Evanjelium podľa Matúša:

Mt  3

Mt  4

Mt  5

³Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.

⁴Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu.

⁵Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.

⁶Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.

⁷Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.

⁸Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.

⁹Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.

¹⁰Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské.

¹¹Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; ¹²radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.

¹³Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.

¹⁴Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. ¹⁵Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. ¹⁶Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.

¹⁷Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; ¹⁸lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. ¹⁹Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom. ²⁰Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.

²¹Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. ²²Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu.

²³Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, ²⁴nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar.²⁵Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. ²⁶Vpravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny.

²⁷Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! ²⁸Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.

²⁹Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. ³⁰A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.

³¹A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. ³²Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží.

³³Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy! ³⁴Ale ja vám hovorím: Nijako neprisahajte: ani na nebo, lebo je Božím trónom; ³⁵ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého kráľa; ³⁶ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisahať, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. ³⁷Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého.

³⁸Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. ³⁹Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, ⁴⁰a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; ⁴¹a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. ⁴²Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba.

⁴³Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. ⁴⁴Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; ⁴⁵aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. ⁴⁶Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? ⁴⁷A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? ⁴⁸Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.

Mt 6

¹Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. ²Preto keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu! ³Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica, ⁴aby tvoja almužna zostala v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.

⁵Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. ⁶Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.

⁷A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. ⁸Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte.

⁹Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!

¹⁰Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!

¹¹Chlieb náš každodenný daj nám dnes!

¹²A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!

¹³I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen.

¹⁴Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ¹⁵ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte.

¹⁶Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! ¹⁷Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, ¹⁸aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.

¹⁹Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. ²⁰Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. ²¹Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

²²Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; ²³ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma?

²⁴Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.

²⁵Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? ²⁶Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? ²⁷A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť?

²⁸A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; ²⁹hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. ³⁰Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery?

³¹Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? ³²Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. ³³Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. ³⁴Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.

Mt 7

¹Nesúďte, aby ste neboli súdení; ²lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. ³Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? ⁴Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno? ⁵Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.

⁶Čo je sväté, nedávajte psom, ani svoje perly nehádžte sviniam, aby ich nepošliapali, neobrátili sa a neroztrhali vás!

⁷Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. ⁸Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. ⁹Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? ¹⁰A keď si prosí rybu, či mu podá hada? ¹¹Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!

¹²Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci. ¹³Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú;¹⁴ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. ¹⁵Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. ¹⁶Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? ¹⁷Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. ¹⁸Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. ¹⁹Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. ²⁰Tak teda po ovocí poznáte ich. ²¹Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. ²²Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? ²³A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!

²⁴Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. ²⁵A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. ²⁶A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. ²⁷A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký.

Mt 8

³(Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý!

⁴Povedal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom a obetuj dar, ktorý prikázal Mojžiš, im na svedectvo.

⁷Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho.

¹⁰Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery. ¹¹Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, ¹²ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. ¹³A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril!

²⁰Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.

²²Ale Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! A mŕtvi nech si pochovávajú svojich mŕtvych.

²⁶Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie.

³²Povedal im (démonom): Choďte! A oni vyšli a vošli do svíň, a hľa, celá črieda rútila sa svahom do mora a zahynula vo vode.

Mt 9

²A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.

⁴Ježiš poznal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach? ⁵Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď! ⁶Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!

⁹Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma!

¹²Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. ¹³Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.

¹⁵Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. ¹⁶Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. ¹⁷Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová.

²²Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu.

²⁴povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho.

²⁸A keď vošiel do domu, prišli k Nemu tí slepci. Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? Odpovedali Mu: Áno, Pane. ²⁹Nato sa im dotkol očí a povedal: Staň sa vám podľa vašej viery! ³⁰I otvorili sa im oči a Ježiš im pohrozil a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom!

³⁷Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, ³⁸preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.

Mt 10

⁵Týchto dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov nechoďte a do samaritánskeho mesta nevchádzajte. ⁶Ale radšej choďte k ovciam strateným z domu izraelského. ⁷Choďte a kážte: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské. ⁸Nemocných uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, démonov vyháňajte; zdarma ste prijali, zdarma dávajte. ⁹Neberte si do opaskov ani zlata, ani striebra, ani medených peňazí, ¹⁰ani len kapsu na cestu, ani dve košele, ani obuv, ani palicu, veď robotník si zaslúži svoj pokrm. ¹¹A do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny prídete, prezveďte sa, kto v nich je hoden, a zostaňte u neho, dokiaľ nepôjdete ďalej. ¹²A keď budete vchádzať do domu, pozdravte ho [a povedzte: Pokoj domu tomuto!]; ¹³a ak ten dom bude hoden toho, nech spočinie na ňom váš pokoj; ak však nebude toho hoden, nech sa váš pokoj navráti k vám. ¹⁴Kde by vás neprijali a neposlúchali ani vaše slová, vyjdite z toho domu alebo z toho mesta a straste si prach z nôh.¹⁵Veru hovorím vám: Ľahšie bude v súdny deň Sodome a Gomore ako tomu mestu.

¹⁶Ajhľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a bez falše ako holubice. ¹⁷Majte sa na pozore pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach; ¹⁸aj pred vladárov a pred kráľov budú vás vodiť pre mňa, aby ste im aj pohanom vydávali svedectvo. ¹⁹Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť; ²⁰veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. ²¹A brat vydá brata na smrť a otec dieťa a deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. ²²A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. ²³Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utekajte do iného, lebo veru vám hovorím, že nepochodíte mestá izraelské, kým nepríde Syn človeka.

