Uzdravenie Ježišom, oslobodenie od Zlého, modlitby, exorcizmus-porobenie...
Príbeh o zničení hriešnych miest Sodomy a Gomory patrí medzi ďalšie udalosti, ktoré niekedy spôsobujú problémy mladým ľuďom pri čítaní Biblie. Ťažoba tohto biblického rozprávania o Božom potrestaní nenapraviteľnej hriešnosti týchto miest vždy pôsobila hlbokým dojmom na ľudí všetkých čias. Tým istým dojmom pôsobilo aj miesto, kde sa táto katastrofa odohrať mala.
Pán Ježiš prišiel však na Zem, okrem toho, aby nás vykúpil a dal nám „manuál“ na našu záchranu (ale ak v rámci našej slobodnej vôle túto pomoc aj prijmeme a budeme ju akceptovať), aj preto, aby nám „odkázal“ od Svojho Otca – Nebeského otca, nášho milosrdného a spravodlivého Boha, všetko potrebné pre našu spásu, a aj preto, aby sa „nikto nemohol vyhovárať“ a za svoje činy si po smrti tela niesol aj všetky dôsledky.
A môže nastať takáto pomyselná Sodoma a Gomora aj na Slovensku? Ako sa zdá, nebude, resp. skôr už ani nie je od toho až tak ďaleko a podľa niektorých, práve nastáva...
Ako najskôr v USA, potom postupne v niektorých krajinách Európy (po rozšírení krajín v rámci EÚ o to rýchlejším tempom), sa aj na Slovensku objavujú veľmi znepokojivé otázky, najmä pokiaľ ide o vývoj morálky, resp. skôr amorálnosti, z nášho kresťanského hľadiska o presadzovanie hriechu, ťažkého a smrteľného hriechu do bežného života. Veľmi nenápadné posúvanie hraníc medzi morálnym a nemorálnym konaním človeka z minulosti cez súčasnosť a najmä s cieľom čoraz intenzívnejšie presadzovanie do budúcnosti najmä voči našim deťom, to je taktika „pokazenia“ človeka, ktorý sa možno raz ocitne v uvedenej „Sodome a Gomore“, bez toho, aby mal akékoľvek výčitky svedomia, bez toho aby si uvedomil, že pácha ťažké a smrteľné hriechy, ktoré ho môžu priviesť až do večného zatratenia, a to len preto, lebo sa tieto „normy zla“ stali bežnou súčasťou nášho života, ktoré boli akceptované spoločnosťou, štátom, legislatívnou a pod.
Morálka liberálneho, protiresťansky (resp. skôr proti kresťanským hodnotám) orientovaného sveta, v posledných rokoch najmä Západnej Európy, zasahuje, preniká aj do našej spoločnosti, čo je možné už veľmi citeľne a viditeľne vnímať aj v súčasnosti. Tragickým javom však je najmä to, že tieto trendy zla kontaminujú už aj našu mládež a dostávajú sa už aj ku tým najmenším deťom.
O to viacej znepokojujúce je, že samotný štát (pod rôznymi zámienkami tzv. rodovej rovnosti, LBTI, práv rodičov, či dokonca aj detí), začal „otvárať“ cestu týmto „moderným“ ( avšak napr. ani z výsostne odborného hľadiska praxou zatiaľ neoverenými) krokmi v tak citlivej oblasti, ako je napr. výchova sexuality u mládeže, demontáž tradičnej rodiny a manželstva ako tej najlepšej a tradíciou osvedčenej formy formovania nových generácii. Samotný Svätý Otec František upozornil nedávno, že v tejto oblasti nemožno robiť pokusy, osobitne na deťoch, ktoré majú výsostnú ochranu samotného Boha....
Taktikou „salámovej“ metódy, či „najskôr prstu a potom celej ruky“, sa čoraz viacej otvárajú možnosti pre neprirodzené formy spôsobu života, ktoré sú Bohom a aj Cirkvou nepovolené a zakázané, napr. sexualita medzi osobami rovnakého pohlavia, snahy a tlak na legalizáciu pedofílie (najmä na zníženie veku pre sexualitu už napr. aj pre deti od 11 rokov!!!), taktiež otváranie citlivých otázok v oblasti napr. odoberania detí sociálnymi úradmi, výchovou sexuality a dokonca jej aplikovanie na najmenších deťoch už v predškolskom veku! a pod.
V roku 2015 sa uskutočnil neúspešný pokus kresťanských alebo tradičnou morálkou orientovaných síl na Slovensku tieto amorálne trendy zastaviť, ak by bolo platné referendum, čo sa však nepodarilo ( tu je namieste sa zamyslieť, či kvórum 50% na schválenie referenda je reálnou možnosťou niečo zmeniť smerom od občana voči politikom, keďže takéto absentuje pri všetkých iných volebných aktoch nášho štátu). Odporcovia tohto referenda, pred jeho uskutočnením, opakovane tvrdili, že je úplne zbytočné, pretože súčasná právna úprava, tieto problémy ohľadom našej rodiny a hlavne detí, dostatočne rieši, avšak hneď po ňom, vyšli s viacerými požiadavkami, na zmenu legislatívy v prospech síl LGBTI, osobitne možnosti uzatvorenia manželstva, zväzku, medzi homosexuálmi a lesbickými pármi, možnosťou adopcie detí takýmito pármi, sexuálna výchova a práva detí v oblasti sexuality a pod.
S naozaj hlbokým znepokojením možno konštatovať, že napokon aj zo strany predstaviteľov nášho štátu boli v tomto volebnom období (2012-2016) odštartované a bohužiaľ už aj prijaté procesy, (hoci niektoré nateraz len pozastaven), ktoré „otvárajú“, a zdá sa, že v budúcnosti chcú aj otvoriť v tejto citlivej oblasti cestu „modernej Európy“ a demontovať tradičné hodnoty kresťanskej viery a morálky.
