Termín Svätá stolica sa vzťahuje na najvyššiu autoritu Cirkvi, pápeža ako rímskeho biskupa a hlavu Kolégia biskupov. Označuje teda centrum vlády Katolíckej cirkvi. Svätá stolica je inštitúciou, ktorá v zmysle zákona a medzinárodnej praxe, je právnickou osobou, čo jej umožňuje podpisovať dohody a posielať i prijímať diplomatických zástupcov ako ktorýkoľvek iný štát.

Mestský štát Vatikán, ktorý vznikol 11. februára 1929 na základe Lateránskej dohody (ktorou Taliansko opäť uznalo Svätej stolici plné právo na vlastníctvo a zvrchovanosť nad Vatikánom, ako je v súčasnosti zložený). Ide o malú územnú realitu s funkciou umožniť pápežovi slobodne vykonávať svoju službu vedenia Univerzálnej cirkvi.

Mestský štát Vatikán a Svätá stolica, ktoré sú zvrchovanými subjektmi medzinárodného práva, všeobecne uznaného, sú nerozlučne spojené v osobe Najvyššieho veľkňaza, ktorý je hlavou štátu, a ktorému náleží plné legislatívne, súdne a výkonné právo. Počas uprázdneného stolca, táto moc prechádza na Kardinálske kolégium. Najvyšší veľkňaz riadi štát prostredníctvom Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán (legislatívna moc; je zložená z kardinálov, ktorých menuje na 5 rokov) a Governatorátu Mestského štátu Vatikán (výkonná moc).

Legislatívne rozhodnutia sú publikované v osobitnej prílohe Acta Apostolicae Sedis.

Súdna moc je vykonávaná v mene Najvyššieho veľkňaza orgánmi zriadenými podľa právneho usporiadania štátu: jediný sudca, jeden súd prvej inštancie, jeden odvolací súd a jeden súd na zrušenie rozsudku.

Najvyššiemu veľkňazovi je rezervovaná, prostredníctvom Štátneho sekretariátu, reprezentácia Vatikánskeho štátu vo vzťahoch so štátmi, pri uzatváraní dohôd a pri diplomatických vzťahoch.

Aj keď ešte neexistoval Mestský štát Vatikán, medzi rokmi 1870 a 1929, Svätá stolica mala diplomatické vzťahy s mnohými štátmi. Diplomatickí zástupcovia pri Svätej stolici, s istou pravidelnosťou, sa objavujú už od konca XV. storočia. V XVI. storočí sa začínajú zriaďovať trvalé zastupiteľstvá.

Svätá stolica, okrem aktívneho práva diplomatického zastupiteľstva (pápežskí legáti, ktorí zastávajú funkciu zástupcu Rímskeho pápeža v jednotlivých štátoch a pred cirkevnou hierarchiou miesta, sú Apoštolskí nunciovia), vykonáva aj pasívne právo. To znamená, že prijíma legátov, ktorých štáty vysielajú na mimoriadnu a dočasnú misiu, alebo riadnu a stálu.

Mestský štát Vatikán a Svätá stolica, ako zvrchovaný orgán Katolíckej cirkvi, sú stále viac uznávané pre ich vznešený medzinárodný charakter. Obe sú členmi medzinárodných organizácií a zúčastňujú sa medzinárodných konferencií, ako to upravujú príslušné dohody.

Bilaterálne a multilaterálne diplomatické vzťahy Svätej stolice.

Najvyšší Veľkňaz je zvolený kardinálmi, ktorí nedovŕšili 80 rok života, v konkláve podľa noriem Apoštolskej konštitúcieUniversi Dominici gregis ktorú vydal Ján Pavol II. 22. februára 1996. Pojednáva o uprázdnenom Apoštolskom stolci a voľbe Rímskeho pápeža.

Kolégium kardinálov je rozdelené na tri rády (biskupský, kňazský a diakonský) a je zložené z kardinálov kreovaných pápežom z klerikov, ktorí prijali aspoň kňazské svätenie.

Pápežské vojenské útvary, s výnimkou Švajčiarskej pápežskej gardy, boli zrušené 14. septembra 1970 počas pontifikátu Pavla VI.

O vnútronú bezpečnosť Mestského štátu Vatikán sa starajú:

• Žandárstvo Mestského štátu Vatikán
• Švajčiarska pápežská garda

O vonkajšiu bezpečnosť Mestského štátu Vatikán sa stará Inšpektorát verejnej bezpečnosti pri Vatikáne (Taliansky štát).