²⁴Nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána. ²⁵Dosť, keď je učeník ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazývali Belzebubom, o čo skôr jeho domácich! ²⁶Preto nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. ²⁷Čo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech. ²⁸A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. ²⁹Či nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca. ³⁰A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave. ³¹Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov!

³²Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; ³³kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. ³⁴Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. ³⁵Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. ³⁶A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci.

³⁷Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. ³⁸A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.

³⁹Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. ⁴⁰Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý ma poslal. ⁴¹Kto prijíma proroka, pretože je prorok, vezme odmenu proroka; kto prijíma spravodlivého, pretože je spravodlivý, vezme odmenu spravodlivého.

⁴²A kto by čo aj len čašou čerstvej vody napojil jedného z týchto maličkých, pretože je učeníkom, veru, hovorím vám, že ho neminie odmena.

Mt 11

⁴Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: ⁵slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.⁶Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.

⁷Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? ⁸Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. ⁹Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. ¹⁰Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu. ¹¹Veru vám hovorím: Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa, ale kto je najmenší v kráľovstve nebeskom, je väčší ako on. ¹²Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes kráľovstvo nebeské trpí násilie a násilníci ho uchvacujú. ¹³Lebo všetci proroci aj zákon až po Jána prorokovali. ¹⁴Ale ak chcete prijať: on je Eliáš, ktorý má prísť. ¹⁵Kto má uši, nech počuje! ¹⁶Čomu však pripodobním toto pokolenie? Podobné je deťom, ktoré sedia na námestiach a privolávajú ostatným:

¹⁷Pískali sme vám, netancovali ste; plakali sme, a nenariekali ste.

¹⁸Prišiel totiž Ján, ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Démonom je posadnutý! ¹⁹Prišiel Syn človeka, jedol a pil, a hovoria: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami.

²⁰Vtedy začal karhať mestá preto, že sa nekajali, hoci sa stalo v nich najviac Jeho divov: ²¹Beda ti, Chorazim; beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boli stali divy, ktoré sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a na popole. ²²Ale vravím vám: Ľahšie bude v deň súdny Týru a Sidonu ako vám. ²³A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. Keby sa v Sodome stali divy, ktoré sa stali v tebe, stála by až dodnes. ²⁴Ale vravím vám, že ľahšie bude v deň súdny Sodome ako tebe.

²⁵V ten istý čas riekol Ježiš: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; ²⁶áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo. ²⁷Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť.

²⁸Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! ²⁹Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; ³⁰lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!

Mt 12

³On im však odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? ⁴Ako vošiel do domu Božieho a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nebolo dovolené jesť ani jemu, ani jeho sprievodu, jedine kňazom. ⁵Alebo či ste nečítali v zákone, že kňazi v sobotu znesväcujú v chráme sobotu, a sú bez viny? ⁶Hovorím vám: Tu je niečo, čo je väčšie ako chrám. ⁷Keby ste vedeli, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť, - neodsudzovali by ste nevinných. ⁸Lebo Syn človeka je pánom soboty.

¹¹Odpovedal im: Keby niekto z vás mal jedinú ovcu, a ona by mu v sobotu padla do jamy, či by nesiahol za ňou a nevytiahol ju? ¹²A o čo viac je človek ako ovca! Tak teda dovolené je v sobotu dobre činiť. ¹³Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel, a bola zase zdravá ako druhá.

²⁵Ježiš poznal ich zmýšľanie a riekol im: Každé kráľovstvo rozdvojené pustne a mesto alebo dom rozdvojený neobstojí. ²⁶Ak aj satan vyháňa satana, je rozdvojený; ako teda obstojí jeho kráľovstvo?²⁷Ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. ²⁸Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie.²⁹Alebo ako môže niekto vojsť silnému človeku do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie? Len keď najprv zviaže toho silného, a potom vylúpi mu dom. ³⁰Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. ³¹Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí. ³²A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom. ³³Alebo vypestujte dobrý strom, i jeho ovocie bude dobré; alebo vypestujte planý strom, i jeho ovocie bude plané; lebo strom poznať po ovocí. ³⁴Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. ³⁵Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. ³⁶Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. ³⁷Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený. ³⁸Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Učiteľ, chceme vidieť nejaké, znamenie od teba. ³⁹On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie; ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. ⁴⁰Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci. ⁴¹Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. ⁴²Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho; lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún. ⁴³Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. ⁴⁴I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. ⁴⁵Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením. ⁴⁶Keď ešte hovoril k zástupom, ajhľa, Jeho matka a bratia stáli vonku a žiadali si hovoriť s Ním. ⁴⁷I povedal Mu ktosi: Ajhľa, Tvoja matka a Tvoji bratia stoja vonku a žiadajú si hovoriť s Tebou. ⁴⁸Ale On odvetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia? ⁴⁹Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Ajhľa, moja matka a moji bratia. ⁵⁰Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou

Mt 13

³A hovoril im mnoho v podobenstvách.Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. ⁴A keď rozsieval, niektoré zrná padli kraj cesty, i prileteli vtáci a pozobali ich. ⁵Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali mnoho zeme, rýchlo vzišli, pretože nemali hlbokej zeme. ⁶Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich; a keďže nemali koreňa, uschli. ⁷Iné zase padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich. ⁸A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú, iné tridsaťnásobnú. ⁹Kto má uši, nech počuje!

¹¹Odpovedal im: Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané. ¹²Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má. ¹³V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia; a počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú. ¹⁴A plní sa na nich proroctvo Izaiášovo: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. ¹⁵Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.