Legislatívny proces započal v tomto smere:
- v roku 2014: tvz. Národná stratégia rodovej rovnosti https://www.mpsv.cz/files/clanky/16169/Narodna_strategia_rodovej_rovnosti.pdf
- v roku 2015: tzv. Stratégiu ľudských práv (https://www.topky.sk/cl/10/1457551/Vlada-schvalila-strategiu-ludskych-prav--Adoptovanie-deti-gejmi--tvrdi-cirkev--SNS-a-aliancia-
Pôvod a následný rozvoj týchto LGBTI aktivít možno zaznamenať ešte v polovici 60 rokov 20.storočia v USA, pri zrode feministického hnutia(pôvodne malo presadiť niektoré aj oprávnené požiadavky žien a odstrániť ich diskrimináciu) - k tomu pozri : katolik5.webnode.sk/rozmach-gender-politiky/
Aké riziká existujú v tomto smere do budúcnosti?
Ku týmto bodom uvedieme niektoré zverejnené informácie v médiach, či internete:
Situácia vo svete (resp. v západnej Európe):
Ide o pravdu alebo lož? Skutočnosť, alebo konšpiračné teórie? Viaceré prípady boli medializované, s konkrétnymi osobami, ktorým boli skutočne deti násilne odobraté.Aké to boli prípady v rámci našej demokratickej Európy, ktorá prehlasuje, že garantuje ústavnosť a právny štát?
Prípady násilného odobratia detí v Európe juvenilnou justíciou:
https://diskuter.wordpress.com/2014/10/25/juvenilna-justicia-juvenilni-justice-2/
Juvenilná justícia – kradnutie detí
https://www.stopautogenocide.sk/clanky/juvenilna-justicia---kradnutie-deti/
Existujú však aj rozumné sily proti týmto praktikám:
Český prezident Miloš Zeman:
Situácia na Slovensku?
Zatiaľ nebola juvenilná justícia na Slovensku síce zriadená, avšak sa dostávajú informácie, že súčasná vláda pripravovala ešte v roku 2015, resp. pripravuje aj v tomto smere zmeny, ktoré by mohli v budúcnosti (po parlamentných voľbách) viesť k reálnej možnosti jej ustanovenia a následnej činnosti voči rodinám, ktorým by boli deti odoberané. Okrem uvedenej, našou vládou už schválenej stratégie o rodovej rovnosti a ľudských práv, totiž MPSVaR SR pripravuje zákon na „ochranu detí“, resp. jeho novelizáciu, ktorý vyvoláva oprávnené obavy, osobitne rodičov, ktoré majú maloleté deti.
Reholníci spoločnosti Sv. Bazila Veľkého dokonca napísali otvorený list ministrovi JUDr. Jánovi Richterovi:
Podľa stránky Śtop autogenocíde, stop juvenilnej justícii´: Do konca januára 2015 vznikne špeciálne pracovisko, ktoré bude okrem iného koordinovať činnosti zúčastnených ministerstiev v prípadoch riešenia násilia na deťoch. Minister vnútra Kaliňák už dnes hovoril o tom, čo schválená stratégia znamená pre políciu. "Najťažšie je pre nás určiť hranicu zasahovania do súkromia," povedal Kaliňák.
Ana Tutková, riaditeľka CBR uvádza možnosti zneužitia danej stratégie: “Z textu stratégie existuje opodstatnená obava medzi rodičmi, že povedie k manipulovaniu detí proti ich rodičom, keď samé nebudú vedieť posúdiť ešte dôsledky. Hrozí, že toto povedie k násiliu na deťoch, ktoré budú odobraté i proti svojej vôli rodičom len preto, že sa niekde preriekli o treste, ktorý ktosi vyhodnotí ako neprimeraný. Tento teror spôsobený “politikou na ochranu pred násilím” je už realitou v niektorých západných štátoch.”
Viď. bližšie : https://www.stopautogenocide.sk/clanky/juvenilna-justicia---kradnutie- deti/juvenilna-justicia-na-slovensku-ma-zelenu.html
Na základe všetkých prípadov zo zahraničia, resp. v niektorých už aj u nás doma, je zrejmé, že problematika odoberania detí, nie je fikciou, či „preháňaním a vyvolávaním zbytočných obáv a strachu“, ako sa snažia onálepkovať všetky organizácie a občianske aktivity, ktoré naozaj s dôvodnou obavou upozorňujú, že môže k týmto skutočne tragickým prípadom dochádzať. Proti zriadeniu tzv. „juvenilnej polície“, resp. inak označenej štátnej či nebodaj súkromnej „sociálnej organizácie na ochranu práv dieťaťa“, ktorá by násilne a v mnohých prípadoch „svojvoľne“, či bez naozaj závažného dôvodu z pohľadu dieťaťa dostala zákonnú možnosť odobrať dieťa, by sa mala postaviť nielen odborná ale aj laická verejnosť, osobitne kresťania, katolíci, vrátane našej Svätej Rímsko-katolíckej cirkvi, teda v tomto prípade Konferencie biskupov Slovenska. Vopred, preventívne a nie až potom, keď dôjde ku schváleniu legislatívy (ako sa to často stalo v mnohých západných krajinách, kde aj kresťanstvo rezignovalo a tak v tomto smere zlyhalo, pretože Pán nás vyzýva robiť dobré skutky, ktoré sa páčia Bohu. Ochrana dieťaťa, ktoré by bolo našou ľahostajnosťou, apatiou, necitlivosťou, dané do ohrozenia na jeho vývoji, výchove, či nebodaj pre zverstvá tyranov a pedofilov ( v nedávnej dobe poukázal na zverstvá nakrúcania detskej pornografie taliansky kňaz, pri ktorých tieto poškodené deti neskutočne bezcitne trpia a volajú o pomoc...), obchodníkov s deťmi na ilegálnu adopciu, či na ľudské orgány pre choré deti bohatých ľudí v zahraničí, alebo aj doma.
