady sú relatívne zriedkavé, ale existujú. V takomto prípade diabol ovláda a mučí telo, vôľu, pamäť, mysel a srdce človeka. Ale nemôže sa dotknúť duše, ak mu človek hriechom neotvorí dvere.
Diabol maximálne nenávidí naše fyzické telo. Hnevá sa na Ježiša, ktorý sa vtelil a vzal na seba také isté telo ako máme my a prišiel medzi nás. Satan nikdy nedokáže Bohu odpustiť, že namiesto anjelskej prirodzenosti vzal na seba ľudskú prirodzenosť a vtelil sa.
Všetci sme nejakým spôosbom obeťami diabla. Ale je hlúposťou myslieť si, že my sme tí porazení. To diabol je už porazený a prehral vďaka Ježišovmu krížu. On to dokonale vie. Ale keďže nedokáže prijať porážku, robí všetko preto, aby oslabil Ježišovo kráľovstvo. A keďže my sme deti kráľovstva, zemeriava svoje útoky na nás. 
Ako sa ubránime?
 
V boji proti diablovi nám Ježiš zanechal k dispozícii veľa silných zbraní. Vymenujem len niektoré: 
- eucharistia (sv. prijímanie)
- sviatosť zmierenia (sv.spoveď)
- chválenie a oslava Boha
- Ježišovo meno
- Duch Svätý
- Biblia
- Panna Mária a ruženec
Je to len niekoľko zbraní. Ak ich budeme správne používať, dokážeme nepriateľa úplne poraziť. A keďže Ježiš nad ním zvíťazil, zvíťazíme aj my."
(toľko citácia Eliasa Vellu).
 
 

Posadnutosť (aj napriek jej čoraz častejšej prezentácii v ostatnej dobe) je veľmi zriedkavá a mali by sme si na ňu spomenúť až po vyčerpaní ostatných možností. Posadnutosť sa vyskytuje vtedy, keď sa niekto vedome oddáva Satanovi, keď zapredal svoju dušu diablovi, prípadne vlastnou krvou podpísal satanskú dohodu, alebo keď prináleží nejakým diabolským sektám. Môže ísť aj o ľudí, ktorí zasvätili diablovi ich rodičia a pod. Táto posadnutosť je tak silná, že ten človek stráca svoju vlastnú vôľu a je absolútne neschopný vymaniť sa z jej pút. Nakoniec potrebuje vyššiu moc zvonka prostredníctvom tzv. liturgického (oficiálneho, slávnostného) exorcizmu. Formálny, či liturgický exorcizmus však nemôžu vykonávať laici, ale len biskup RKC, alebo ním určený kňaz prostredníctvom početných modlitieb a pôstnych cvičení.

 

Tématika "temných síl", zlých duchov, diabla, Satana (názvy sú rôzne, ale ich význam je zrejmý takmer každému, teda pôsobenie niečoho naozaj zlého) je síce aj v dnešnej dobe veľmi "atraktívna", ale aj podľa svätcov, či odborníkov z teológie by sme ju ako kresťania nemali ani preceňovať( teda veľmi propagovať, dávať až prehnane do popredia), ale ani podceňovať (tvrdiť, že ide o bájky, rozprávky, či nepodstatné alebo smiešne postavičky, ktorými chce niekto strašiť). Lebo do popredia máme umiestniť  Niekoho iného. Toho, ktorý porazil na kríži diabla natrvalo a naveky, teda nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorému právom zasluhujú všetky pocty a najväčšia pozornosť nás všetkých. Nástrojom tejto zdrcujúcej porážky Satana neboli zbrane, sila agresivity, zloba, či boj alebo nejaká krvavá bitka, ale výlučne  Láska. A to nie ľudská, ale tá Božia, láska nášho Nebeského Otca voči nám, ľuďom, ktorý poslal svojho Syna - Boha aby nás zachránil, vykúpil za naše nespočetné hriechy, aby nás spasil. 

Diabol, Satan, ako zvrhnutý anjel pre svoju pýchu, trúfalosť a snahu vyrovnať sa Bohu, zvrhnutý do pekla naveky, definitívne, ostal podľa vyjadrení svätcov, hlásateľov evanjelia, odborníkov z kristológie, veľmi nahnevaný a rozzúrený najmä z dvoch vecí, ktoré vedú k veľmi dôraznému útočeniu , ovplyvňovaniu, nahováraniu, škodeniu, ubližovaniu voči človeku, ľuďom ako takým:

- že Boh sa prevtelil ( v svojom pláne spasenia celého sveta cez svojho Božieho Syna Ježiša Krista) do podľa neho "obyčajnej" ľudskej podoby, do ľudského tela (a nie napr. anjelskej podoby, v ktorej aj on vystupuje), čím však Boh povýšil človeka, nás ľudí, na úplne inú úroveň, v jeho nebeských očiach, na vyššiu ako čokoľvek iné, aj samotného zvrhnutého anjela

- že človek má stále od samotného Boha dané to najväčšie bohatstvo, ktoré zvrhnutý anjel svojou neposlušnosťou a obrátením sa proti nemu už dávno stratil: dušu, ktorá môže ísť ku Nemu, nielen vidieť, ale aj osobne sa naveky vekov zúčastňovať prítomnosti so samotným Bohom v nebi, v kráľovstve ktoré všetkým Boh pripravil, prisľúbil, plní a aj napokon bezozvyšku splní.

Závisť, že niekto iný, obyčajný človek, môže ísť do neba, ktorého krásu, veľkosť a nepredstaviteľne blažený pocit už sám kedysi zažil, je "motívom", "motorom", ktorý ho poháňa, naviac v obmedzenej a stále sa viac a viac približujúcej dobe, kedy sa skončí existencia tohto pozemského sveta a bude definitívne nastolené obdobie len dvoch "svetov": neba a pekla.

Ako to vyplýva aj z tohto textu, diabol, satan, zlý duch, knieža sveta, či iné pomenovania predstaviteľa "temných a zlých" síl (ktoré nepôsobia len na tejto planéte, ale úplne všade v bytí celého vesmíru) nie je len nejaká vlastnosť, pojem, ktoré charakterizuje zlo ako také ( ako to niektorí často môžu mýlne interpretovať), ale ide o celkom zjavnú a veľmi konkrétnu bytosť.

 

 

Za veľmi uznávaného exorcistu s početnou praxou je považovaný napr. taliansky kňaz - otec Gabriele Amorth, ktorý vydal k tejto špecifickej téme aj niektoré zaujímavé publikácie.

Gabriele Amorth

sa narodil roku 1925 v talianskej Modene. Po štúdiu práv a teológie bol vysvätený za kňaza. Otec Amorth je kňazom Spoločnosti sv. Pavla a členom Medzinárodnej pápežskej mariánskej akadémie. Do širšieho povedomia vstúpil svojimi článkami a knižnými publikáciami ku hlavnými tématami, ktorý sa venuje a to Panna Mária a problematika exorcizmu.

Exorcistom sa otec Amorth stal pod vedením P.Candida Amantiniho v roku 1986 a od tej doby osobne vykonal niekoľko tisíc exorcismov.

V rokoch 1994-2000 stál v čele Medzinárodnej asociácie exorcistov a v tejto dobe vykonával službu exoricistu v rímskej diecéze. 

 

Rozhovor s pátrom Gabriele Amorthom o exorcizme a posadnutosti diablom:

Keď ide o diabla, v tom sa Don Gabriele Amorth (82) vyzná najlepšie. Za 21 rokov vykonal vyše 70 000 exorcizmov. Má veľa o čom rozprávať a pre Vatikánsky magazín to tento najlepší taliansky exorcista aj urobil a to veľmi rozsiahlo. Don Gabriele Amorth býva vo veľkom domove pre duchovných, stavbe zo 70. rokov pod Bazilikou sv. Pavla vo štvrti Ostiense. Oblasť je sídlom Rehole paulínov, založené na šírenie radostnej zvesti najmodernejšou technikou. „Stáli ste ma jednu hodinu,“ je jeho prvá veta. Tento kňaz nosí sutanu s 33 gombíkmi. Má takmer úplnú plešinu a nosí bifokálne okuliare, oči má šedomodré a tieto oči z vás nespustia pohľad.
Priestor, v ktorom nás prijal, vyzerá ako malá kuchynka na kávu. Do polovice je vykachličkovaná, má malý oltár, dres a v strede stolík, na ktorom sú pre seance – nie pre nás – pripravené poháre z plastu a fľaša minerálky „San Benedetto“. Na stenách visia obrazy pátra Pia, Jána Pavla II. a Amorthovho učiteľa. Celé sa to podobá ošetrovni hospicu tretieho sveta. Nič tajomné nebadať. Páter Amorth je promovaný právnik. V roku 1990 založil „Medzinárodnú spoločnosť exorcistov“, ktorej čestným predsedom je dodnes.
„Tu v Ríme nás bolo deväť exorcistov. Jeden je chorý, jedného povýšili a jeden sa odsťahoval.“ Vo Vatikáne pôsobil padre Davide. Svojej práce sa musel vzdať z dôvodu veku. „Vo Vatikáne odvtedy už nepôsobí nijaký exorcista. Zato tam existuje satanská sekta. Aj vo Vatikáne sú satanské sekty aktívne. Sú všade. Len ich nevidíme. Ale existujú, ´ci sono´.“ – Ale odkiaľ to vieme? – „Vieme to. ´Si sa´. Pokračujte.“

A tak pokračujem. Otázok mám dostatok. Chcem vedieť, kde diabli pôsobia.

„Démon pracuje všade. Raz mi Madona v Medžugorí povedala, že akonáhle sa niekto zverí Pánovi, diabol sa tam okamžite ponáhľa. Diabol je vo Fatime, v Lurdoch, všade. A celkom iste je vo Vatikáne, v centre kresťanstva.“

Aký postoj má pápež Ratzinger k exorcismu?

„Je veľmi za to. Viackrát som sa s ním rozprával a on ma pri audienciách vždy veľmi povzbudzoval.“ – Teda po Wojtylovi nenastal zlom? – „Nie, nie, nie, nijaký zlom. No nemyslím si, že niekedy vykonal exorcizmus na rozdiel od Wojtylu.“

Klesá dopyt po vyháňaní diabla?

„Naopak. Dostávam oveľa viac žiadostí ako predtým. Spočíva to v miznutí viery. To zapríčinilo rast počtu čarodejníkov a vykladačov karát, ktorých už vidíme aj v televízii. Až 12 miliónov Talianov chodí k vykladačom karát. Predpokladajme, že najmenej 8 miliónov chodí k čarodejníkom, to znamená, že v Taliansku existuje nepochybne viac vykladačov kariet a bosorákov ako kňazov. A tí majú nohu vo dverách, nie my kňazi. Spovednice sú opustené a dokonca ani v pútnických miestach ako Santa Maria degli Angeli pri Assisi niet exorcistu.“

Prichádzajú k vám aj Nemci? „V Nemecku niet exorcistov. Preto mi píšu toľkí kňazi a prosia ma o pomoc. Ale ja im nepomôžem, pretože exorcizmus nie je záležitosťou návštevy. Sú na to potrebné aj roky.“

Čo je diabol? Iba metafora?