¹⁶Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. ¹⁷Lebo veru vám hovorím, že mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.¹⁸Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi! ¹⁹Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty. ²⁰A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; ²¹nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. ²²A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku. ²³A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu; ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný. ²⁴Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. ²⁵Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. ²⁶Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ.²⁷Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? ²⁸Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať? ²⁹On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu. ³⁰Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly.

³¹Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli; ³²je síce najmenšie medzi všetkými semenami, ale keď vyrastie, je väčšie ako zeliny, býva z neho strom, takže nebeskí vtáci prilietajú a hniezdia na jeho ratolestiach. ³³Povedal im ešte iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo.

³⁷Odpovedal: Rozsievač dobrého semena je Syn človeka; ³⁸pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ však sú synovia toho zlého; ³⁹nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. ⁴⁰Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: ⁴¹Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť, ⁴²a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. ⁴³Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!

⁴⁴Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. ⁴⁵Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; ⁴⁶keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.

⁴⁷Zase podobné je nebeské kráľovstvo sieti, ktorá - spustená do mora - zachytila ryby každého druhu. ⁴⁸Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadali si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili.⁴⁹Tak bude na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých ⁵⁰a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov.

⁵¹Či ste to všetko pochopili? Odpovedali Mu: Áno. ⁵²A On im povedal: Preto každý učiteľ, vyučený kráľovstvu nebeskému, je podobný hospodárovi, ktorý zo svojej komory vynáša nové i staré.

⁵⁷I pohoršovali sa na Ňom. Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine a vo svojom dome.

Mt 14

¹⁶Ježiš im však odpovedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť. ¹⁷A oni Mu povedali: Máme tu len päť chlebov a dve ryby. ¹⁸Odpovedal: Prineste mi ich sem!

²⁷Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! ²⁸Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. ²⁹Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. ³⁰Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! ³¹Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval?

Mt 15

• ³Odvetil im: A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie? ⁴Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou. ⁵Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je darom (sľúbeným Bohu), ⁶ten si, vraj, nemusí ctiť otca alebo matku. Takto ste kvôli svojej tradícii zbavili platnosti Božie slovo.⁷Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš:

  ⁸Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa;

  ⁹Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím).

  ¹⁰Nato povolal k sebe zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! ¹¹Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. ¹²Vtedy pristúpili učeníci a povedali Mu: Či vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal? ¹³Odpovedal im: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec, bude vykorenená. ¹⁴Nechajte ich! Slepí vedú slepých; a ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. ¹⁵Odvetil Mu Peter a požiadal Ho: Vysvetli nám toto podobenstvo. ¹⁶Ježiš odpovedal: Či aj vy ste ešte vždy takí nerozumní? ¹⁷Či nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky? ¹⁸Ale čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. ¹⁹Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. ²⁰Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje.

  ⁴Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. ²⁵Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi! ²⁶On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. ²⁷Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. ²⁸Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš!

  ---

   

  Mt 16

  ²On im však odpovedal: [Keď sa zvečerieva, hovorievate: Zore sú zapálené na nebi; bude pekne. ³A ráno: Obloha je zapálená a zachmúrená, bude búrka. Pokrytci, úkazy na nebi teda viete rozsúdiť, a znamenia časov neviete?] ⁴Zlé a cudzoložné pokolenie znamenie vyhľadáva, ale nebude mu dané znamenie, len ak znamenie Jonášovo. I nechal ich tam a odišiel.

  ⁵Učeníci prišli na druhý breh, ale zabudli vziať so sebou chlieb. ⁶Ježiš im povedal: Dajte si pozor a varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! ⁷Oni uvažovali a hovorili medzi sebou: To preto, že sme nevzali so sebou chlieb. ⁸Ježiš to zbadal a riekol: Ó, maloverní, prečo hovoríte medzi sebou, že nemáte chleba? ⁹Či ešte nerozumiete? Či sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí, a koľko košov ste nazbierali? ¹⁰Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí, a koľko košov ste zozbierali? ¹¹Ako to, že nerozumiete, že nie o chleboch som vám povedal! Varujte sa kvasu farizejov a sadukajov!

  ¹³Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? ¹⁴Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. ¹⁵Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? ¹⁶Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. ¹⁷Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. ¹⁸A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. ¹⁹Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach.

  ²³On sa však obrátil a riekol Petrovi: Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské. ²⁴Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! ²⁵Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. ²⁶Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? ²⁷Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.²⁸Veru hovorím vám, že sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuvidia, že Syn človeka prichádza vo svojom kráľovstve.

  ---

   

  Mt 17

  ⁷Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! ⁸A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša. ⁹Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych! ¹⁰Učeníci sa Ho spýtali: Prečo teda hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? ¹¹Odpovedal: Eliáš síce príde a napraví všetko. ¹²Ba hovorím vám: Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Tak bude trpieť od nich aj Syn človeka. ¹³Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

  ¹⁷Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem trpieť? Prineste ho sem! ¹⁸I pohrozil Ježiš démonovi, a ten vyšiel z neho. A ozdravel chlapec v tú hodinu. ¹⁹Tu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa Ho osamote: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? ²⁰Odpovedal im: Pre svoju malú vieru! Veru, hovorím vám: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta, - prejde! Nič vám nebude nemožné. ²¹[Tento rod (démonov) nevychádza ináč, len s modlitbou a pôstom.]

  Keď prišiel (Peter ) domov, predišiel ho Ježiš a riekol: Čo myslíš, Šimon? Od koho berú zemskí králi clo alebo daň? Od svojich synov, a či od cudzích? ²⁶Keď odpovedal, že od cudzích, riekol mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení. ²⁷Ale aby sme ich nepohoršili, choď, hoď do mora udicu, vezmi rybu, ktorá sa prvá chytí, otvor jej ústa, nájdeš v nej peniaz, vezmi ho a daj im za mňa i za seba

  ---

   

  Mt 18

  ¹V tú hodinu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa: Kto je najväčší v kráľovstve nebeskom? ²On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich ³a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. ⁴Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom.