Nepochopiteľná je skutočnosť, ktorú poukázal už aj jeden moderátor internetového rozhlasu, že prečo (ak skutočne dochádza ku týraniu napr. jedného dieťaťa v nejakej rodine), nie je okamžite po vstupe do obydlia zatknutý „tyran“, teda jeden z rodičov, ktorý týra, alebo zneužíva toto dieťa, ale po vstupe do obydlia násilne odoberú všetky deti z takejto rodiny. Ďalej prečo, ak by boli podozrivé obidve osoby (rodičia, napr. zo sexuálneho zneužívania), sa tieto deti neodoberajú s potrebnou citlivosťou (v prítomnosti psychológa, či iného príbuzného z rodiny), aby nedošlo ku ich psychickému defektu do budúcnosti, prečo takéto deti nie sú umiestňované v takýchto prípadoch prednostne napr. starým rodičom, či súrodencom biologických rodičov, ktorým boli deti odobraté, resp. iným členom rodiny v priamom príbuzenskom pomere, ale sú odoberané násilne, necitlivo, až brutálne a do ústavu pre výchovu deti, alebo najčastejšie „cudzím“ náhradným rodinám (ktoré zato dostávajú neprimerane vysoké peniaze a je z toho biznis a pritom sa často správajú oni ku takýmto deťom brutálne, alebo ich zneužívajú, čo bolo zadokumentované viacerými prípadmi v zahraničí)... Prečo v štátoch, kde boli zriadené takéto „sociálne systémy na ochranu práv“ detí, sa stáva, že takto násilné dieťa sa zrazu stáva „majetkom štátu“ (čo si nedovolili v minulosti azda ani totalitné režimy, ktoré rešpektovali, že tieto patria svojim rodičom a nie štátu), a tým potom dochádza alebo môže dôjsť ku „strate“ dieťaťa, pretože sa zistí, že evidencia nesúhlasí so skutočným stavom veci. Je už neskoro, že takéto dieťa potom hľadá polícia, aj medzinárodný Interpol, keď nie je vylúčené, že dieťa už dávno nie je fyzicky prítomné v krajine, kde bolo násilne rodičom odobraté, ale môže byť v zahraničí ako predmet obchodovania pre rôzne zvrátené a neľudské dôvody. V médiach, či osobitne na internete existujú viaceré informácie, že viacerí vysokopostavení, či majetní ľudia vo svete, dokonca aj medzi elitami v politických kruhoch, štátnych orgánov a dokonca aj polície, či justície, boli v minulosti zapletení do podozrení z obťažovania mládeže alebo dokonca maloletých detí, zo zaobstarania si detskej pornografie, že medzi nimi existujú pedofili, ktorí môžu takto ovplyvňovať, či znefunkčniť skutočné práva detí a mládeže, ktoré sú definované v medzinárodných právnych dokumentoch. Sily, ktoré presadzujú tieto zverstvá a zvrátenosti, ako argument obyčajne predkladajú, že ide o vykonštruované nezmysly, či konšpirácie, avšak naozaj enormná snaha a intenzita ich krokov, aby tento „nebezpečný“ systém bol presadený vo všetkých štátoch EÚ, aby takto fungoval, nám odhaľuje možné riziká a faktické ohrozenia detí v našej krajine.
Asi je nezmyslom, ak pri takejto početnosti nelogicky, nespravodlivo a až brutálne odoberaných detí, dochádza ku ich následnému týraniu, psychickej traumy pre ich život do budúcnosti (ale aj ich rodičov, ktorí sa takto nevýslovne trápia), alebo dokonca ku ich náhlemu zmiznutiu (lebo „štát“ potom nevie špecifikovať, kde sa takéto dieťa momentálne nachádza a fádne vyjadrenie, že nastala nejaká chyba v evidencii, či systéme, utrápenému rodičovi asi nepomôže...), ak aj napriek tomu, sa niekto snaží presadiť takýto model „sociálnej ochrany detí“.
Domnievam sa, že politické elity v našom štáte by sa mali ešte pred voľbami do parlamentu jednoznačne vyjadriť, či ak by boli v budúcej vláde, či by presadzovali zavedenie juvenilnej polície na Slovensku (alebo akejkoľvek jej obdoby), alebo chcú po celospoločenskej diskusii, najmä na odbornej úrovni detských psychológov, psychiatrov, pediatrov, sociálnych pracovníkov, polície, prokuratúry, súdov a všetkých relevantných odborníkov, vylepšiť ten systém, ktorý je v našej krajine už dlhé roky aplikovaný v praxi a nevyvoláva napätie, ale naopak naozaj kvalitne dokáže zabezpečiť čo najúčinnejšiu ochranu práv deti, ale aj ich rodičov.
Nemôžeme dovoliť, najmä ako kresťania, aby sa našim deťom akokoľvek, čo len jednému jedinému, akýmkoľvek spôsobom ublížilo, aby toto trpelo, aby bolo zneužívané kvôli biznisu, či chúťkam ľudí, ktorí páchajú na nich tie najohavnejšie a najťažšie zo smrteľných hriechov. Pán Boh,miluje osobitne všetky deti sveta („Tí, ktorí im ublížia, lepšie keby sa neboli vôbec narodili..."resp.: „nechajte maličkých prísť ku mne“....Pán Ježiš sa viackrát veľmi starostlivo a s maximálnou láskou odvolával na čistotu a nevinnosť detí, používal prirovnania aj napr. v súvislosti s možnosťou vstúpiť do nebeského kráľovstva, preto je zrejmé, ako detí vníma samotný Boh. Je preto nepochopiteľné a veľmi zarážajúce, že sa nájdu mnohí, ktorí túto nevinnosť dieťaťa zničia pre svoje vlastné uspokojovania, či dieťa používajú na vlastné finančné obohatenie, následkom čoho dieťa nepopísateľne trpí a nemôže sa brániť proti násilu a sexualite dospelých ľudí. Taktiež je zrejmé, že kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľa na páchaní týchto zvráteností, čo aj len opomenutím, nekonaním, umožnením napr. zmenou legislatívy, dokonca aj svojou ľahostajnosťou, lenivosťou, apatiou a pod., čím dieťaťu je spôsobená takáto újma na zdraví, psychike, či dokonca životu, bude sa raz veľmi prísne zodpovedať pred Pánom. To sa týka všetkých, aj nás občanov, ale osobitne politikov, či zástupcov štátu, ktorí najviac môžu tento stav ovplyvniť.