„To sa dá nepochybne ťažko vysvetliť. Ako to mám vysvetliť niekomu, kto nie je kresťan a nerozumie nič o náboženstve – napríklad japonskému televíznemu štábu? Vo všetkých časoch mali všetky kultúry pojem ducha zla. Pokúšali sa proti tomu obrniť obeťami, niekedy dokonca ľudskými obeťami. Deťmi, predovšetkým malými dievčatkami. Skrze Božie zjavenie vieme niečo o zlých duchoch. Vieme, že duchovia zla skutočne existujú a síce ako démoni. Boli to anjeli, ktorí sa vzbúrili proti Bohu a stali sa démonmi. Ich hlavná úloha spočíva v tom, že ľudí sťahujú do hriechu. Každý je im vystavený – kresťania ako aj nekresťania. Dokonca aj Ježiš Kristus vzal na seba, že bol pokúšaný diablom. Často sa ma pýtajú, či aj Madona vo Fatime bola pokúšaná diablom. Iste.“

Dokonca aj Matka Terézia podstúpila exorcizmus v posledných rokoch …

„Prirodzene! Existujú svätci, ktorých ešte na smrteľnej posteli démoni doslova prepadli. Celý svoj život sa dokázali brániť, ale na konci života využíva diabol slabosť človeka. Dokonca aj môj majster, ktorý ma uvádzal do exorcizmu, bol v posledných chvíľach života veľmi napadnutý démonmi.“

To znamená, že dokonca aj vy, Don Gabriele , …

„Prirodzene nie. Ale keď ma kardinál Poletti menoval za exorcistu, zveril ma ochrane Madony. Démon mi často povedal, že som príliš dobre chránený, že u mňa nič nedokáže. Nič mimoriadne. Pretože každodenné pokušenia prirodzene existujú aj naďalej.“

Zlo je podľa katolíckeho učenia cena, ktorú treba platiť za slobodu človeka. Bez slobody niet zla. …

„Dar od Boha, to je jasné. Tvorí to našu veľkosť. Aj anjeli boli stvorení slobodní. Sloboda sa prirodzene môže využívať dobre i zle. Napríklad diabol mi raz povedal, že v pekle sa to hemží ženami, ktoré boli na zemi obdivované ako veľmi krásne. Aj krása je Boží dar a môže sa využiť na dobro či na zlo. Svätá Klára z Assisi bola veľmi pekná žena. Boh nikoho neposiela do pekla. Je to iba vina jednotlivca, ak sa vzbúri proti Bohu, alebo ak žije v hriechu. Do pekla sa kráča na vlastných nohách.“

Ale ako možno hovoriť o posadnutosti, keď je človek slobodný?

„Diabol má mimoriadnu schopnosť v niektorých prípadoch obsadiť telo človeka. Telo, nie dušu. Sú ľudia, ktorí sa upisujú Satanovi, je to ich slobodná vôľa.“

Keď mám slobodnú vôľu, nie je možné, že ma diabol uchváti proti mojej vôli?

„Áno, to je možné. Keď sa ľudia vedome upíšu okultizmu. U mágov, satanistov atď. Potom sa ochotne otvárajú diablovi. Okrem toho je možné, že vás niekto bez vášho vedomia nechá prekliať. Možno pretože je závistlivý na váš stav, alebo chce zničiť vaše pracovné miesto. Ak sa obráti na čarodejníka, ktorý je vo zväzku so Satanom, potom vás môže prekliať. Napríklad ochoriete a už nemôžete pracovať. Ak však žijete s Bohom, je oveľa ťažšie vás prekliať. Existujú aj čarodejníci, ktorí nevyslovujú prekliatia proti niečomu, ale pričarujú niečo. To sa nazýva biela mágia. Mnohí čarodejníci nepraktizujú čiernu mágiu, pretože majú strach z efektu bumerangu. Majú strach, že kliatba nepríde, kam má, ale obráti sa proti nim samým. To je možné.“

Neexistuje teda nijaká dokonalá ochrana proti kliatbam?

„Nie. Niet dokonalej ochrany. Napríklad karmelitánka sv. Mirjam, jediná Arabka medzi svätcami. Dvakrát za života bola posadnutá diablom. A potrebovala exorcistov. Iste si to sama nezvolila.“

Mohol by byť posadnutý dokonca aj Svätý Otec?

„Teoreticky áno. Avšak Svätý Otec má celý oddiel anjelov strážnych. Ak by však samozrejme pápež žil v smrteľnom hriechu … Ale takýto prípad v histórii nikdy nenastal. Dokonca aj Alexander VI., ktorého považujú za najhoršieho zo všetkých pápežov, bol veľmi oddaný Panne Márii a väčšinu svojich omylov spáchal pred svojím menovaním za pápeža. Ako pápež nevydal nijaké dokumenty, ktoré by sa priečili náuke Cirkvi. Ako pápež bol z veľkej časti korektný. Ale teoreticky je to možné. Keď môžu byť posadnutí svätci, tak aj pápež.“

„Ako môže diabol niekomu brániť vstúpiť do kostola?

„Posadnutí nie sú toho fyzicky schopní. Diabol vlastní hlas, inteligenciu aj slobodu. Ale iba fyzicky, nie duchovne. Dušu nemôže vlastniť.“ – Necítiť diabla sírou? – „Vo všeobecnosti necítime nič. Ale niekedy ľudia pľujú alebo vyvrhujú. Aj nejaké veci. Mám tu viac ako dve kilá kovových častí, ktoré ľudia vyvrhli. Také dlhé klince,“ – páter Amorth ukazuje dĺžku prsta –, „žiletky. Tieto veci sa zmaterializujú vo chvíli, keď vychádzajú z úst. Dokonca ani röntgenovými lúčmi ich predtým nebolo možné vidieť.“ – Videli ste to na vlastné oči? – „Áno. Napríklad u jedného, ktorý chcel byť úplne oslobodený, vysoký mladý muž. Prišiel sem včera a ja som mu povedal: ´So všetkými tými klincami, ktoré si vypľul, si môžeme otvoriť železiarstvo´.“

Má diabol inteligenciu?

„Démon je nesmierne inteligentný. Pretože si udržal inteligenciu anjelov. A ostatne aj ich poriadok hodností. Poznáme deväť anjelských chórov. Posledný sú cherubíni a serafíni, prvý tvoria archanjeli, tento poriadok máme od sv. Pavla. Anjeli majú silnú hierarchiu. Najvyšší je archanjel Michal. A najvyšší medzi démonmi je Satan. Ale medzi anjelmi je to hierarchia lásky. Oni sa navzájom milujú, oni milujú Boha. Ich cieľom je dobro, cieľom démonov naproti tomu je zlo. Ako často som sa démona pýtal: Prečo neodídeš? A on odpovedal: Lebo mi to Satan zakázal. Ak odídem, bez toho, že by som splnil svoju úlohu, tak ma Satan potrestá.“

Ako dokážete počuť hlas démona?

„Hlasom príslušnej osoby. Väčšinou je nezmenený, možno trocha vyšší ako zvyčajne, iba vo výnimočných prípadoch je chrapľavý. Raz som sa venoval istej pani, ktorá je dnes úplne uzdravená. Boli so mnou prítomní aj kňazi hovoriaci rôznymi jazykmi. Pýtali sa tej pani po latinsky, arabsky, dokonca aj kórejsky. Žena vždy odpovedala svojím hlasom a po taliansky. Teda ich rozumela.“

Príležitostne sa rozpráva o levitáciách …

„Levitácie, áno, áno,“ hovorí páter Amorth hlasom, akoby sa ho opýtali na to, či existuje doprava na uliciach. „Tie existujú, zriedkavo, ale existujú. Spomínam si na istého mladého sedliaka z čias mojich začiatkov. Potrebovali sme 6 mužov, aby sme ho udržali. Bolo to vo februári. Prišiel a povedal: „I am Lucifer! Kráľ škorpiónov a hadov“. A napľul mi do tváre. Hovoril iba anglicky, hoci normálne hovoril iba dialektom, ani len nie správne po taliansky. Vznášal sa približne takto vysoko, …“ Padre Amorth mohol teraz ukázať vzrušujúce výšky. On to však nerobí. „Takto vysoko“, hovorí a drží ruku vo výške fľašky nad stolom. „Zvolal: 21. júla odídem. To by bolo bývalo veľmi krátko. Normálne potrebujem roky a roky exorcizmu. S tromi alebo štyrmi rokmi som už spokojný. Mal som prípady trvajúce 16 aj 18 rokov. Niektorí nie sú ani potom dokonale oslobodení, ale ešte prichádzajú dvakrát do roka. Môžu však pokračovať vo svojom živote, niekedy sú malé poruchy, ale inak … U inej pani mi démon povedal, že zmizne 8. decembra, na sviatok Panny Márie. Mali sme veľmi dlhé sedenie 8. decembra – päť a pol hodín a zdalo sa, že je všetko preč. Všetci sa objímali. Ale o týždeň neskôr bolo všetko zasa ako predtým. Opýtal som sa démona: Prečo si mi uviedol falošný dátum? On odvetil, – don Gabriele napodobil vysoký hlas –: „Podviedol som ťa. Či nevieš, že mám povahu luhára? Čo ťa nikdy nenaučili, že nehovorím pravdu? Stál som tam ako taký hlupák.“

Existuje zlo v politike?

„Veľmi často! Démon sa s obľubou zmocňuje tých, ktorí nesú veľkú zodpovednosť, priemyselníkov, politikov. Najradšej má kňazov. Keď kňaz upadne do hriechu, má to účinky domina. Hitler a Stalin boli s istotou posadnutí démonom.“ – Ako to chcete vedieť? – „Zavraždili milióny. V evanjeliu sa píše: Na ovocí spoznáš strom.“ – Vedel by tam pomôcť exorcista? – „Nemalo by to nijaký zmysel, pretože Hitlerovi a Stalinovi bolo ich konanie úplne jasné. Nebola to posadnutosť vo vlastnom zmysle, ale neustále nasledovanie našepkávania démona. Nazval by som to vexáciou.“

Prečo je dôležité volať démona pri oslobodzovaní jeho menom?

„To je to prvé, čo sa démona opýtam: Ako sa voláš? Často to nechce povedať. Je potrebných viac sedení. Pretože akonáhle povie svoje meno, už je zraniteľnejší.“ – Aké mená má démon? – „Existujú prirodzene odborné pojmy z Biblie ako Satan, Beelzebul, to sú najmocnejší. Sú aj iní, ktorí nepochádzajú z Biblie, ale z inej tradície. Napríklad Lucifer sa v Biblii nevyskytuje. Zebulon, v Biblii názov jedného z 12 kmeňov Izraela. Tu je to aj meno démona. Sú najrôznejšie mená.“

Čo sa pýtate démona?