  ⁵Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma! ⁶Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny. ⁷Beda svetu pre zvody na hriech; zvody síce musia prísť, ale beda človeku, z ktorého prichádza zvádzanie. ⁸Ak ťa zvádza ruka alebo noha, odtni si ju a zahoď, lebo lepšie ti je o jednej ruke alebo nohe vojsť do života, ako keby si mal obe ruky alebo obe nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. ⁹A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho a zahoď; lebo lepšie ti je jednookému vojsť do života, ako keby si mal obe oči, a hodili by ťa do ohnivého pekla. ¹⁰Hľaďte, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých, lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. ¹¹[Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo.]

  ¹²Čo myslíte? Keby niekto mal sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? ¹³A keď sa mu ju podarí nájsť - veru vám hovorím - väčšmi sa jej raduje ako oným deväťdesiatim deviatim, ktoré nezablúdili. ¹⁴Tak nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo aj len jeden z týchto maličkých.

  ¹⁵Keby tvoj brat zhrešil [proti tebe], choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; ¹⁶ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov. ¹⁷Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru; ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník. ¹⁸Veru, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané na nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané na nebi.

  ¹⁹A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. ²⁰Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.

  ²¹Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? ²²Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy!

  ²³Preto podobné je kráľovstvo nebeské človeku-kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. ²⁴Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. ²⁵Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým, čo mal, a zaplatiť. ²⁶Sluha mu však padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím! ²⁷A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. ²⁸Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho a škrtil hovoriac: Zaplať, čo si dlžný! ²⁹Jeho spolusluha padol [mu k nohám] a prosil ho: Pozhovej mi a zaplatím ti! ³⁰On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, dokiaľ by dlh nezaplatil. ³¹Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. ³²Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; ³³či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? ³⁴A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. ³⁵Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi [jeho previnenia].

  ---

   

  Mt 19

  ⁴Odpovedal: Či ste nečítali, že Stvoriteľ stvoril ich od počiatku ako muža a ženu? ⁵A riekol: Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, ⁶takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! ⁷Povedali Mu: A tak prečo Mojžiš prikázal dať priepustný list a prepustiť [ju]? ⁸Odpovedal im: Mojžiš vám dovolil prepúšťať manželky pre tvrdosť vášho srdca, ale od počiatku nebolo tak. ⁹Hovorím vám: Kto by si prepustil ženu - ak len nie pre smilstvo - a vzal by si inú, cudzoloží [a kto si prepustenú vezme, cudzoloží]. ¹⁰Povedali Mu učeníci: Keď je to tak medzi mužom a ženou, nie je dobré ženiť sa! ¹¹Odpovedal im: Nie všetci chápu túto reč, ale len tí, ktorým je to dané. ¹²Lebo sú ľudia neschopní manželstva od života matky; a sú, ktorých ľudia urobili takými; a sú, ktorí sa sami urobili takými pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.

  ¹⁴Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. ¹⁵I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ.

  ¹⁶A hľa, pristúpil k Nemu ktosi a spýtal sa: [Dobrý] Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život? ¹⁷Odpovedal mu: Čo sa ma spytuješ o dobrom? Jeden je dobrý, [Boh]. A ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. ¹⁸On sa spýtal: Ktoré? Ježiš riekol: Tieto: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, ¹⁹cti otca i matku, miluj blížneho ako seba samého.²⁰Mládenec Mu odpovedal: Toto všetko som zachovával [od svojej mladosti]; čo mi ešte treba? ²¹Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma! ²²Keď mládenec počul túto reč, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. ²³Nato riekol Ježiš svojim učeníkom: Veru vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. ²⁴A nadto vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského. ²⁵Keď to učeníci počuli, veľmi užasli a povedali: Kto teda môže byť spasený? ²⁶Ježiš sa zahľadel na nich a odpovedal: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné. ²⁷Vtedy Mu riekol Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa; čo teda budeme mať za to? ²⁸Ježiš im odpovedal: Veru vám hovorím: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov izraelských. ²⁹A ktokoľvek opustil domy, alebo bratov, alebo sestry, alebo otca alebo matku, [alebo ženu] alebo deti alebo pole pre moje meno, omnoho viacej dostane a bude dedičom večného života. ³⁰A mnohí prví budú poslední, a poslední prví.

  ---

   

  Mt 20

  ¹Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. ²Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. ³O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. ⁴A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. ⁵A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. ⁶A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? ⁷Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete].

  ⁸Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. ⁹Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. ¹⁰Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. ¹¹A keď dostali, reptali proti hospodárovi: ¹²Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. ¹³On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? ¹⁴Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. ¹⁵Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? ¹⁶Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených].

  ¹⁷Keď sa Ježiš poberal do Jeruzalema, vzal nabok dvanástich a hovoril im na ceste: ¹⁸Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia ho na smrť,¹⁹vydajú pohanom, aby sa Mu posmievali, zbičovali Ho a ukrižovali: ale na tretí deň vstane z mŕtvych.