Našou povinnosťou, aj myslím, že napr. aj našej Svätej cirkvi, je aby sme urobili všetko preto, aby sa takéto zlo nedopustí aj v našej krásnej krajine. Povinnosťou nás kresťanov je, postaviť sa proti zlu, ktoré by mohlo spôsobiť ťažké traumy a ublíženie detí, či aj ich rodičom, ktorí svoje deti tak veľmi milujú a potom by tak veľmi trpeli aj s nimi.
V roku 2012 bola v tomto smere podpísaná petícia so stovkami podpisov od občanov, ktorí sú jednoznačne proti zavedeniu juvenilnej justície na Slovensku, alebo akejkoľvek jej obdoby, pod zámienkou lepšej a účinnejšej „ochrany“ našich detí.
A je aj na nás, komu dáme v nasledujúcich voľbách do parlamentu svoj hlas a ako budú títo naši zástupcovia chrániť naše práva a slobody, ale osobitne práva našich drahých detí. A toto sa netýka len problematiky násilného odoberania detí, ale aj ich výchovy a ochrane ich práv (pozri nižšie).
Slovensko je postavené na kresťanských a nie liberálno zvrátených základoch, naši predkovia zachovávali kresťanskú vieru po stáročia, nesmieme tento poklad viery zahodiť pre konzumno povrchný spôsob života, svoju ľahostajnosť, stratu základných morálnych hodnôt v našej spoločnosti. Správajme sa zodpovedne a nie zbabelo. Lebo aj ľahostajnosť a umožnenie priechodu zla, ktorý môže spôsobiť a potom aj spôsobí obrovské utrpenie iným, najmä deťom, je závažným a ťažkým previnením voči nášmu Svätému Bohu...
2.Uzákonenie registrovaných partnerstiev rovnakého pohlavia (t.j.gayov a lesbičiek), aj s možnosťou si adoptovať deti zo SR
Registrované partnerstvo (pôv. z dánskeho registreret partnerskab) je inštitút spolužitia osôb, ktoré tvoria pár, a ktoré zaregistrovali tento zväzok na príslušnom orgáne podľa príslušných zákonov. Tento inštitút neeexistuje vo všetkých štátoch a väčšinou je obmedzený na dvojicu osôb rovnakého pohlavia. Prvý raz bol zavedený v Dánsku v roku 1989.
V súvislosti s homosexuálnym hnutím vznikajú v rôznych krajinách verejnoprávne inštitúty partnerstva ako obdoba manželstva pre homosexuálne páry alebo ako voľnejšia či nižšia forma párového zväzku pre všetky páry.
Registrované partnerstvo podobného typu je uzákonené v nasledujúcich krajinách:
V Česku bol návrh zákona o registrovanom partnerstve schválený poslaneckou snemovňou Parlamentu Českej republiky 16. decembra 2005, ale prezident republikyVáclav Klaus zákon vetoval. Veto bolo nakoniec prehlasované poslaneckou snemovňou dňa 15. marca 2006 pomerom hlasov 101:57. Zákon o registrovanom partnerstve začal platiť od 1. júla 2006.
Na Slovensku bol návrh zákona o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia pri rokovaniach parlamentu zamietnutý v prvom čítaní (stav jar 2008). Politická reprezentácia nie je naklonená prijatiu tohto zákona. Spoločensky konzervatívnejšie strany z pravej strany politického spektra, najmä KDH a SNS ho striktne odmietajú, ľavicové a liberálne strany naopak sú naklonené akceptovať tieto snahy aj v legislatíve.
V roku 2012 strana SaS sa k tejto problematike vyjadrila aktívne:
www.topky.sk/cl/100535/1320755/SaS-navrhne-uzakonenie-registrovanych-partnerstiev
domov.sme.sk/c/6497411/sas-navrhne-uzakonenie-registrovanych-partnerstiev.html
Aj vládna strana Smer túto tému neodmieta, hoci oficiálne na úrovni parlamentu návrh strany SaS napokon, aspon nateraz, nepodporila (otázkou ostáva, ako by sa zachovala, ak by opäť vyhrala parlamentné voľby v roku 2016 a bola vo vláde):
www.konzervativnyvyber.sk/sas-chvali-smer/20569/
www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti%2Fudalost&MasterID=52102
Aliancia za rodinu v rámci kampane referenda o rodine:
www.alianciazarodinu.sk/blog/blogy/preco-mam-ist-k-referendu-a-hlasovat-3x-ano-kvoli-detom/
Ku tejto téme:
www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/takzvane-registrovane-partnerstvo--pastiersky-list-.html
Pastiersky list biskupov katolíckej cirkvi ku referendu:
Drahí bratia a sestry!