„Nikdy neslobodno klásť idiotské otázky ako, či vyhrá Roma proti Laziu atď. Kladiem iba také otázky, ktoré bezprostredne súvisia s uzdravením. Teda najprv meno, potom deň vstupu, potom jeho dôvod, kto ho poslal, či to bol človek, ktorý sa upísal Satanovi, či to bola kliatba. V 90 % prípadov posadnutosti bolo príčinou prekliatie. Zvyšok možno pripísať satanským sektám, účasti na špiritistickom sedení, alebo mágii.“

O tých kliatbach by som rád vedel viac.

„Existujú prípady, v ktorých bol niekto prekliaty už pred svojím narodením,“, vysvetľuje páter Amorth. „Kliatby možno neskôr opäť „nabiť“, takže môžu viesť k veľkým ochoreniam. Istá 17-ročná dievčina prišla ku mne, lebo jej nedokázali pomôcť ani významné psychiatrické kliniky. Nebola to psychická choroba, ale kliatba. Hovorím všetkým, aby sa išli najprv poradiť s lekármi, psychológmi. Pretože vo veľkej väčšine prípadov sú to psychické alebo fyzické príčiny, prirodzené príčiny ako schizofrénia, hystéria … Často sú to psychiatri, ktorí mi pacientov pošlú. Iba keď už nepomôže nijaká terapia ani lieky, keď sa zlo ešte zväčšuje a zosilňuje, majú prísť ku mne. Úprimne povedané ani to nie sú vždy prípady prekliatia, ale prirodzené choroby, pre ktoré medicína ešte nenašla účinnú liečbu.“

Teda medzi psychiatrom a exorcistom nie je nijaká konkurencia?

„Nie, sú to odlišné symptómy. My spolupracujeme. Psychiater povie, či ide o symptómy psychickej choroby. Exorzista povie, či ide o špecifické symptómy kliatby. On dokáže rozlíšiť, či ide o posvätenú či neposvätenú vodu, či je obraz posvätený alebo prekliaty. Pretože prekliať možno aj predmety.“

Vezmime ako príklad mňa, hovorím. Dokázali by ste určiť, či som prekliaty?

„Áno, trvá to iba niekoľko minút, je to iba jednoduchá modlitba.“ Chladná a ťažká ako mramor spočíva ruka starca na mojom čele. Páter Amorth sa modlí latinskú modlitbu. Prekliaty človek by teraz musel padnúť na kolená.

Kde pracujete?

„Zakázali mi tu robiť exorcizmy, pretože som tým ľuďom tu príliš hlasný. Tie výkriky ľudí rušia. Obávajú sa, že to v ľuďoch vzbudí hrôzu. A tak teraz používam budovu benediktínov na Via Baldelli, pri spoločenstve sv. Pavla, ktorá je trocha odľahlá. Tamojší kňaz je mi za to vďačný. Tie výkriky neustále pripomínajú jeho bratom mníchom existenciu démonov. Predtým sa exorcizmy robili verejne, teraz je to kňazom nepríjemné, robia to za čo najväčšieho utajenia. To je omyl. Pre moje silné exorcizmy mám teraz kostol na Via Emmanuele Filiberti, ktorý sa po rannej svätej omši zatvorí a otvorí sa až popoludnie. V utorok a v piatok tam mám ťažké prípady. Mám tam asi šesť pomocníkov. To je pre ľudí, ktorí kričia a stávajú sa násilnými. Teda tu robím exorcizmy iba s ľuďmi, ktorí nekričia a nestávajú sa divokými, aby sme nerušili.“

Koľko pacientov máte?

„Som jediný exorcista, ktorý pracuje sedem dní v týždni, vrátane Štedrého dňa a Veľkej noci, od rána do popoludnia. Za tých 21 rokov som vykonal vyše 70 000 exorcizmov. Keď som bol mladší, v priemere 15-16 denne. Teraz som trochu poľavil. Pozrite sa do môjho kalendára. Je plný termínov. Prípady by som mal vidieť raz do týždňa, no môžem ich prijať iba raz mesačne.“

Máte schopnosť okamžite pocítiť posadnutosť?

„Nie, každý prípad je jedinečný. Niet rovnakých prípadov – cítim sa po každý raz ako začiatočník. Prirodzene, že mám viac skúseností ako iní. Po každý raz sa zverím Duchu Svätému ako užitočný služobník.“

Čo pomáha proti démonom?

„Najlepší prostriedok je: svätá omša prinajmenej v nedeľu vrátane svätého prijímania, a podľa možnosti denne návšteva kostola. Ak niekto žije v hriechu, alebo je po potrate, tak mu poviem: Obráť sa, najprv sa vyspovedaj. Exorcizmus nemožno robiť s ľuďmi, ktorí žijú v hriechu.“

Čo vlastne vošlo do vášho kolegu biskupa Milinga?

„Ach, taký dobrý priateľ … Všetci sa za neho modlíme. Často sme spolupracovali. Myslím si, že ho podviedli, akýsi druh hypnózy. Nedokážem si predstaviť, že to všetko robil pri plnom vedomí. Človek môže raz pochybiť a vrátiť sa späť, ale druhý raz … Vždy sa cítil byť viac Afričanom ako kresťanom. Preto tá idea založiť skupinu ženatých kňazov. Pretože v Afrike sa čistota veľmi ťažko žije. Pretože sú zvyknutí toto prikázanie nedodržiavať. Aj po tom, čo sa vrátil zo svojho úteku, Milingo zostal neustále v kontakte s Moonom, dokonca s ním robil exorcizmy. Moon je veľmi bohatý, on spolufinancoval volebný boj Busha. Milingo chcel mať peniaze na sociálnu prácu v Afrike, chcel postaviť nemocnice.“ – Je Milingo posadnutý? „Nie, nie je posadnutý.“

A Bush? Je pripravený začať druhú vojnu na Strednom Východe.

„Ján Pavol II. mu povedal, že vojnu nemá začínať. Nechápem, ako ho Američania mohli znovu zvoliť. Veľmi, veľmi, veľmi zlý prezident.“

Páter Amorth, ďakujem za rozhovor –zg-

 

Zdroj: modlitba.sk/?p=5811

 

 

Diabol je dnes aktívnejší ako kedykoľvek predtým (Gabriele Amorth):

„Cirkev musí ukončiť svoje veľmi rozšírené mlčanie o existencii diabla a pekla.“ Požaduje to čestný prezident Medzinárodného združenia exorcistov, páter Gabriele Amorth. Tento najväčší taliansky exorcista pôsobí v Rímskej diecéze od r. 1986. Nedávno vyšla v nemeckom vydavateľstve Christiana (Kisslegg/Allgäu) kniha s interview o živote tohto 88-ročného pátra pod názvom „Memoáre exorcistu – Môj boj proti satanovi“. V ňom zastáva názor, že satanské pôsobenie a oslobodenie od démonickej posadnutosti nie sú nijaké relikty z minulosti. V nijakom prípade ich nesmieme obmedzovať iba na Ježišovu dobu:

„Satan je dnes aktívnejší ako kedykoľvek predtým a pokúša sa čo najväčší počet duší vohnať do večnej smrti. Aj dnes platí poverenie Ježiša vyháňať diablov a uzdravovať. Mlčanie Cirkvi o diablovi viedlo k tomu, že v krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Španielsko a Portugalsko niet nijakých alebo takmer nijakých exorcistov. Vo formácii a vzdelávaní v rámci Cirkvi táto téma nie je na programe. To je dôvod, prečo veľký počet kňazov a biskupov už viac neverí v diabla a v exorcizmus.“

„Démoni sa stali chráneným druhom a na exorcistov sa hľadí ako na kriminálne živly. Satan sa smie uprostred kresťanov Katolíckej cirkvi pohybovať, ako sa mu páči.“

 

Okultizmus je vstupnou bránou pre satana

Páter Amorth výslovne varuje predtým, aby sme sa zaoberali mágiou, okultizmom a špiritizmom. To sú vstupné brány pre satana. Štatistiky hovoria o 14 miliónoch Talianoch, ktorí konzultujú vykladačov kariet a veštcov. Sú aj početné prípady, v ktorých sa ľudia zasväcujú diablovi. Iba v Taliansku sa odhaduje počet satanských siekt na viac ako 800 – každá s 15 až 20 členmi.

Podľa údajov exorcistu dokonca aj vo Vatikáne existujú prívrženci  takýchto skupín: „Sú to kňazi, biskupi aj kardináli.“ Pápež Benedikt XVI.  (pontifikát od r. 2005 do februára 2013) bol o tom informovaný. Ako bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery prijal združenie exorcistov: „Mal veľmi pekný príhovor, v ktorom náš apoštolát pochválil a povzbudil nás.“ Pápež Ján Pavol II. (1920-2005) „sa veľmi často a podrobne vyjadroval o diablovi a o exorcizme“.

 

70 000 exorcistických sedení

Páter Amorth podľa vlastných slov viedol viac ako 70 000 exorcistických sedení. Počet oslobodzovaných osôb vyčísliť nedokáže. Denne ich nebolo viac ako päť. Počas svojho pôsobenia sa stretol s viac ako 100 posadnutými, ktorých diabol úplne ovládol. Okrem toho to boli „trýznenia démonmi“. Pritom postihnutý trpel napríklad medicínsky nevysvetliteľnými bolesťami, nutkaním kliať, alebo neschopnosťou sa modliť, či navštíviť kostol. Zo skúsenosti exorcistu:

„Čím dlhšie sa diabol zahniezďuje, tým nadobúda hlbšie korene a o to ťažšie a dlhšie je vyslobodzovanie človeka.“ U najťažších prípadoch dochádza na počiatku oslobodzovania k výbuchom násilia takej intenzity, „že potrebujem šesť alebo sedem ľudí, ktorí mi pomáhajú dostať pod kontrolu reakcie posadnutého diablom“. Asistenti sprevádzajú exorcizmus aj modlitbami. Okrem laických pomocníkov sa na tom zúčastňujú kňazi, ktorí zbierajú skúsenosti a chcú robiť pokroky ako exorcisti. Nevyhnutným predpokladom oslobodenia od démonických vplyvov je podľa Amortha to, aby postihnutý dokázal odpúšťať: „Je nemožné oslobodiť osoby, ktoré proti niekomu chovajú hnev a nedokážu tieto pocity prekonať.“

Na otázku ako ho jeho služba zmenila, kňaz povedal: „Výkon úradu exorcistu ma posilnil vo viere, v modlitbe a samozrejme aj v láske.“–zg-

modlitba.sk/?p=5802

 

 

Moc modlitby v jazykoch (Gabriele Amorth):

www.jesus.sk/svedectvi/moc_modlitby_v_jazycich

Když jsem vykonal první exorcismus, zlý duch mi řekl: „Buď toho necháš, nebo ji zabiji!“ Musel jsem přestat, protože z úst dotyčné dívky vycházelo velké množství krve...Gabriele Amorth: Moc modlitby v jazycích

 

   Existuje ještě jeden druh modlitby, který znovu objevilo Hnutí za obnovu v Duchu svatém. Je to velmi starý způsob modlitby, která má velkou moc nad nepřítelem. Jedná se o modlitbu v jazycích. Vzpomínám si na celou řadu událostí a osvobození, k nimž došlo právě díky chválám a díky této modlitbě. Velmi živě mám na paměti jednu událost, o které jsem vyprávěl také ve své knize Modlitba za osvobození.