  ²⁰Vtedy prišla k Nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, poklonila sa Mu a prosila niečo od Neho. ²¹On sa jej opýtal: Čo chceš? Odvetila Mu: Rozkáž, aby títo moji dvaja synovia sedeli Ti jeden na pravici a druhý na ľavici v Tvojom kráľovstve. ²²Ježiš odpovedal: Neviete, o čo prosíte. Či môžete piť z kalicha, z ktorého ja mám piť [a byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený]?Odpovedali Mu: Môžeme. ²³Povedal im: Z kalicha môjho budete piť [a krstom, ktorým som ja krstený, budete krstení], avšak dať vám, aby ste mi sedeli na pravici a na ľavici, nie je mojou vecou, ale (dostane sa) tým, ktorým to môj Otec pripravil. ²⁴Keď to počuli desiati, namrzeli sa na oných dvoch bratov. ²⁵Ježiš ich však zavolal a riekol im: Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. ²⁶Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, ²⁷a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom.²⁸Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých.

  ³²I zastal Ježiš, zavolal ich a riekol: Čo chcete, aby som vám urobil? ³³Povedali Mu: Pane, nech sa nám otvoria oči. ³⁴I zľutoval sa Ježiš, dotkol sa im očí a hneď videli a nasledovali Ho.

  ---

   

  Mt 21

  ¹Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov ²a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. ³A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť.

  ¹²Potom Ježiš vošiel do chrámu, vyhnal všetkých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice ¹³a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, ale vy robíte z neho peleš lotrov.

  ¹⁵A keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré činil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosana Synovi Dávidovmu! - namrzeli sa ¹⁶a povedali Mu: Či počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: Áno! Či ste nikdy nečítali: Z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu?

  ¹⁹Pri ceste videl figovník, išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len samé lístie; i riekol mu: Nech sa nikdy viac neurodí na tebe ovocie! A figovník naraz vyschol. ²⁰Keď to videli učeníci, začudovali sa a povedali: Ako je to, že tak naraz vyschol tento figovník? ²¹Ježiš im odpovedal: Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, nielen s figovníkom urobíte toto, ale ak poviete tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora, stane sa. ²²A dostanete všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe s vierou.

  ²³Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a spýtali sa Ho: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal tú moc? ²⁴Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam; ak mi to poviete, poviem vám aj ja, akou mocou to robím. ²⁵Odkiaľ bol Jánov krst: z neba, a či od ľudí? A oni rozmýšľali a hovorili si: Ak povieme: Z neba, odpovie nám: Prečo ste mu teda neuverili. ²⁶A povedať, že z ľudí, bojíme sa ľudu, pretože všetci pokladajú Jána za proroka. ²⁷I odpovedali Ježišovi: Nevieme: On im riekol: Tak vám ani ja nepoviem, akou mocou to robím.

  ²⁸Ale čo sa vám zdá o tomto: Jeden človek mal dvoch synov. Pristúpil k prvému a povedal mu: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu! ²⁹On odpovedal: Dobre, pane! Ale nešiel. ³⁰Potom prišiel k druhému a povedal mu to isté. A ten odpovedal: Nechce sa mi! Ale potom oľutoval a išiel. ³¹Ktorý z tých dvoch splnil vôľu otcovu? Odpovedali Mu: Ten druhý. Povedal im Ježiš: Veru vám hovorím, že colníci a neviestky predchádzajú vás do kráľovstva Božieho. ³²Lebo Ján prišiel so spravodlivosťou, a neverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy však, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali, aby ste mu uverili.

  ³³Čujte iné podobenstvo! Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu a ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. ³⁴Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby mu prevzali úrodu. ³⁵Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zbili, iného zabili a iného ukameňovali. ³⁶Poslal zase iných sluhov, a to viac ako predtým, ale aj tým urobili podobne. ³⁷Konečne poslal k nim svojho syna mysliac si: Budú sa ostýchať môjho syna. ³⁸Ale vinohradníci, keď uvideli syna, povedali si: Toto je dedič; poďte, zabime ho a privlastníme si jeho dedičstvo. ³⁹Chytili ho teda, vyhodili z vinice a zabili. ⁴⁰Čo urobí pán vinice tým vinohradníkom, keď príde? ⁴¹Povedali Mu: Zlých zle zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu svojím časom budú odovzdávať úrodu. ⁴²Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach!

  ⁴³Preto vám hovorím, že odníme sa vám kráľovstvo Božie a dá sa národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. ⁴⁴Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten (kameň) padne, rozdlávi ho.

  ---

   

  Mt 22

  ¹Ježiš hovoril im zase v podobenstvách: ²Kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi: ³I poslal sluhov, aby povolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť.⁴Poslal zase iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Ajhľa, pripravil som hostinu, voly a kŕmny dobytok som pobil a všetko je hotové; poďte na svadbu! ⁵Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom ⁶a ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pobili. ⁷Kráľ sa rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil. ⁸Potom povedal sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli jej hodní; ⁹preto choďte na rázcestia a koho len nájdete, zavolajte na svadbu! ¹⁰A sluhovia vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hodovníkmi. ¹¹Keď potom kráľ vošiel pozrieť sa na hodovníkov a uzrel tam človeka neoblečeného do svadobného rúcha, ¹²povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho? A on zanemel. ¹³Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. ¹⁴Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.

  ¹⁷Povedz nám teda, čo si myslíš: slobodno platiť cisárovi daň, a či nie? ¹⁸Ježiš prezrel ich zlomyseľnosť a riekol: Čo ma pokúšate, pokrytci? ¹⁹Ukážte mi peniaz, ktorým sa platieva daň. A oni Mu priniesli denár. ²⁰Spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? ²¹Odpovedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu.