Len pred niekoľkými týždňami sme privítali Nový rok 2015. Vo viacerých médiách je zaujímavým zvykom informovať o novorodeniatkach, ktoré sa narodili v prvých sekundách začínajúceho roka. Pohľad na narodené dieťa, na jeho matku i otca, na ich nadšenie, radosť i dojatie je povzbudzujúci. Deti sú nádejou pre našu budúcnosť, ktorá závisí aj od toho, v akých rodinách budú vyrastať a akým podnetom budú vystavené aj zo širšieho okolia. Preto vôbec nie je ľahostajné, či budúce generácie budú tvoriť vnútorne vyvážené a mravne vyspelé osoby, alebo to budú ľudia demoralizovaní už od detstva, neschopní zakladať pevné vzťahy.
Tieto obavy vyplývajú zo zjavnej reality okolo nás. Čo je u nás v debatách o otázkach života, rodiny a sexuality ešte len v začiatkoch, to sa vo viacerých európskych krajinách rozvinulo do zlovestných rozmerov. Eutanázia detí – nedávno odsúhlasená v Belgicku. Šikanovanie a pokutovanie veriacich rodičov v Nemecku za nesúhlas so sexuálnou výchovou ich detí. Podsúvanie homosexuálneho správania deťom a mládeži ako rovnocennej alternatívy k manželstvu vo viacerých ďalších krajinách. Diskriminácia poskytovateľov služieb za odmietnutie požiadaviek v rozpore s ich svedomím. Nedajme sa oklamať, že akoby sa v krajinách s aplikovanou a legislatívne podporenou gender ideológiou nič zlého nedialo. Tam nejde len o rovnosť pri finančnom odmeňovaní, či o ochranu slabších pred násilím – za to sme aj my veriaci. V gender ideológii ide o nevedecké a ideologické tvrdenie, že dvojaká pohlavnosť – ženská a mužská – vlastne ani neexistuje. S takouto ideológiou a jej dôsledkami nemôžeme súhlasiť.
V týchto súvislostiach si spomeňme na slová svätého pápeža Jána Pavla II., ktoré pred skoro dvadsiatimi rokmi adresoval Slovákom. Keď ho išli v novembri 1996 do Ríma pozdraviť pri päťdesiatom výročí jeho kňazskej vysviacky, doslova povedal: „Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.”
Dar viery v Krista si dobre uvedomujeme. A vieme, že v zápase o najzákladnejšie hodnoty víťazí Kristus. Veď tu nejde o čisto ľudský zápas, ale duchovný zápas zavŕšený jeho víťazstvom. Spolu s Ježišovými poslucháčmi z dnešného evanjelia aj my vyznávame: jeho učenie je „nové učenie”. Jeho učenie je naplnené „mocou” (porov. Mk 1, 22). Toto učenie uzdravuje, oslobodzuje od nečistého ducha, otvára človeka pre svetlo pravdy.
Sme pozvaní spolupracovať na uskutočňovaní jedinej a mocnej Kristovej pravdy. Sme pozvaní svedčiť o pravde a dôstojnosti človeka aj teraz, niekoľko dní pred referendom o rodine. Pýtajme sa rodičov a starých rodičov: môžeme sa ľahostajne prizerať na to, ako niekto kazí vaše deti a vnukov? Deformuje ich osobnosť a sexualitu; narúša ich vedomie zodpovednosti v budúcich manželských vzťahoch? Rodičia túžia po deťoch, vnukoch a pravnukoch: pripustíme sexuálnu výchovu detí a mládeže zameranú skôr na zamedzenie počatia, ako na zodpovedné a láskyplné rodičovstvo?
Na tieto otázky dajme odpoveď účasťou na referende o rodine, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu. Viac ako štyristotisíc občanov podporilo jeho vyhlásenie. Zvážme zodpovedne dosah toho, za čo sa postavíme a čo podporíme. Nie náhodou bol v posledných mesiacoch boj o naše vedomie a svedomie taký intenzívny. Počuli sme zo všetkých strán: „referendum je pridrahé“…, „referendum je zbytočné…“, „referendum je nepriateľské voči menšinám…“, „referendum je proti ľudským právam…“ To všetko nás malo odradiť, aby sme nepristúpili k urnám. Nie je však práve referendum vyjadrením základného ľudského práva na názor? Dokonca nechýbali ani hlasy, že Slovensko sa týmto referendom odkláňa od údajnej línie Svätého Otca, pápeža Františka. Nie div, že sám Svätý Otec František sa voči médiám už jednoznačne vymedzil, keď povedal: „Dávam vyhlásenia a prednášam homílie – to je učiteľský úrad Cirkvi! Tam je to, čo si myslím. Nie, čo tvrdia médiá, že si myslím“ (Interview Coraggio di parlare, umiltà di ascoltare, L’Osservatore Romano, 9. decembra 2014). A tak hľadajme v textoch a príhovoroch Svätého Otca Františka, čo si on myslí. Ako by on odpovedal na otázky nastávajúceho slovenského referenda. Z jeho vyjadrení, ktoré sa opierajú o pravdu Božieho zjavenia, vyplýva jednoznačné „áno“ na všetky položené otázky.
„Áno“ manželstvu ako zväzku jedného muža a jednej ženy! Svätý Otec na jar minulého roka vyhlásil: „Manželský pár je Božím obrazom, je to muž a žena, obaja spolu, nie len muž a len žena; ale obaja. Toto je obraz Boha, obraz lásky, tam je s nami Božia zmluva, je tam zosobnená – v tej zmluve medzi mužom a ženou“ (Príhovor na generálnej audiencii, 2. apríla 2014).
Jasné „áno“ pre zákaz adopcie detí osobám rovnakého pohlavia. Pápež František varuje: „V hre je život mnohých detí, ktoré budú dopredu diskriminované a obraté o možnosť ľudského dozrievania, ktoré sa podľa Božej vôle má uskutočňovať s jedným otcom a s jednou matkou. V hre je úplné odmietnutie Božieho zákona, vpísaného do našich sŕdc. … Nebuďme naivní: toto nie je len politický boj, ale aj pokus zničiť Boží plán, … je to popud otca lži, ktorý sa snaží zmiasť a oklamať Božích synov“ (List kardinála Bergoglia štyrom karmelitánskym kláštorom v Buenos Aires, 22. júna 2010).