   Měli jsme před sebou jednu sedmnáctiletou dívku, která byla soužena velkým množstvím zlých duchů. Když jsem vykonal první exorcismus, zlý duch mi řekl: „Buď toho necháš, nebo ji zabiji!“ Musel jsem přestat, protože z úst dotyčné dívky vycházelo velké množství krve. Pokusil jsem se ještě jednou o exorcismus a podruhé jsem slyšel: „Měj se na pozoru! Zahubím ji tady před tebou! Roztrhám jí plíce na kusy!“ Opět jsem musel přestat. Potřetí jsem zkoušel vykonat exorcismus, bylo to po výslovném souhlasu její rodiny. Pokoušeli jsme se o to v domě její sestry. Ve vzdálenosti pěti kilometrů jsem měl jednu malou skupinu modlících se osob. Začal jsem se exorcismem. Zlí duchové postupně všichni odešli. Zůstal jenom Satan, který jasně říkal: „Já nezmizím!“ Šel jsem k telefonu a spojil se s modlitební skupinou. Řekl jsem jim: “Zaútočte! Modlete se v jazycích!“ Jakmile začali s touto modlitbou, démon byl velmi znepokojen. „Co je to za lidi, kteří tam v dálce zpívají?“ Pak se dívka začala na podlaze svíjet, uslyšeli jsme ránu a satan zmizel. Dívka byla vysvobozena. Já jsme se bál, že zemřela, po chvíli ale přišla k sobě, byla klidná, usmívala se. Byl to právě zpěv v jazycích, který Satan nemohl vystát.

* * * 

Ještě jednou jsem měl možnost zakusit, jakou sílu má modlitba chval a zpěv v jazycích. Platí totiž, že při zpěvu v jazycích je to sám Duch svatý, kdo se modlí, a je to opět Duch svatý, kdo bojuje přímo proti zlému duchu, to jsou ony nevýslovné vzdechy, o nichž mluví svatý Pavel v listu Římanům (srov. Řím 8,26). Této síle zlý duch nemůže žádným způsobem vzdorovat. Jedná se o zápolení mezi Duchem svatým a zlým duchem. 

(z knihy Gabriele Amorth: Exorcisté a psychiatři)

(ilustrační obrázek)

   O modlitbě v jazycích v Bibli (vše Nový zákon):

   A řekl jim: "Jděte do celého světa a kažte evangelium všemu stvoření. Kdo uvěří a přijme křest, bude spasen; kdo však neuvěří, bude odsouzen. Ty, kdo uvěří, budou provázet tato znamení: Ve jménu mém budou vyhánět démony a mluvit novými jazyky; budou brát hady do ruky, a vypijí-li něco smrtícího, nic se jim nestane; na choré budou vzkládat ruce a uzdraví je." Když jim to Pán řekl, byl vzat vzhůru do nebe a usedl po pravici Boží. Oni pak vyšli, všude kázali; a Pán s nimi působil a jejich slovo potvrzoval znameními. Mk 16,15-20

* * *

   A ukázaly se jim jakoby ohnivé jazyky, rozdělily se a na každém z nich spočinul jeden; všichni byli naplněni Duchem svatým a začali ve vytržení mluvit jinými jazyky, jak jim Duch dával promlouvat. Sk, 2,3-4

* * *

   Mají všichni dar uzdravovat? Mají všichni schopnost mluvit ve vytržení rozličnými jazyky? Dovedou je všichni vykládat? Usilujte o vyšší dary! A ukážu vám ještě mnohem vzácnější cestu…. 1 Kor 12,30-31

* * *

   Kdybych mluvil jazyky lidskými i andělskými, ale lásku bych neměl, jsem jenom dunící kov a zvučící zvon. 1 Kor 13,1

* * *

   Láska nikdy nezanikne. Proroctví - to pomine; jazyky - ty ustanou; poznání - to bude překonáno. Vždyť naše poznání je jen částečné, i naše prorokování je jen částečné;… 1Kor 13,8-9

* * *

   Držte se lásky a usilujte o duchovní dary, nejvíce o dar prorocké řeči. Vždyť kdo ve vytržení mluví jazyky, nemluví k lidem, nýbrž k Bohu, a nikdo mu nerozumí. Je puzen Duchem, ale to, co říká, zůstává tajemstvím. Ten však, kdo má prorocký dar, mluví k lidem pro jejich duchovní užitek, napomenutí i povzbuzení. Kdo ve vytržení mluví jazyky, mluví k svému užitku, ale kdo mluví prorocky, mluví k užitku církve. Chtěl bych, abyste všichni mluvili jazyky, ale ještě více, abyste měli prorocký dar. Neboť ten, kdo mluví prorocky, znamená víc než ten, kdo mluví ve vytržení - ledaže by jeho řeč byla vykládána, aby z toho církev měla užitek. 1Kor 14,1-5

* * *

   Tak i vy: když tak horlivě usilujete o duchovní dary, snažte se, abyste měli hojnost těch, které slouží růstu celé církve. A proto ten, kdo mluví jazyky, nechť prosí, aby je dovedl také vykládat. Kdybych se modlil ve vytržení, modlil by se můj duch, ale má mysl by toho nebyla účastna. Co tedy? Budu se modlit ve vytržení ducha, ale budu se také modlit s vědomou myslí. Budu zpívat chvalozpěvy ve vytržení ducha, ale budu zpívat také s vědomou myslí. Kdybys děkoval Bohu ve vytržení, jak by ten, kdo do toho není zasvěcen, mohl říci Amen k tvému díkůvzdání, když nerozumí tomu, co říkáš? Ty sice dobře vzdáváš díky, ale druhý z toho nemá žádný užitek. Děkuji Bohu, že mám dar mluvit jazyky více než vy všichni, ve shromáždění však - abych poučil i druhé - raději řeknu pět slov srozumitelně než tisíce slov ve vytržení. 1Kor 12-19

* * *

   Mluvení jazyky není tedy znamením k víře, nýbrž k nevěře, prorocká řeč však nevede k nevěře, nýbrž k víře. Kdyby se celá církev sešla ve shromáždění a všichni by mluvili ve vytržení, a přišli by tam lidé nezasvěcení a nevěřící, cožpak neřeknou, že blázníte? Budou-li všichni mluvit prorocky a přijde tam člověk nevěřící nebo nezasvěcený, bude vším, co slyší, souzen a usvědčován, vyjdou najevo věci skryté v jeho srdci, takže padne na kolena, pokoří se před Bohem a vyzná: "Vskutku je mezi vámi Bůh!" Co z toho plyne, bratří? Když se shromažďujete, jeden má žalm, druhý slovo naučení, jiný zjevení od Boha, ještě jiný promluví ve vytržení a další to vyloží. Všecko ať slouží společnému růstu. Pokud jde o mluvení jazyky, ať promluví dva nebo tři, jeden po druhém, a někdo ať vykládá. Kdyby neměli vykladače, ať ve shromáždění mlčí, každý ať mluví ve vytržení jen pro sebe a před Bohem. 1Kor 14,22-28

* * *

    A tak, bratří moji, horlivě se snažte prorokovat a nebraňte mluvit jazyky. Všechno ať se děje slušně a spořádaně. 1 Kor 14,39-40

 

   Osoba P. Gabriele Amortha podle Wikipedie:

   P. Gabriele Amorth (* 1925 Modena) je římskokatolickým knězem a jedním z nejznámějších žijících exorcistů.  Vystudoval práva a je členem Společnosti svatého Pavla. Jako žurnalista je známý četnými články ve Famiglia Cristiana a řízením měsíčníku Madre di Dio. Je členem Mezinárodní papežské mariánské akademie a zakladatelem Mezinárodní asociace exorcistů. V současné době vykonává z pověření vikáře Uga Polettiho službu exorcisty v římské diecézi.
   Vydání jeho knih o exorcismu bylo významným milníkem jak pro literární historii, tak pro vnímání exorcismu veřejností, šlo totiž o první literární díla věnující se exorcismu hlouběji určená pro veřejnost vůbec.

 

 

 

kniha: Exorcisti a psychiatri - kniha (Gabriele Amorth):

www.gorila.sk/product/458803

O tomto produkte

Kedy sa treba obrátiť na psychiatra a kedy na exorcistu? Ľudia sa teda obracajú na mágov z troch uvedených dôvodov. Niekto sa o mágiu zaujíma preto, lebo sa sám chce mágom stať a získať nadprirodzené schopnosti. V oboch prípadoch ide o chcený vstup na pole okultných síl, ktoré nie sú dobre identifikovateľné. Používajú sa rôzne formulky, tajné rituály, druhým sa podsúvajú očarované predmety, dávajú sa im zjesť alebo vypiť nejaké začarované pokrmy a nápoje. 

Ľudia tak chcú získať nejaké skryté poznanie, získať prevahu nad druhými, ovládať prírodné sily, uchrániť sa pred domnelým zhubným vplyvom niekoho iného, aj keď sú to všetko úplné hlúposti a nezmysly. To všetko sú povery a modloslužba, pretože človek pri takomto počínaní celkom jednoznačne opúšťa Boha a jeho zákony. Zdá sa mu totiž, že kresťanská viera nie je schopná uspokojiť jeho túžby a priania. Ľudia teda hľadajú nejaké iné prostriedky, aby utíšili baženie svojho srdca. V celých dejinách spásy je zrejmé, že modloslužba a povera predstavovali stále vážne pokušenie Božieho ľudu. 

Hebrejci sa nachádzali obklopení pohanskými národmi, ktoré mali vyššie uvedenú mentalitu. Pre pohanov platilo, že každý národ mal svojich bohov ochrancov a že každé miesto malo svojho boha. Z toho neskôr vychádzalo trvalé pokušenie vyvoleného národa. Otázka znela, či je potrebné veriť v Boha, ktorý sa zjavil Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi a Mojžišovi a ktorý vyviedol svoj ľud z egyptského područia, alebo sa upnúť na bohov okolitých národov, alebo na miestnych bohov. Kto si zasluhuje viac dôvery? Kto chce ľudu skutočne pomáhať a chrániť ho? Tak sa v dejinách spásy striedali prejavy vernosti k Bohu s odpadlíctvom a nevierou, odchody a návraty. Akoby sa o veriaceho preťahovali dve sily a akoby sa človek nedokázal raz a navždy pevne rozhodnúť. To isté sa deje aj s dnešnými kresťanmi. A tak to bude aj s kresťanmi budúcich čias. 