  ²⁹Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. ³⁰Lebo pri zmŕtvychvstaní sa ani neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli Boží v nebi. ³¹O zmŕtvychvstaní či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: ³²Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.

  ³⁵a jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: ³⁶Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? ³⁷Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. ³⁸To je veľké a prvé prikázanie. ³⁹A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. ⁴⁰Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci.

  ⁴¹A keď sa farizeji zhromaždili, spýtal sa ich Ježiš: ⁴²Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn? Povedali Mu: Dávidov. ⁴³Riekol im: Akože Ho teda Dávid môže nazývať v duchu svojím Pánom, keď hovorí:

  ⁴⁴Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepoložím pod nohy Tvojich nepriateľov?

  ⁴⁵Keď Ho teda Dávid Pánom nazýva, akože mu je synom? ⁴⁶A nikto Mu nevedel odpovedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa nikto neopovážil viac spytovať.

  ---

   

  Mt 23

  ¹Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom: ²Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji. ³Čokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú, ⁴zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom. ⁵A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu; ⁶obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé miesta v synagógach, ⁷pozdravy na námestiach, a to, keď im ľudia hovoria: Majster! ⁸Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. ⁹A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; ¹⁰a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. ¹¹A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. ¹²Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený.

  ¹³Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi; sami nevchádzate do neho, a tým, čo by chceli vchádzať, nedovolíte vojsť.

  ¹⁴[Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že vyžierate domy vdov pod zámienkou dlhých modlitieb; preto prepadnete prísnejšiemu súdu.]

  ¹⁵Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla, dvakrát horšieho, ako ste sami.

  ¹⁶Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to je nič, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho viaže. ¹⁷Blázni a slepci, čože je viac: či zlato, a či chrám, ktorý posväcuje to zlato? ¹⁸A zase: Kto by prisahal na oltár, to je nič; ale kto prisahá na dar na ňom, to ho viaže. ¹⁹[Blázni a] slepci! Čože je viac: či dar, a či oltár, ktorý ten dar posväcuje? ²⁰Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň aj na všetko, čo je na ňom; ²¹a kto prisahá na chrám, prisahá naň aj na Toho, kto prebýva v ňom; ²²a kto prisahá na nebo, prisahá na trón Boží aj na Toho, kto sedí na ňom.

  ²³Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že dávate desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbávate, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. ²⁴Slepí vodcovia! Preciedzate komára, a prežierate ťavu.

  ²⁵Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že čistíte zovňajšok čaše a misky, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti. ²⁶Ty slepý farizej! Najprv vyčisť vnútro čaše [a misky], aby bol čistý aj ich zovňajšok.

  ²⁷Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. ²⁸Tak aj vy navonok zdáte sa ľuďom spravodlivými, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

  ²⁹Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že prorokom staviate hrobky, spravodlivým ozdobujete náhrobky ³⁰a hovoríte: Keby sme boli žili za časov svojich otcov, neboli by sme spolu s nimi prelievali krv prorokov. ³¹Tak svedčíte sami proti sebe, že ste synovia tých, čo povraždili prorokov. ³²A vy len dovŕšite mieru svojich otcov! ³³Hadi! Vreteničie plemeno! Ako uniknete pekelnému súdu?

  ³⁴Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov; a vy niektorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta,³⁵a to preto, aby prišla na vás všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, syna Barachjovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. ³⁶Veru, hovorím vám: To všetko príde na toto pokolenie.

  ³⁷Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.³⁸Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. ³⁹Lebo hovorím vám: Neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

  ---

   

  Mt 24

  ¹Potom vyšiel Ježiš z chrámu a odchádzal. I pristúpili k Nemu Jeho učeníci, aby Mu ukázali budovy chrámu. ²Riekol im: Či vidíte všetko toto? Veru vám hovorím, že nezostane tu kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.

  ⁴Ježiš im odpovedal: Hľaďte, aby vás nikto nezviedol! ⁵Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus, - a mnohých zvedú. ⁶Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec. ⁷Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad [a mor] a miestami zemetrasenia. ⁸A všetko toto je počiatok bolestí. ⁹Vtedy vás budú sužovať, budú vás vraždiť a všetky národy budú vás nenávidieť pre moje meno. ¹⁰A vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. ¹¹Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. ¹²Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. ¹³Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený. ¹⁴Toto evanjelium o kráľovstve bude sa zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec. ¹⁵Preto, keď na mieste svätom uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorom hovoril prorok Daniel, kto čítaš, rozumej! - ¹⁶vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú vo vrchov; ¹⁷kto bude na dome, nech neschádza do domu, aby si niečo vzal; ¹⁸kto bude na poli, nech sa nevracia, aby si vzal plášť. ¹⁹Beda tehotným ženám a tým, ktoré budú kojiť v tie dni. ²⁰Modlite sa teda, aby ste nemuseli utekať v zime ani vo sviatočný deň. ²¹Lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude. ²²A keby tie dni neboli skrátené, nikto by sa nezachránil; ale pre vyvolených budú tie dni skrátené. ²³Ak by vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus; alebo: Tam je! - neverte! ²⁴Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. ²⁵Ajhľa, predpovedal som vám to. ²⁶Preto, ak by vám povedali: Ajhľa, je na púšti, nevychádzajte! Ajhľa, je v komorách - neverte. ²⁷Lebo ako blesk vychádza od východu a svieti po západ, tak bude príchod Syna človeka. ²⁸Lebo kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj supy.