Napokon tretie „áno“ pre právo rodičov mať pod kontrolou sexuálnu výchovu svojich detí. Svätý Otec povedal: „mnohí z tých, čo dvíhajú zástavy sexuálnej výchovy, chápu ju ako oddelenú od ľudskej osoby. A teda namiesto toho, aby išlo o zákon o sexuálnej výchove pre plnosť osoby, pre lásku, padá sa do zákona pre pohlavnosť. Toto je naša námietka. Nechceme, aby sa degradovala ľudská osoba. Nič viac.“ A pokiaľ ide o eutanáziu, podľa Svätého Otca „to je ako povedať Bohu: nie, život ukončím ja, ako to chcem ja. To je hriech proti Bohu Stvoriteľovi!“ (El Jesuita. Conversaciones con el cardenal Jorge Bergoglio, s. 92-93; Príhovor katolíckym lekárom, 15. novembra 2014).
Drahí bratia a sestry! Keď sa svätý Jozef dozvedel, že malý Ježiš je v ohrození a ktosi chce ukončiť jeho život, okamžite vstal a konal, aby dieťa zachránil. Siedmeho februára dostávame príležitosť vstať a konať; vykročiť k urnám a prispieť k záchrane mladých životov i rodín. Povedať, že ja na referendum nejdem, lebo aj tak bude neplatné, neobstojí. Veď by som k jeho neplatnosti svojou neúčasťou prispel aj ja. Nie každej generácii sa dostáva možnosť rozhodovať o budúcnosti svojej vlasti; my sa ocitáme pred výzvou vyjadriť svoj postoj voči najzákladnejším hodnotám života. Neváhajte povzbudiť aj svojich známych, priateľov či príbuzných, aby išli na referendum pre dobro a budúcnosť Slovenska. Aj tých, ktorých nestretávate v chráme, a rodina je pre nich dôležitá. Využite hoci aj sociálne siete, povzbuďte čím viacerých, podajte svedectvo o pravde, o dôstojnosti človeka.
Vyprosujeme Vám, na príhovor Panny Márie a svätého Jozefa, veľa síl a odhodlanosti v zápase o najzákladnejšie hodnoty. Na nich stojí, no bez nich padá celá naša spoločnosť. Končíme slovami, ktorými sa pred niekoľkými dňami počas rannej omše pápež František prihovoril veriacim zo Slovenska. Svätý Otec doslova povedal: „Cirkev na Slovensku je v tejto chvíli a v tomto čase odvážna, bojuje za ochranu rodiny. Len tak ďalej! Odvahu!” (Audiozáznam z príhovoru pápeža Františka z 22. januára 2015.)
Nech vás v úsilí o záchranu rodín žehná Všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý!
Vaši biskupi
Pastiersky list sa číta namiesto homílie pri všetkých sv. omšiach v nedeľu – 1. februára 2015.
Referendum o rodine, v ktorom sa mala riešiť aj problematika gender hnutia a registrovaných partnerstiev rovnakého pohlavia, bolo napokon neúspešné. Ako sme ako kedysi považovaná "kresťanská krajina" sa postavili ku veľmi dôležitému referendu, ktoré mohlo zastaviť tieto ciele LGBTI?
Výsledky referenda na Slovensku z roku 2015: dennikn.sk/44158/referendum-2015-pozrite-si-vysledky-vo-vasom-meste-alebo-obci/?ref=in
Problematika adopcie detí osobami rovnakého pohlavia na Slovensku:
2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
PREČO CHCEME POLOŽIŤ TÚTO OTÁZKU?
Manželstvo a rodina, dospelí sú tu pre deti. Nie deti pre dospelých. Neexistuje právo dospelého na dieťa, ale existuje právo dieťaťa na otca a mamu. A keďže aj opustené deti si zaslúžia mamu a otca, v adopčnej politike štátu je dôležité, aby sa bral v prvom rade ohľad na záujem dieťaťa mať kompletnú rodinu s otcom a mamou.
Keďže muži a ženy sú odlišní, správajú sa inak a vidia svet trošku odlišne navzájom sa dopĺňajúc, dieťa potrebuje pri výchove vidieť príklady aj muža, aj ženy, ich vzájomnú lásku, úctu a spolužitie, aby samo vedelo budovať zdravé vzťahy. Dvaja muži nemôžu nahradiť mamu, ani dve alebo tri ženy nenahradia dieťaťu otca.
V súčasnosti neexistuje právo na registrované partnerstvo ani na adopcie detí homosexuálmi. Ich ľudské práva pritom nie sú porušované. Európsky súd pre ľudské práva povedal, že nie sme povinní prijať registrované partnerstvá, ale ak ich už prijmeme, samotný obsah práv a povinností patriacich registrovanému partnerstvu nebude na našom parlamente, nadiktujú nám ho. Posledné aktivistické zásahy Európskeho súdu pre ľudské práva (X. proti Rakúsku) dokonca aj pri adopciách uprednostnili tzv. princíp "nediskriminácie" pred princípom, že dieťa potrebuje otca a mamu. Rakúsko napriek svojmu úplne opačnému úmyslu teraz musí umožniť registrovaným partnerom adoptovať si deti.
V niektorých krajinách ako napr. Veľká Británia boli adopčné agentúry sledujúce najlepší záujem dieťaťa odmietajúce poskytovať deti homosexuálnym párom zlikvidované sankciami a pokutami napriek ich stáročnej výbornej práci pre deti.