Kresťan je zachránený prostredníctvom krstu z otroctva pod satanovou mocou, vzťahujú sa na neho Božie zasľúbenia. Kresťan veľmi dobre vie, kam má podľa Božieho určenia smerovať jeho život. Zároveň je však kresťan ustavične pokúšaný, aby lipol na svetskom myslení a aby stratil pod nohami cestu k plnosti spásy. Napríklad aj používanie magických prostriedkov je znamením odpadlíctva od živého Boha, na ktorého sa človek neobracia v modlitbe, keď sa nachádza v problémoch. Je to jasný prejav nedôvery v Boha. Človek si volí cesty, ktoré sa na prvý pohľad javia ako ľahšie a príjemnejšie, lenže v skutočnosti sú to cesty zradné a veľmi nebezpečné.

 

 

 

Čo je to porobenie?

Urieknutie, bosoráctvo, porobenie… Všetky tieto temné praktiky môžeme súhrnne vyjadriť jedným slovom: prekliatie. Mons. ThDr. František Tondra píše, že zlorobenie (z lat. maleficium, ľudovo nazývané porobenie) „…je pokus spôsobiť blížnemu telesné a hmotné zlo pomocou zlého ducha… Je to hriech nielen proti náboženstvu, ale aj proti láske k blížnemu, prípadne aj proti spravodlivosti.“ 1 Podobne ho aj sv. Tomáš Aquinský zaraďuje medzi smrteľné hriechy (Suma Theologiae, II, IIae, q. 76, a . 3). 
Vzývanie zlého ducha v takomto prípade môže byť výslovné alebo zahrnuté. Výslovné znamená, že niekto obradmi alebo slovami priamo vzýva diabla o pomoc. O zahrnutom vzývaní morálny teológ Albert Beneš OP píše: „ Zahrnuto vzýva démona ten, kto používa rôzne tajuplné praktiky, ktoré sú prirodzene svojou povahou nespôsobilé, aby sa nimi dosiahol zamýšľaný cieľ. Pretože tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ samy osebe, dáva sa tu Satanovi možnosť zasiahnuť; pomoc sa očakáva nie od prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov, teda dáva sa priestor démonom. Aj keď človek nemá výslovný úmysel paktovať so Satanom, žiada vyriešenie problémov od tajomných okultných síl.; pre prirodzenú nespôsobilosť určitých prostriedkov je nutné hovoriť o zahrnutom veštení. Sv. Tomáš zdôvodňuje, že použitie prostriedkov, ktoré sú samy osebe nespôsobilé predpokladá tichú nevyjadrenú zmluvu so zlými duchmi“. 2
Známy exorcista rímskej diecézy páter Gabriele Amorth uvádza, že toto diabolské úsilie sa deje viacerými spôsobmi: pomocou čiernej mágie, zlorečením, urieknutím a predmetovým prekliatím. 
•  Pomocou čiernej mágie, čarodejníctva alebo satanských obradov. Prekliatie sa uskutočňuje prostredníctvom magických formúl a obradov, pri ktorých sa vzýva diabol. O takýchto praktikách hovorí Sv. Písmo jednoznačne: „ Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi…“ (Dt 18, 12). 
•  Zlorečením. Pôvod zla je v diablovi, a preto, ak niekto praje druhému zlo, zahrnuto vzýva zlého ducha, aby dotyčnému človekovi uškodil. Ak ten, kto zlorečí, je v príbuzenskom vzťahu s tým, komu zlorečenie adresuje, účinok kliatby je omnoho horší. Napríklad, keď zlorečia rodičia svojim deťom alebo starí rodičia vnúčatám. 
•  Urieknutie. Nazývame ho aj prekliatie pohľadom. Nejedná sa o to, že niekto sa na nás škaredo pozrie a nám sa stane čosi zlé. To sú iba mylné domnienky ľudí. Pri urieknutí ide o skutočný úmysel škodiť druhému pomocou zlého ducha, pričom pohľad slúži ako prostriedok. Ľudia sa bežne domnievajú, že práve toto je príčinou určitých nevysvetliteľných chorôb alebo iných nepríjemností, ktoré sa im v živote prihodia. Vo väčšine prípadov sa po dôslednom preskúmaní ukáže, že išlo o nepodložené upodozrievanie nevinných osôb. Urieknutie pohľadom je v praktickom živote dosť zriedkavé. 
•  Predmetové prekliatie. Je to najpoužívanejší prostriedok, pomocou ktorého sa na niekoho uvrhne kliatba. Už z názvu vyplýva, že na jeho uskutočnenie sa používajú určité predmety. Tie sú zhotovené zo zvláštnych materiálov, ktoré majú častokrát symbolický význam. Prekliaty predmet slúži ako viditeľné znamenie úmyslu škodiť a zároveň je prostriedkom, ktorý sa odovzdáva „do moci zlého ducha alebo pod jeho vplyv“. V podstate tu ide o napodobneninu sviatostí, ktoré majú viditeľný znak (napr. voda pri krste) naznačujúci pôsobenie neviditeľnej milosti. V  prípade predmetového prekliatia ide o viditeľný znak pôsobenia ničivej moci zlého ducha. 
Napríklad: človekovi, ktorému sa chce uškodiť, sa podá jedlo alebo nápoj, do ktorého je zamiešaný prekliaty predmet, pripravený z rozličných zložiek: z kostí mŕtvych, popol zo spálených častí zvierat, rastlín apod., alebo sa prekliaty predmet (zrazenina krvi, pevne zauzlený chumáč vlasov a iné) umiestni niekde do jeho bytu, napríklad do vankúša. 
Druhý spôsob je preklínať predmety, ktoré patria človekovi, ktorému sa chce uškodiť (jeho fotografie, šaty, veci) alebo preklínať predmety, ktoré ho predstavujú: figúrky, bábiky, zvieratá… 4 Známe je prepichovanie figuríny znázorňujúcu obeť z magických rituálov voodoo. 
Cieľ prekliatia býva rozmanitý. Niekedy je to snaha rozbiť priateľské vzťahy alebo manželstvo, alebo naopak spôsobiť, aby sa dvaja zamilovaní vzali. Inokedy slúži na vyvolanie zdravotných problémov alebo dokonca sa jeho prostredníctvom usiluje zničiť druhého človeka. Spomínam si, ako sa raz Ibrahim Maiga vyjadril, že v jeho krajine nemajú mafiánov. Na vybavenie účtov slúžia ľuďom čarodejníci, ktorí pomocou mágie znemožnia človeka, alebo ho dokonca zničia, napríklad spôsobia, že dotyčný úplne ochrnie. 5
V tejto súvislosti mi prichádza na myseľ môj bývalý kamarát, ktorý takmer zabil otca jedného dievčaťa tým, že v magickom rituáli mrzačil voskovú figurínu, ktorá ho predstavovala. Našťastie včas celý proces ukončil a spomínaný otec sa postavil doslova zo smrteľnej postele. 
Možno, že tieto skutočnosti vyvolávajú vo Vás strach a pýtate sa: „Môže mi teda niekto uškodiť, keď vyriekne na mňa kliatbu?“ Páter Elias Vella, exorcista z Malty, na túto otázku odpovedá: „V princípe hovorím, že áno, lebo ak existuje požehnanie, existuje aj kliatba. Závisí od toho, či sme pre kliatbu otvorení alebo nie… Ak nie ste preň otvorení, kliatba vám neuškodí“. 6 V pastierskom liste Konferencie biskupov Toskánsa sa píše: „…Pri takýchto praktikách nemožno vylúčiť, že porobenie má istú účasť na diabolskom svete a diabolský svet na porobení. Z toho dôvodu Cirkev vždy rozhodne odmietala čary a podobné konanie.“ 7
Ako sa môže niekto otvoriť pre kliatbu? Páter Vella hovorí, že je to možné dvomi spôsobmi: „Najprv hriechom, to znamená, že Kristus nie je stredobodom jeho života; alebo psychickým oslabením, zranením.“ A pokračuje: „Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú veľmi dobrí. Ale preto, lebo sú plní strachu, môžu absorbovať oveľa viac negativity ako ľudia, ktorí nie sú ustráchaní. Preto je v našom živote potrebné vnútorné uzdravenie. Ak sa však nebojíme a ak je Kristus stredobodom nášho života, potom nám nemôže uškodiť žiadna kliatba“. 8
Osobne si spomínam si na dvoch satanistov, ktorí ma preklínali, zatiaľ čo ja som v duchu modlil, aby ich kliatby nemali žiadnu silu a aby ich účinok Boh zmaril svojím požehnaním. Prosil som Boha aj o požehnanie tých, ktorí ma preklínali. A nič sa mi nestalo! 
Vo Svätom Písme nachádzame viac ako tristokrát jedno krásne ubezpečenie, ktoré znie: „Nebojte sa!“ V tom duchu nás vyzýva aj sv. Jakub: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ“ (Jak 4, 7-8). My totiž máme mocného obrancu, ktorý nás zároveň naučil postaviť sa proti všetkým útokom diabla, a to aj cez mágiu. Odporúčam Vám pozrieť si nádhernú stať z listu sv. apoštola Pavla Efezanom 6, 10-18 o duchovných zbraniach, ktoré nás majú uchrániť pred zlými mocnosťami. 
Čo máme teda robiť, keď vieme, že niekto na nás uvalil kliatbu? V prvom rade nebáť sa, pretože strach je znakom slabej dôvery v Boha a jeho ochranu. Ďalej nesmieme mať záľubu v nejakom hriechu a zotrvávať v ňom, lebo nás to robí zraniteľnými. Potom je potrebné zveriť sa do Božích rúk, odpustiť tomu, kto nám to spôsobil a modliť sa za neho s láskou. Akákoľvek nenávisť a pomstychtivosť by nás otvárali pre pôsobenie zla. Veď aj Ježiš povedal: „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! (Lk 6, 27-28). Je dobré každý deň sa v modlitbe prikrývať krvou Ježiša Krista a zveriť sa pod ochranu Panny Márie, ktorá pošliapala hlavu „starému hadovi“, ktorým je diabol.
Ak nájdeme veci, ktoré súvisia s predmetovým prekliatím treba ich pokropiť svätenou vodou a spáliť niekde vonku, aby sa popol alebo nehorľavé predmety mohli vyhodiť do rieky alebo kanalizácie. Je dôležité, aby sme sa počas odstraňovania týchto predmetov aspoň v duchu modlili. 
Na tomto mieste však potrebujeme osobitne zdôrazniť to, čo prízvukuje aj páter Gabriele Amorth: „Nesmieme si pri posudzovaní problémov uvádzaných jednotlivými osobami hneď myslieť, že sa jedná o nejaké prekliatie, hlavne predmetové. Sú to vždy vzácne prípady. Dôkladné skúmanie často krát odhalí psychické príčiny, sugescie a falošné strachy vyvolané problémami, na ktoré si ľudia sťažujú“. 9
Stáva sa, že keď si ľudia nevedia vysvetliť istú formu nezdaru, problémov alebo chorôb, ktoré sa v ich živote vyskytli, začnú hľadať ich príčinu v kliatbe, o ktorej sa domnievajú, že ju na nich niekto uvalil. Keďže to bežne nie je možné zistiť, obrátia sa s prosbou o radu na veštca. Ten im vo väčšine prípadov povie, že ich domnienka je správna. Buď sa spýta, či nemajú vo svojom živote niekoho, s kým dobre nevychádzajú, alebo to rovno zvalia na suseda, ktorý im vraj zo závisti a neprajnosti dal porobiť. 
V týchto ľuďoch sa samozrejme prebudí upodozrievanie, nenávisť, pomstychtivosť a hnev, ktorý môže trvať niekedy celé roky. Veštec sa im samozrejme ponúkne, že im kliatbu „odrobí“. Keď sa po nejakom čase dotyční vrátia a potvrdia, že niektoré problémy prestali a vyskytli sa nové, veštec im zahlási, že susedia na jeho „odrobenie“ zareagovali ďalším porobením, a že je potrebné celý rituál zopakovať. A tak sa stále viac zamotáva nezmyselný kolobeh, z ktorého je čím ďalej, tým ťažšie, sa vymaniť. 
Keď som podobné prípady skúmal podrobnejšie, zistil som, že nikto nikomu neporobil, ale že títo ľudia sa stali súčasťou jedného veľkého klamu, za ktorým je skrytá túžba zlého ducha rozbíjať vzájomné vzťahy a narušiť lásku medzi ľuďmi. A preto Vás prosím, nikdy sa nedajte zvábiť na upodozrievanie druhých ľudí! 
Nikdy nechoďte so svojimi zdravotnými alebo psychickými problémami za veštcami, jasnovidcami a liečiteľmi. V Božom slove sa hovorí: „Nech niet medzi vami nikoho…, kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom!“ (Dt 18, 10-13). 
Hľadajte radšej pomoc u skúsených lekárov, ktorí nepoužívajú vo svojich metódach magické prvky, neznáme sily či energie a čo nebude v ich silách, v dôvere odovzdajte do Božích rúk. Keďže Boh nám zakázal obracať sa na veštcov, hoci ste si to možno neuvedomili, vašu návštevu u dotyčného pána zahrňte do vyznania vo sviatosti zmierenia a raz navždy sa zrieknite všetkého, čo je s tým späté. Prerušte s ním kontakt, zničte veci, ktoré vám snáď dal a modlite sa zaňho, aby mu Pán dal pravdivé poznanie o praktikách, ktoré nie sú v súlade s kresťanstvom.