  ²⁹Hneď po súžení oných dní zatmie sa slnko, mesiac nevydá svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa pohybovať. ³⁰A vtedy sa zjaví znamenie Syna človeka na nebi, všetky kmene zeme budú vtedy nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. ³¹Potom vyšle svojich anjelov s hlučným trúbením a zhromaždia Jeho vyvolených zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec. ³²Od figovníka sa učte podobenstvu: keď mu ratolesť mladne a lístie pučí, viete, že je leto blízko. ³³Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi. ³⁴Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. ³⁵Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. ³⁶No o tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec. ³⁷Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ³⁸ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, ³⁹a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. ⁴⁰Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane;⁴¹dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. ⁴²Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. ⁴³Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. ⁴⁴Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte!

  ⁴⁵Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? ⁴⁶Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť! ⁴⁷Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. ⁴⁸Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, ⁴⁹a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, ⁵⁰príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, ⁵¹rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov.

  ---

   

  Mt 25

   

Povolanie prvých učeníkov

¹⁴Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley, zvestoval evanjelium Božie ¹⁵a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!

¹⁷Ježiš im povedal: Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí.

²³V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: ²⁴Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží! ²⁵Ale Ježiš mu pohrozil:Mlč a vyjdi z neho!

³⁷Keď Ho našli, povedali Mu: Všetci Ťa hľadajú! ³⁸Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel.

⁴⁰Tu prišiel k Nemu malomocný, ktorý Ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. ⁴¹I zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! ⁴²[Ako to povedal], hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený. ⁴³I pohrozil mu prísne a hneď ho odpravil slovami: ⁴⁴Nehovor o tom nikomu. Ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, čo nariadil Mojžiš, na svedectvo ľuďom

⁵Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! ⁶Sedeli tam aj niektorí zákonníci a premýšľali v srdciach: ⁷Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh? ⁸Ježiš hneď zbadal v duchu, že takto premýšľajú, a povedal im: Prečo tak zmýšľate v srdciach? ⁹Čo je ľahšie, povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy - a či povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď? ¹⁰Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - ¹¹Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov!

¹⁴Idúc uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma!

¹⁶Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že je s hriešnikmi a colníkmi, povedali Jeho učeníkom: Prečo je s colníkmi a hriešnikmi? ¹⁷Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.

¹⁸Jánovi učeníci a farizeji sa postievali. I prišli (niektorí) a povedali Mu: Prečo sa postia Jánovi učeníci a učeníci farizejov, ale Tvoji učeníci sa nepostia? ¹⁹Ježiš im riekol: Či sa ženíchovi družbovia môžu postiť, dokiaľ je ženích s nimi? Pokým majú ženícha so sebou, nemôžu sa postiť. ²⁰Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, v ten deň sa budú postiť. ²¹Nikto neprišíva na staré rúcho záplatu z nového súkna, lebo nová záplata by vydrapila kus starého súkna a diera bude ešte väčšia. ²²A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo víno by roztrhlo nádoby a nazmar vyjdú aj víno aj nádoby. Ale nové víno do nových nádob!

Vymŕvanie klasov v sobotu

²³Raz v sobotu šiel obilným poľom a Jeho učeníci idúcky začali vymŕvať klasy. ²⁴Tu Mu farizeji povedali: Pozri! Prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené? ²⁵A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní? ²⁶Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu? ²⁷Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu; ²⁸preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou.

³I povedal človeku, ktorý mal suchú ruku: Staň si do prostriedku! ⁴A spýtal sa ich: Či je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle; zachrániť život alebo zabiť? A oni mlčali. ⁵Poobzeral si ich s hnevom a zarmútený zatvrdilosťou ich srdca, povedal tomu človeku: Vystri ruku! I vystrel ruku a bola mu zase zdravá.

⁹I povedal učeníkom: Pripravte mi loďku, aby ma zástup netlačil.

²³Zavolal si ich vtedy a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? ²⁴Veď keby sa kráľovstvo rozdvojilo, to kráľovstvo nemôže obstáť; ²⁵a keby sa dom rozdvojil proti sebe, ten dom nebude môcť obstáť. ²⁶Keď aj satan povstane proti sebe samému a rozdvojí sa, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. ²⁷Nikto nemôže vojsť silnému do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie, ak len prv nezviaže toho silného; len potom vylúpi mu dom. ²⁸Vpravde, hovorím vám, že všetky hriechy, aj rúhania, akokoľvek by sa synovia ľudskí rúhali, sa im odpustia; ²⁹kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom. ³⁰(Povedal im to preto), lebo hovorili: Má nečistého ducha!

Matka a bratia Ježišovi

³¹Tu prišla Jeho matka a Jeho bratia; zostali vonku a poslali po Neho. ³²Zástup, ktorý sedel okolo Neho, Mu povedal: Ajhľa, Tvoja matka a bratia i sestry sú vonku a hľadajú Ťa. ³³A On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? ³⁴A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! ³⁵Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou.

O rozsievačovi a o štvorakej pôde

³Počúvajte: Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. ⁴Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho. ⁵Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo mnoho zeme; ihneď vzišlo, lebo nemalo hlbokú zem. ⁶Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho, a keďže nemalo koreňa, uschlo. ⁷Iné zase padlo do tŕnia; tŕnie vyrástlo a udusilo ho, tak že nevydalo úrodu. ⁸A zase iné padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a vydali úrodu; niektoré vydali tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. ⁹Potom povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje.

¹⁰Keď (Ježiš) ostal sám, tí, čo stáli okolo Neho s dvanástimi, opýtali sa Ho na podobenstvá. ¹¹Povedal im: Vám je dané tajomstvo kráľovstva Božieho, ale tamtým, ktorí sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, ¹²aby očami hľadeli, ale nevideli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili a nebolo im odpustené.