Ku problematike adopcii detí:
referaty.aktuality.sk/homosexualita-a-adaptacia-deti/referat-5745
www.noviny.sk/c/slovensko/aj-slovenske-homosexualne-pary-si-chcu-adoptovat-deti
www.zenskyweb.sk/prieskum-homosexualne-pary-by-mali-mat-adopciu-zakazanu
zastolom.sk/nenechajme-sa-zahnat-spat-do-totality/?print=print - zdroj
Pred referendom
Nenechajme sa zahnať späť do totality!
Prorodinným aktivistom v predreferendovom čase sa médiá boja dať priestor, aby neporušili zákonom stanovenú povinnosť objektivity a vyváženosti, no na druhejstrane vystúpenia odporcov referenda akoby nikto nerátal. A tak sa dokonca aj kresťania pod paľbou najrôznejších vyhlásení proti referendu začínajú cítiť zneistení, či 7. februára právo slobodne vyjadriť svoju vôľu využijú alebo radšej nie. O tom, prečo sa nemajú nechať zmiasť, sme sa rozprávali s europoslancom a lekárom Miroslavom Mikolášikom. Sloboda slova a prejavu a referendum ako jedna z možností ich uplatnenia sú základom demokratického fungovania spoločnosti. Ako je potom možné, že je práve liberálmi, ktorí na slobode stavajú svoje hodnoty, odmietané? To je aj pre mňa ťažko pochopiteľné, že ľudí, ktorí chcú vyjadriť slobodne svoj názor a chcú, aby im táto sloboda zostala aj v budúcnosti, obviňujú z toho, že nechcú, aby Slovensko vykročilo do 21. storočia. Nie je práve vnucovanie jediného správneho názoru – napríklad v prípade zobratia možnostirodičom vybrať pre deti taký spôsob sexuálnej výchovy, ktorý považujú za vhodný – vracaním nás o päťdesiat rokov spať do obdobia totality? Druhým argumentom odporcov nadchádzajúceho referenda o rodine je, že aj keby bolo úspešné, jeho výsledky nič nezmenia, lebo všetko už naše zákony obsahujú. Je síce pravda, že Slovenská republika má v ústave zakotvené manželstvo ako vzťah muža a ženy a adopcie osobamirovnakého pohlavia nie sú povolené. Slovensko však nie je ostrovom samým pre seba a ako súčasť medzinárodných organizácií je viazané mnohýmirozhodnutiami, ktoré padnú mimo jeho územia. Predovšetkým spadáme pod jurisdikciu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Rodinná a sociálna politika, do ktorej patrí aj otázka registrovaných partnerstiev, je síce vo výsostnej kompetencii členských štátov, no musia ju uplatňovať v súlade s právom únie. V ňom je okrem iného zakotvený aj všeobecný princíp zákazu diskriminácie, známy aj ako zásada rovnakého zaobchádzania. To v skutočnosti znamená, že ak by sme v budúcnosti pristúpili na akokoľvek obmedzené registrované partnerstvá, zabezpečujúce páru len právo dediť či informovať sa vzájomne o zdravotnom stave, alebo by sme uznali určité adopčné práva nezosobášeným párom, okamžite by sa na základe zákazu diskriminácie roztočil kolotoč rozsudkov medzinárodných súdov nariaďujúcich nám odstraňovanie nerovnakého zachádzania, ktorý nás prinúti uznávať rovnako-pohlavným párom tie isté práva ako majú páry opačného pohlavia, vrátane adopcie. Začať brzdiť až vtedy by už bolo naozaj neskoro. Preto februárové referendum o rodine nie je zbytočné. Asi najcitlivejším bodom referenda sú spomínané adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. Liberáli argumentujú tým, že všetko je lepšie ako detský domov. 11. 2. 2016 zastolom.sk/nenechajme-sa-zahnat-spat-do-totality/?print=print https://zastolom.sk/nenechajme-sa-zahnat-spat-do-totality/?print=print 2/3 Relevantným názorom na túto otázku však nie je argument žiadneho politika, ale samotných detí. Zhodou okolností v deň, keď robíme tento rozhovor, vyšiel načítanejšíslovenský denník s anketou medzi dospelými odchovancami detských domovov. Z ôsmich opýtaných len dvaja povedali, že by dali prednosť homosexuálnemu páru pred detským domovom. Ostatní zvoliliradšej decák. Je strašne pokrytecké, ak si nejaká skupina dá za svoj cieľ presadiť záujem homosexuálnych dospelých na úkor detí, bez toho, aby vedeli, čo im to spôsobí. V niektorých krajinách je adopcia párom rovnakého pohlavia však už umožnená… To je pravda a nedávno boli v denníku Washington Post zverejnené svedectvá desiatich amerických detí, ktoré v takýchto rodinách vyrástli a vystupovali pred súdom v New Orleans. Ten má rozhodnúť, či podporí súčasný zákon o manželstve medzi mužom a ženou v štátoch Texas, Louisiana a Mississippi. Jedna z nich vypovedala, že jej matka s lesbickou partnerkou úplne pohŕdali heterosexuálnymirodinami a ona nemala ani poňatia o tom, ako funguje normálny vzťah medzi manželom a manželkou, až kým sa nedostala do náhradnej rodiny. Iná z mladých žien súdu pripomenula, že tak ako aj iné dievčatá, ktoré vychovávali homosexuálni muži, aj ona pociťovala, že jej ženskosť nie je v nej ani utvrdzovaná a už vôbec nie cenená. Navyše jej homosexuálny otec bol tak posadnutý sexom, že keď si niekedy počas strednej školy priviedla domov spolužiaka, tak otec aj so svojím milencom mu navrhovalisex. Ale aj tie deti, ktoré nezažili v rámcisvojej homosexuálnej rodiny takéto dramatické chvíle, hovoria, že teraz, keď majú vlastné deti, si čoraz viac uvedomujú, ako deti potrebujú oboch rodičov. „Teraz vidím úplnosť a nenahraditeľnosť detstva s oboma rodičmi a o čo všetko som prišla.