www.modlitba.sk/htm/okultizmus/temy/temy/porobenie.htm

 

 

 

Útoky diabla:

OTÁZKA:

Dobrý deň, chcela by som sa vás opýtať asi štyri roky som mala problémy zo žalúdkom bývalo mi veľmi zle hlavne mi bolo na vracanie behala som po doktoroch ty mi však príčinu nezistili neskôr to trocha ustúpilo ale občas mi býva ešte zle a však presne pred rokom som začala mať  bolesti brucha, podbuška, cítila som sa veľmi slabá, unavená, neschopná fungovať.Začalo mi aj búšenie srdca a točenie hlavy už asi rok behám po doktoroch a však tý mi stále príčinu nenašli.Zo zúfalstva som začala skúmať či to náhodou nieje aj niečo s duchovného hľadiska nakoniec som sa dostala ku stránke exzorcizmu a tam som sa dočítala o 3 stupni posobenie zlého-s obsesiou (trýznenie) že môže mať aj somaticky prejav ktorý nieje diagnostikovaný a okrem toho ma aj nutkanie kliať.Aj ked sa za to veľmi za to hanbím tak takéto nutkanie mám aj ja okrem toho sa niekedy nespoznávam pretože som hrozne nervózna, nekľudná. S tohto všetkého som už  naozaj vyčerpaná. Prosím vás mohli by ste mi povedať či sa naozaj jedná o pôsobenie zlého? a ak áno ako sa potom rieši? bude potrebný exzorcizmus? ja sa toho hrozne bojím.Ja viem že by som mala ísť s tým za kňazom ale strašne sa bojím a hlavne hanbím mu to povedať.A ešte k tým doktoroch každý to uzavrel tak že je to vraj zo psychiky ked som však navštívila psychiatričku tak mi povedala že zo psychiky to asi nieje nasadila mi antidepresíva tie mi však nepomohli a moje ťažkosti hlavne tie bolesti trvajú aj naďalej a veľmi sa musím premáhať aby som vôbec mohla fungoval v škole bohužiaľ niekedy musím ostať doma pretože mi je naozaj veľmi zle.Ešte pridám že som krestanka chodim do kostola,mám krst,prijímanie a birmovku.A aj ked sa veľmi snažím žiť s Bohom mám pocit že ma naozaj oputil už to trvá veľmi dlho a ja som už naozaj veľmi vyčepaná. Aj ked stále prosím Ježiša o uzdravenie stále to neprichádza a ja už pomaly strácam nádej okrem toho mám aj sociálnu fobiu ktorá mi tiež znepríjemňuje život Prepáčte že som sa tak rozpísala ale som už naozaj zúfalá a zmätená. Ďakujem vám veľmi pekne za odpoveď s pozdravom Veronika.

ODPOVEĎ:

Milá Veronika, diabol môže útočiť aj na psychosomatickú stránku, nielen na našu duchovnú oblasť. Niektoré psychické i fyzické choroby a poruchy môžu byť spôsobené jeho vplyvom. Netreba však podliehať panike. V prvom rade sa ide vylučovacou metódou, to znamená absolvuje sa všetko, čo je potrebné z hľadiska odborného medicínskeho vyšetrenia a liečby či už na telesnej alebo psychickej úrovni. Ak sa takáto liečba dlhodobejšie ukáže ako neúčinná, môžeme uvažovať aj o duchovných príčinách ochorenia.

Najlepšie by bolo, ak by ste si urobila test, to znamená prešla zoznam okultných, magických a poverčivých praktík, ktorý je uvedený na stránke modlitba.sk, či ste niektoré z nich osobne nevykonávala, alebo či ich nad Vami nerobili iní. Môže ísť aj aj dávnejšiu minulosť. V prípade zistenia

je potrebné zrieknuť sa ich v Ježišovom mene pred nejakými svedkami, buď pred spoločenstvom alebo pred kňazom, odstrániť (spáliť) všetky predmety s nimi spojené, odvolať zaklínania, kliatby, prosby, otvorenia sa na duchov a energie, a pokiaľ ste sa z nich ešte nespovedali, vyznať ich vo sviatosti zmierenia, v tzv. generálnej sv. spovedi a vydať pod Ježišovu vládu oblasti, v ktorých ste sa spoliehali na ich účinky. Nie je hneď potrebný exorcizmus, aj keď prežívate nutkania na kliatie. Ak by tieto úkony nestačili a pretrvávalo by to naďalej, bolo by potrebné navštíviť odborníka – kňaza, ktorý má s touto oblasťou skúsenosti. Ten by Vám buď poradil niečo konkrétnejšie, mohol by sa modliť za oslobodenie a žehnať Vás alebo by Vás odporučil k exorcistovi. Exorcizmus je až posledné štádium tohto procesu. Nemáte sa čoho báť. Netreba hneď myslieť na predstavy, ktoré sa nám s exorcizmom spájajú na základe niektorých filmov s touto tématikou. Boh je dobrý a milosrdný Otec a s láskou Vás bude v tomto procese sprevádzať.

Pán Vám žehnaj!

Pavol Hucík

modlitba.sk/?p=5918

 

 

Bola som na strane Satana!

"V dnešnom svete je veľmi rozšírený pojem „satanizmus“. Veľa mladých ľudí fascinuje táto filozofia a štýl života s heslom: „rob čo chceš!“ Voľný život propagujúci anarchiu a voľný sex im ponúka falošnú slobodu. No v skutočnosti je to veľmi rafinovaná namotávka od zlého, ktorý sa za tieto veci dokonale skrýva. 
Ja som to nevedela. Moja nevedomosť mi spôsobila v živote veľké problémy, ktorých som sa zbavovala dosť dlhou a bolestnou cestou. 
Vyrastala som v kresťanskej rodine. Moja mama je veľmi veriaca (katolíčka) aj keď tak trochu príliš ortodoxne. A práve toto ma v živote hrozne deptalo. Hľadala som odpovede na mnohé otázky čo sa týkajú viery na ktoré mi proste nevedela a ani nechcela odpovedať. Často ma odbila. 