¹³Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky podobenstvá?

¹⁴Rozsievač rozsieva slovo. ¹⁵Kraj cesty (zasiate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď prichádza satan a berie slovo do nich zasiate. ¹⁶Podobne na skalnatú pôdu (zasiate) sú tí, ktorí, keď počúvajú slovo, hneď ho prijímajú s radosťou, ¹⁷ale nemajú koreň v sebe, sú chvíľkoví; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršia. ¹⁸A iné, do tŕnia zasiate, sú tí, čo počúvajú slovo, ¹⁹ale prichádzajú starosti sveta, klam bohatstva a iné rozličné žiadosti a udusia slovo, takže zostáva bez úžitku. ²⁰A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný.

Podobenstvo o svetle

²¹Potom im povedal: Vari na to prichádza svetlo, aby ho postavili pod nádobu alebo pod posteľ? Či nie skôr na to, aby ho postavili na svietnik? ²²Lebo nieto nič tajné, čo by nemalo vyjsť najavo, a nič nebolo tak skryté, aby nevyšlo na svetlo. ²³Kto má uši na počúvanie, nech počuje!

O meraní a nameraní

²⁴Potom im povedal: Všimnite si, čo počúvate! Akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané, ešte vám aj pridajú. ²⁵Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto nemá, vezmú aj to, čo má.

O rastúcom zrne

²⁶Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; ²⁷v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. ²⁸Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. ²⁹A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.

O horčičnom zrne

³⁰Potom hovoril: Čomu pripodobníme kráľovstvo Božie, alebo v akom podobenstve ho predstavíme? ³¹Je ako horčičné zrno: keď je siate do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi; ³²ale zasiate sa rozrastie a je väčšie ako všetky byliny; vyháňa veľké ratolesti, takže v jeho tôni môžu hniezdiť vtáci nebeskí.

Povíchrica na mori

³⁵V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu! ³⁶I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním. ³⁷Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala. ³⁸On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? ³⁹A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. ⁴⁰Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery? ⁴¹I báli sa veľkou bázňou a hovorili medzi sebou: Kto je to, že Ho aj vietor, aj more poslúchajú?

³⁶Keď uvidel zďaleka Ježiša, pribehol a hodil sa pred Ním, ⁷potom skríkol silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaklínam Ťa Bohom, nemuč ma! ⁸(Ježiš) mu totiž povedal: Duch nečistý, vyjdi z toho človeka! ⁹A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho.

¹⁸A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý posadnutý, aby mohol ísť s Ním. ¹⁹Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou.

³⁰Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? ³¹I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol?³²Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. ³³No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. ³⁴On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia.

³⁵Ešte hovoril, keď prišli ľudia od predstaveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? ³⁶Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy:Neboj sa, len ver!

³⁸A prišli do domu predstaveného synagógy. Keď videl zhluknutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, ³⁹vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte hluk a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. ⁴⁰A oni Ho vysmiali. Nato vyhnal všetkých, vzal so sebou otca a matku dieťaťa i tých, čo boli s Ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. ⁴¹Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi! - to znamená v preklade:Dievča, hovorím ti, vstaň!

Mk 6

Mk 7

Mk 8

Mk 9

Mk 10

Mk 11

Mk 12

Mk 13

²Ježiš mu odpovedal: Vidíš tieto veľké stavby? Nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený!

Znamenie konca

¹⁵Nato im Ježiš začal hovoriť: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol. ⁶Mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som (Kristus); zvedú mnohých. ⁷Ale keď počujete o vojnách a zvesti o bojoch, nestrachujte sa. To musí byť, ale to nie je ešte koniec. ⁸Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad [i zmätok]. To je začiatok bolestí. ⁹Vy sa však majte na pozore: vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárov a pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo. ¹⁰Ale najprv sa musí evanjelium zvestovať všetkým národom. ¹¹A keď vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa vopred, čo budete hovoriť; ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Lebo nie vy ste to, ktorí hovoríte, ale Duch Svätý. ¹²Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. ¹³A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

¹⁴Keď však ohavnosť spustošenia uvidíte tam, kde by jej nemalo byť - kto čítaš, rozumej! - vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú do vrchov; ¹⁵kto je na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo z neho; ¹⁶a kto je na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. ¹⁷Ale beda tehotným a tým, čo koja v tie dni! ¹⁸Preto modlite sa, aby to neprišlo v zime! ¹⁹Lebo tie dni budú súžením, akého od počiatku, keď Boh stvoril svet, nebolo až doteraz a ani viac nebude. ²⁰A keby Pán nebol skrátil tie dni, nebol by zachránený ani jeden človek. Ale pre vyvolených, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. ²¹A keby vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus! alebo: Ajhľa, tam je! - neverte. ²²Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, vyvolených. ²³Ale vy sa majte na pozore; predpovedal som vám všetko.

²⁴V tie dni, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svetlo, ²⁵hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa pohybovať. ²⁶Vtedy uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch s mocou a slávou veľkou. ²⁷A vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od konca zeme až po koniec neba.

²⁸Od figovníka naučte sa podobenstvu: Keď mu ratolesť už raší a lístie pučí, viete, že je leto blízko. ²⁹Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi. ³⁰Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. ³¹Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. ³²O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec.

³³Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. ³⁴Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel,³⁵tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. ³⁶Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. ³⁷A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!

Mk 14

Mk 15

Mk 16

¹⁵Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. ¹⁶Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. ¹⁷A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, ¹⁸hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky a tí budú zdraví.