Okrem toho trpela „syndrómom prehnanej starostlivosti“, takže sa vo mne chtiac- nechtiac vyvinul odpor k autoritám . Začala som mať problémy v škole. To bolo, keď som mala 15 rokov a chodila som do deviatej triedy. Vtedy som sa asi tretí krát pokúsila o samovraždu. Tie prvé dva pokusy boli už v rannom detstve, no zrejme som si to tak dobre neuvedomovala. Vtedy to bolo z rovnakého dôvodu ako v pätnástich - problémy s mamou, naša mizerná komunikácia a tak. 
Našťastie pokusy nevyšli a skončila som na psychiatrí. Potom som pravidelne navštevovala psychiatrov a užívala lieky. Moja mama si myslela, že už bude všetko v poriadku a nepočúvala moje skryté volania o pomoc. Vety ako „mám depku“ niekto považuje za slovné spojenie, ktoré používa každý mladý, no nie vždy je to len hláška na označenie únavy či zlej nálady. Ja som veľmi jasne chcela upozorniť na svoj stav, no nikto, naozaj nikto ma nepočúval. Takto som prežívala každý deň. Naozaj si nespomínam za toto obdobie na nič pekné... Po základnej škole som sa dostala na konzervatórium do Bratislavy (pochádzam z Martina) a tam sa začali skutočné hľadania zmyslu života. Moja viera akosi padla a celé to chodenie do kostola a modlenie sa mi pripadalo absolútne trápne a pokrytecké. No chodila som tam, lebo moja mamička sa so mnou dotrepala do Bratislavy a keby nejdem na omšu, robila by mi trojhodinové prednášky a mala by som zo dňa peklo. Celá viera sa mi absolútne sprotivila. V tom čase som sa musela zároveň vysporiadať s veľkou rivalitou na škole. Všetci sa predháňali v tom, kto bude lepší a ja som začala strašne závidieť svojim spolužiakom. Môj talent sa mi nezdal až taký výnimočný a hrozne som sa podceňovala. Jeden môj konkurent mi začal veľmi prekážať a už neviem odkiaľ som sa dozvedela o pôsobení kliatby, rozhodla som sa, že ho odstránim týmto spôsobom. Už si nepamätám ako som to urobila, no viem, že som sa vtedy zasväcovala zlému duchu, lebo to bola podmienka aby kliatba pôsobila. Ten chalan mal potom menšie problémy, no nejako veľmi to nepôsobilo. Bola som potom ešte zúrivejšia a nenávisť vo mne rástla. Už mi nestačilo byť len najlepšia v škole (naozaj sa mi to podarilo, lebo mala som skoro samé jednotky, na skúškach som hviezdila a všetci ma chválili). Chcela som získať nadprirodzenú moc. Nejako som v takéto veci podvedome verila a aj v Boha, no zároveň som opovrhovala kresťanstvom. V škole som spoznala pár zaujímavých ľudí, čo ovládali veci ako telepatiu, videli karmu a veštili budúcnosť a naozaj ma to veľmi fascinovalo. Objavila som ezoterický obchod a často som tam chodila a vypytovala sa predavačiek na rôzne veci týkajúce sa mágie. Takýmto spôsobom som sa podozvedala všeličo o tom ako získať moc. No všetko sa mi to zdalo príliš zložité. Skúšala som aj astrálnu projekciu, mimozmyslové vnímanie a iné, ale všetko to bolo o trpezlivosti... Ja som bola vždy netrpezlivá. Všetko mať hneď, všetko hneď vedieť... Táto cesta získavania moci bola pre mňa príliš zdĺhavá. Hľadala som iné spôsoby ako len bielu mágiu. Na konci školského roka k nám prišiel pán farár Anton Solčiansky a mal prednášku o zlom duchu a exorcizme. Zaujala ma hlavne časť, kde spomenul, že satan dáva ľuďom moc, keď sa mu zasvätia. Viem, že on za to nemôže. Nemohol tušiť kto to ako vezme, takže fakt ho neobviňujem. Mala som tendenciu vybrať si zo všetkého práve to zlé. A to zlé som si naozaj vybrala. Rozhodla som skúsiť toto. Na internete a cez rôzne knižky som sa dozvedela o fungovaní satana vo svete, jeho stratégiách a hlavne ma to utvrdilo v tom, že naozaj existuje. Naďalej som však skúšala všelijaké formy veštenia a na nete som objavila čarodejnícky spolok wiccu, tak som sa tam prihlásila. Moja najlepšia kamoška bola tiež vo wicce a praktizovala bielu mágiu. No zároveň som mala aj kamarátku katolíčku, ktorá sa stala mojou druhou najlepšou kamoškou a tá tiež vedela o mne a mágií. Presviedčala ma, že je to zlé, nech to nerobím a modlila sa za mňa. Postupne sa to dozvedelo viac ľudí, všetko veriaci, takže sa za mňa rozbehla modlitbová vlna. Skamarátila som sa s jednou štvrtáčkou na škole, zhodou okolností duchovnou poradkyňou a tá sa do mňa poriadne obula. Postupom času ma presvedčili, že to čo robím mi veľmi negatívne ovplyvňuje život (mala som veľmi ťažké depresie, ani lieky nepomáhali, doma to bola katastrofa, mama dostala mŕtvicu a prestala rozprávať, samé zlé veci, no myslela som si, že sú to len náhody). Rozhodla som sa ísť s kamarátkou na púť radosti do Vysokej nad Uhom. Tam sa stal taký menší obrat v mojom živote. Bola som na modlitbe oslobodenia (doteraz nechápem ako ma tam dostala) a na mesiac ma to zmenilo. Po mesiaci som však opäť padla do toho čo som predtým robila. Dodržiavala som síce všetko čo mi kázal kňaz. Modlitbu, spoločenstvo, čítanie písma, sviatosti... Jedna vec mi však chýbala. Dotyk Boha. Nedokázala som zmeniť svoj pohľad na Neho. Videla som ho ako hrozného a nespravodlivého sudcu... Opäť som sa začala zaoberať ezoterikou. Nezostalo to však len pri tom. Už som nebola spokojná s niektorými vecami čo do mňa hustili ezoterici. Harmónia, jing a jang... Kravina! Vedela som že to nie je tak celkom pravda. Napríklad ezoterici pokladajú démonov len za nejaké bytosti najnižšej formy a tvrdia, že sú vyššie bytosti ako anjeli (akože nejakí mimozemšťania) a neviem čo ešte, no ja som cítila tú moc, ktorú má zlý a démoni a už nikto by ma nemohol presvedčiť o opaku... Začala som vnímať duchovný svet. Aspoň tak matne v obrazoch, ale vnímala som , že pri mne je niekto veľmi konkrétny a reálny, nejaká zlá energia. Fascinovala ma. Fascinovala ma tá moc, ktorá z toho ide. Chcela som mať takú moc. Zohrala v tom veľkú úlohu moja netrpezlivosť. Kdeže by som ja niekoľko mesiacov trénovala astrálnu projekciu, keď môžem svoje duchovné telo ovládať hneď! Stačilo urobiť obetu krvi a zasvätiť sa satanovi...Vedela som že to je satan. Alebo skôr nejaký démon, satan ma takých svojich „špeci“ ľudí, ktorých pokúša, ja som nič „špeci“ nebola... Proste som sa začala „modliť“ k tomuto démonovi a k satanovi. Vzývala som ich a občas sa pri tom diali divné veci. 
Zakaždým keď som sa dostala do kontaktu s ľuďmi „patriacimi Bohu“ bola som nervózna, pociťovala som strach a nevedela som prečo. Nenávidela som kostol, nenávidela kríž a Písmo a chcela som to zničiť. Spočiatku som sa bála, lebo som vedela, že Boh by ma mohol potrestať, no potom to zo mňa nejako opadlo a už som úplne bez strachu ničila sväté veci a rúhala sa. Vnímala som, že čím som horšia, čím horšie veci robím, tým sa cítim mocnejšia. A naozaj to tak bolo. Čím viac a horších skutkov som urobila, tým som mala väčšie „poznanie“ a energiu. Vnímala som ako keby nejaké „povely“ od tej bytosti, ktorá bola so mnou, od tohto „démona moci“ alebo „ochranného démona“ (ezoterici to nazývajú ochranné zviera - no všetci vieme čo to v skutočnosti je) a naozaj som konala to čo chcel. Kradla som, robila rozbroje medzi ľuďmi, rúhala sa, znesväcovala eucharistiu, konala svätokrádeže, ubližovala ľuďom okolo mňa, uctievala som satana, modlila sa k nemu, vzývala som ho a iné, no skoro nik to o mne nevedel. Prvý povel znel: „Rob to v tajnosti!“ Kopec vecí som ale nesplnila. Boli aj také povely ako „zabi“ a „obetuj“ no to som nedokázala. A zakaždým, keď som niečo neurobila, stalo sa mi niečo zlé alebo ma prenasledovali nočné mory, hlasy a iné stiesňujúce pocity. Vnímala som ako zlý strašne túži po krvi, po utrpení a to som zase nechcela ja. To už bolo na mňa moc. Moje svedomie však postupne otupovalo. Už som nevládala vzdorovať. Absolútne všetko mi bolo jedno. Pár krát som zbila vlastnú mamu, nadávala som jej do k... a p.... a neviem ako hnusne. Plakala mi pri nohách, no ja som neprestávala ziapať. Nešlo to zastaviť. Nechcela som už robiť zle, bolo mi ľúto, že robím také veci, no nedokázala som sa ovládať. Rozbíjala som veci, ohrozovala som seba aj ostatných. Strašne som sa rúhala až som sa čudovala, že Boh nezasiahne. No on bol trpezlivý... Doteraz vďačím kamarátkam, že ma neopustili. Vyslovene som sa im vyhýbala, lebo som z nich mala strach (asi preto, že boli veriace) a keď som s nimi bola, nadávala som im a mala som záchvaty zúrivosti. Už som nevedela ako to zvládať. Nemohla som spávať. V noci sa mi snívali desivé sny o kríži a démonoch, všade som videla pentagramy a už som pomaly nevedela rozlíšiť čo je realita a čo len moja fantázia. Psychiatri mi nepomohli, lieky nezaberali, aj keď už vyskúšali rôzne druhy antidepresív. Ale napriek tomu, že som vedela od koho pochádzajú tie pocity, aj keď som vedela ako sa toho zbaviť, že sa stačí toho všetkého zriecť „V mene Ježiša....“ a ísť na spoveď, no nedokázala som to urobiť. Bola som úplne zdeptaná... A ten zlý neprestával. Stále chcel viac. Potom som sa začala rezať, no moja krv mu nestačila... Už som to nevedela vydržať. Rozhodla som sa znova zabiť. 
Už mi nepomáhalo ani fajčenie, ani pitie, ani lieky, tak som sa predávkovala. Zase som skončila na psychiatrii... Po dvoch týždňoch ma prepustili. Dostala som nové lieky, ktoré samozrejme nezaberali. Pred všetkými som sa tvárila OK, no nič nebolo v poriadku. Utekala som pred realitou počúvaním tvrdého metalu a vzývaním satana. Stalo sa to pre mňa každodenným rituálom namiesto modlitby k Bohu. Po nete som rozbehla „reklamu“ na satana, komunikovala som s takými ľuďmi ako som ja. Plánovala som rozbehnúť používanie starých praktík. Dosť ľudí si myslelo, že je to blbosť, lebo väčšina satanistov ani neverí v satana, no pár típkov to oslovilo... Kopec vecí som plánovala... 
V tom však zasiahol Boh. Po troch mesiacoch sa znovu prihlasovalo na Púť radosti. Tentoraz som nechcela ísť, ale od zlého som dostala príkaz tam ísť kvôli niečomu, no to nejdem spomínať. (určite nepočítal s tým, že sa tam obrátim :)) 
Ten kňaz čo ma oslobodzoval prvý krát, sa mi tam prihovoril a povedal niečo, čo mi pomohlo sa uvedomiť. Asi sa za mňa potom modlil, aj keď som to odmietla, lebo som našla odvahu ísť v ten deň na spoveď. To by bolo tiež zaujímavé rozprávanie, lebo sa objavilo kopec prekážok, ktorými sa ma snažil zlý odradiť, ale nejdem rozpisovať... Nakoniec sa mi teda pôsobením Ducha podarilo dostať sa živá a zdravá na spoveď, ktorá trvala asi trištvrte hodinu. Pol hodinu strávil kňaz tým, že ma presviedčal o tom aký je satan klamár. Hovorila som, že viem... viem, no on to hovoril stále dokola... až kým som sa nerozplakala. Pochopila som... 
Na adorácii pred sviatosťou som si pri texte piesne „Ja nemám dosť slov opísať cenu, ktorú Ťa môj hriech stál...“ uvedomila, čo pre mňa Pán urobil, keď zomrel na kríži. Stal sa kliatbou za MŇA! (Gal 3,13) Za mňa, ktorá som ho zradila tým najhorším spôsobom! Preplakala som celú adorku... 
Potom som sa zbavila satanistických vecí a symbolov, ktoré som mala na sebe. 
O dva dni som bola na modlitbe oslobodenia. Nepamätám si z toho veľa, ale viem, že takú silnú prítomnosť Boha, ale aj zlého som ešte v živote nezažila. Asi ste nezažili pocit ako keby vás niekto naťahoval na škripci (ani vám to neprajem). Tak, tak som sa cítila ja. Nevedela som či zdrhnúť (zdrhla by som, keby som nebola obkolesená modlitebníkmi) alebo padnúť na kolená... Triaslo ma, nedokázala som to ovládnuť, dostala som záchvat plaču, mala som pocit, že padám a strašne silnú túžbu utiecť. Myslím, že ten zlý sa nechcel vzdať. Po modlitbe som nevládala stáť na nohách, tak som si sadla a nevedela som sa dlho spamätať z toho čo som prežila. Niekoľko hodín potom som prežívala obrovské boje. Prešlo to až večer na chválach. Zistila som akú obrovskú moc to má: Chváliť Pána, tancovať a spievať na jeho oslavu! Obrovská sila, ktorá sa nedá ani opísať. Na tých chválach sa čosi vo mne zmenilo. Uvedomila som si čo spievam... „Ježiš, je môj Pán...“ nik nemôže povedať Ježiš je Pán, iba ak v Duchu Svätom! (1kor 12,3) (Hebr 10,9)... a prvý krát som sa cítila absolútne, ale absolútne slobodná. Bez akýchkoľvek pochybností o tom komu patrím... Po návrate domov som spálila všetky okultné veci a knihy. Myslela som si, že sa všetko zlé skončilo, no zlý útočil ďalej. Raz som zvíťazila, inokedy som sa vzdala... Boli aj ťažké chvíle a ešte občas sú... Niektoré dni som proste nevládala chváliť. Deptalo ma, že v mnohých veciach stále padám. Stále som počúvala metal (vydržala som bez neho len týždeň po oslobodení) a občas som nezvládala vecí týkajúce sa čistoty. Nedokázala som povedať starému životu úplné zbohom. 
Potom som sa však dostala k jednému svedectvu, ktoré ma presvedčilo, že to nie je až také ťažké. Ten človek čo to hovoril bol zahrabaný v horších veciach ako ja a dostal sa z toho, dá sa povedať, že zo dňa na deň! A tých ľudí je viacej... 
Spomenula som si na veci, ktoré som prežila s Pánom a na veci čo boli predtým a uvedomila som si, že starý život bol absolútne predepkovaný, bez zmyslu a všetko to šťastie, čo som mala v metale, cigaretách a moci je absolútne NIČ v porovnaní s láskou, ktorú mi dáva Boh. Tá láska, ktorú mi dáva On ma núti spievať, tancovať a chváliť. Mám chuť jasať a tešiť sa z toho, že žijem... On nie je Pán, ktorý by akceptoval moje kompromisy. On je Pán žiarlivý, ktorý tresce neprávosti. (Ex 20,5) (Jak4,5)On je Pán milujúci (Jer 31,3) (Jn 3,20), ktorý nás nikdy neopustí! Nie ako satan, ktorý ma deptal, ktorý ma chcel zničiť. On je absolútne deštruktívna sila preniknutá zlom. On nás z duše nenávidí! On je otec lži a klamár (Jn 8,44), ktorý nič nedodrží. Áno, dá ti moc, ale tá moc ťa zničí! Pán je predsa ďaleko mocnejší ako nejaký padlý anjel! 
A keď som si uvedomila toto, túto obrovskú pravdu o Bohu a jeho vzťahu k nám, cenu jeho krvi, ktorú vylial za nás, padla som na kolená a odovzdala som mu svoj život. Bez výhovoriek a kompromisov! Od vtedy sa veľa vecí zmenilo. Zrazu som už nepotrebovala počúvať metal. Chvíľu trvalo, kým sa mi podarilo spretrhať všetky zväzky so starým životom. Bolo to ťažké a nedúfala som, že to zvládnem. No Pán mi pomohol. Cez Slovo, cez ľudí, cez spoločenstvo... Odmietla som post klávesáčky vo veľmi úspešnej black metalovej kapele. Mohla som mať úspech a splniť si sen byť slávna. Ale načo! Mám predsa niečo ďaleko, ďaleko lepšie! Niečo čo ma napĺňa, čo ma teší, niečo čo by som nikde inde nenašla...Načo sa znova namotávať späť? Prestala som sa obliekať v štýle gothic, hoci to bolo pre mňa niečo neodmysliteľné. A keď som zničila naozaj všetky veci, vzdala sa všetkého čo ma zväzovalo, už zrazu ma nelákal ten život, čo som mala predtým. Pán ma od toho oslobodil. No chcelo to môj prvý krok. Uvedomiť si, že sa mu mám odovzdať dnes. Nie zajtra, ani pozajtra, ale práve dnes, v tento deň, v túto chvíľu. A každý nový deň, každé nové ráno znovu a znovu. Povedať: „Dnes viem, že chcem za Tebou ísť!“ 
Vyhoď všetky predstavy o svojom živote. Tvoje predstavy nemusia byť aj Jeho predstavy! A keď to urobíš, hoci je to ťažké, nemusíš sa báť, že zostaneš nenaplnený. Nemusíš sa báť, pretože On má pre teba pripravené niečo lepšie. Má s tebou veľké plány, ktoré si nedokážeš ani len predstaviť. Stačí len otvoriť svoje srdce a darovať sa mu bez kompromisov! 
On sa o teba nebude s niekým deliť. On ťa chce celého! Nechce len tvoju ruku alebo nohu. Chce tvoje srdce, hlbiny tvojej duše, chce tvoje telo... Chce tvoje starosti a pády. Chce ich zobrať na seba a zahojiť tvoje zranené srdce... Chce ťa so všetkým čo príde. V dobrom aj zlom, v zdravý aj chorobe, v šťastí aj v nešťastí.... 
Povieš mu svoje áno? On ťa nezradí! On je verný Boh!(1Kor 1,9) Necítiš to? Ak nie, pros ho aby sa ťa dotkol. Pros ho aby ťa celého prenikol... Aby ťa prenikol až do špiku kostí. Aby si mu s bázňou a chvením úprimne chcel povedať „Si môj Pán!“ Aby ťa pri mene Ježiš zaplavila neopísateľná radosť. Aby si ho videl všade, v každom stvorenom strome a kvete, v oblohe a vtákoch, čo spievajú na jeho slávu... On Ti toto všetko posiela aby sa ti pripomenul (Ž 8,4-7). 
Hovorí: „Milujem ťa!“ Povieš mu svoje áno? 

Môj Ježiš, stojím tu dnes pred Tebou, pred Tvojou tvárou a túžim zmeniť svoj život. 
Túžim s Tebou začať niečo nové, niečo nádherné. Už ma nenapĺňa to, čoho som sa doteraz tak pevne držal/a. Pane odpusť mi moju zatvrdnutosť, moje kamenné srdce, na ktoré si klopal a chcel doň vstúpiť, no ja som ťa nepustil/a. Aj teraz stojíš pred zavretými dverami a klopeš. No tentoraz som odhodlaný/a pustiť Ťa. Chcem Ti otvoriť. Som tu Pane! Vstúp do mňa a zmeň moje vnútro. Zmeň moje falošné predstavy o Tebe. Zmeň to chladné a kamenné čo v sebe mám. Daj sa mi pocítiť! 
Som zranený/a a zničený/a týmto svetom. Podľahol/a som ponukám zlého, falošnej slobode. Uveril/a som tomu, pretože som hľadal/a šťastie a zmysel vo svojom živote. No nenašiel/a som! Už sa nechcem váľať v tom bahne v ktorom som bol/a. Hľadám Tvoju tvár! 
Pane, cítim, že len Ty môžeš zaplniť toto prázdne miesto, len Ty mi môžeš ponúknuť to čo mi chýba. 
Príď Duchu Svätý a naplň ma celého/ú. Nech už nedávam viac miesto zlému. Nech už nedávam viac miesto pýche, klamstvu, nečistote, zúfaniu, hádkam,.....a všetkému zlému čo som robil/a. Naplň ma Ty! Zriekam sa toho všetkého a kladiem Ti to pred oltár. 
Príď Tešiteľ a naplň moje srdce radosťou! Príď Duch Oživovateľ a oživ to, čo bolo vo mne zničené hriechom! Príď Duchu Pravdy a uveď ma do plnej pravdy o Tebe! 
Dnes viem, že chcem, Pane! Dnes viem, že chcem! Daj mi ducha pevného, nech moje rozhodnutie ísť za Tebou platí aj zajtra, aj ten ďalší deň. Nech to nie je len na určitý čas, len kým mi to vyhovuje, ale nech pevne stojím aj v ťažkých chvíľach a skúškach, oblečený/á do Božej výzbroje s mečom Ducha v ruke. 
Som slabý/á a padám. Padnem možno aj zajtra, hoci nechcem. Ale nebudem si zúfať, pretože Tvoje milosrdenstvo je veľké a Ty mi odpustíš. Pomôž mi aby som keď padnem nezostal/a ležať v prachu, ale aby som sa postavila a kráčala za Tebou ďalej. Veď Ty si verný, aj keby som ťa zradil/a. A ja Ťa nechcem zradiť! Aj keď ja som bol/a mnohokrát neverný/á, Ty si ma nikdy neopustil! Ty si verný Boh! Ako som sa pred Tebou zbabelo schovával/a! Ale Pane, kam môžem újsť pred Tvojim Duchom? Ďakujem, že Ty si ma hľadal... Ďakujem, že Ty si so mnou a nikdy ma neopustíš. I keby som šiel/a tmavou dolinou.... a pôjdem, no nebojím sa! Určite príde veľa tmavých údolí v mojom živote. Keď budem odkázaný/á len na dôveru v Teba. No ja sa nebojím, lebo Ty si so mnou! Pane, daj mi odvahu! Daj mi odvahu kráčať za Tebou! Verím Pane! AMEN 

Vďaka za láskavé dovolenie zverejnenia svedectva 
od autorky AngelMary

 

 

www.modlitba.sk/htm/svedectva/zlo/satan.htm

 

 

 

 

Videa ku téme exorcizmu:

 
 
 
Elias Vella - Diabol chce, aby človek žil v hriechu
 
 
Diabol a posadnutosť zlom (video Lux):
 
 
Otázniky exorcizmu (video):

 

Strach, nepokoj a ich pôvod - exorcista o.Petričko:
 
 
Okultizmus a sila modlitby:
 
 
Marián Kuffa - mám strach aby som nezomrel v ťažkom hriechu
 

 

Jozef Maretta - Som exorcista: (video):

www.youtube.com/watch?v=1Spn3AoZDzM

 

 

 

Videa ku téme pekla a diabla:

 

Peklo existuje, je skutočne reálne:

www.youtube.com/watch?v=DwY4qr_ySwY

 

Peklo existuje:

www.youtube.com/watch?v=iGkdBP6jm_Y