“ Myslím, že k tomu už nie je potrebné nič dodať. Ak aj mnohí Slováci v prípade prvých dvoch otázok cítia potrebu vyjadriť kladnú odpoveď, pri tej tretejsa mnohí 11. 2. 2016 zastolom.sk/nenechajme-sa-zahnat-spat-do-totality/?print=print https://zastolom.sk/nenechajme-sa-zahnat-spat-do-totality/?print=print 3/3 nechajú zneistiť – tým, že informácie, ani tie o sexe, deťom nemôžu ublížiť. Prečo teda podľa vás odpovedať aj na tretiu otázku áno? Viete, keď sa nedávno objavila informácia o príručke Svetovej zdravotníckej organizácie, kde už deti vo veku od 0 do 4 rokov mali byť poučované o detskej masturbácii, prekvapilo to dokonca aj bulvárne médiá a pýtalisa rodičov, čo si o tom myslia. A tretia referendová otázka nechce nič viac, len aby malirodičia možnosť rozhodnúť, ako a kedy sa ich deti majú dozvedať o sexualite a vybrať tú najlepšiu formu. Pretože podobné príručky budú prichádzať spoza hraníc aj ďalej s viac či menej silným lobbingom, ktorým sa práve tú ich budú snažiť presadiť do nášho školského systému. Prečo by sme sa mali vzdať rodičovských práv a prenechať ich lobistom? Čo môže byť dôsledkom rezignovania rodičov na zobratie zodpovednosti za správnu sexuálnu výchovu vlastných detí? Psychiater Michal Patarák to nazval krádežou detstva. Ako zdôraznil, napríklad dieťa v predškolskom veku nepotrebuje žiadne obrázkové knižky o sexe a tajomstvách počatia, to len niektorí dospelí majú predstavu, že ich potrebuje. Napríklad vo Veľkej Británii dokonca ministerstvo v usmerneniach pre učiteľov hovorí o sexuálnom živote trinásťročných ako o normálnom. Dôsledok takejto sexuálnej výchovy je, že Spojené kráľovstvo je jednou z krajín s najvyšším počtom skorých tehotenstiev u dievčat vo veku pod 14 rokov. Ďalším problémom je, že pod sexuálnu výchovu sa niektorísnažia prepašovať rodovú ideológiu. Tá v niektorých krajinách zašla tak ďaleko, že deťom tvrdia, že cítiť sa mužom alebo ženou je predsudok. Samé si majú vybrať, či chcú byť chlapcami alebo dievčatami. To však môže viesť podľa viacerých psychológov až k psychickým poruchám. Sexuálna výchova má však deťom pomáhať, a nie ubližovať. Prečo by sa teda Slováci nemali nechať zneistiť a mali by ísť na referendum? Slovácisa vo svojej vlastnej histórii často dostali do situácie, že sa rozhodovalo o nich bez nich. Teraz majú možnosť aktívne ovplyvniť nielen svoje životy, ale najmä životy svojich detí. Ak sa toho vzdajú, nechajú sa zmiasť a zneistiť, premeškajú šancu, ktorú už možno ich deti nedostanú. Ak sa dnes boja odpovedať na tri referendové otázky, nájdu odvahu odpovedať raz vlastným deťom, keď sa ich spýtajú, prečo neovplyvnili, čo mohli ovplyvniť? Toto referendum je totiž viac o budúcnosti ako o dnešku. Viete, keď to poviem slovami emeritného Svätého Otca Benedikta, ľudia s homosexuálnou orientáciou sú naozaj našimi milovanými bratmi, ale nič to nemení na fakte, že prokreatívnu funkciu dokážu napĺňať len heterosexuálne vzťahy. A pre dieťa nie je nič ideálnejšie ako keď ho tí, ktorí mu dali život, teda mama a otec, môžu s láskou aj vychovávať. V prospech detí by malštát práve takúto rodinu podporovať a určiť jej výnimočné postavenie.
III. Sexuálna výchova detí na Slovensku (kontaminácia vo výchove rodín s kresťanskými hodnotami):
Chcú pokaziť naše detí sexualitou?
www.hlavnespravy.sk/slovaci-zacali-hromadne-pripomienkovat-proti-sexualnej-vychove-na-skolach/169476
www.rodicovstvo.sk/sexedu/kap1.pdf
www.lifenews.sk/category/article-kauza/sexu%C3%A1lna-v%C3%BDchova-pre-deti
Dokonca aj pre škôlkarov?
www.aktuality.sk/clanok/270433/sexualna-vychova-pre-skolkarov-kniha-ktora-poburila/
www.stopautogenocide.sk/clanky/sexualna-vychova/
Rodičia nemôžu odmietnúť sexuálnu výchovu svojích detí na Slovensku:
Homosexualita vo výchove detí na školách (analýza vo svete):
diskuter.wordpress.com/2015/01/09/sexualna-vychova-na-skolach/
4.Pokusy o legalizáciu pedofílie
Pedofilný extrémizmus v Čechách a jeho odozva aj na Slovensku!!!
www.stopautogenocide.sk/clanky/pedofilia/pedofilny-extremizmus-v-cr-a-jeho-odozva-na-slovensku.html
Zvrátené pokusy o legalizáciu pedofílie:
Pedofili na gay pride pochode v Prahe žiadali zlegalizovať pohlavný styk s deťmi už od 11 roku svojho veku!!!!
Pohľad kresťanských psychológov na fakty o pedofílii:
archiv.gaychristians.sk/view-2008080001.html?cisloclanku=2008080001
Aliancia za rodinu poukazuje na ohrozenie našich rodín aj na Slovensku:
www.alianciazarodinu.sk/preco-chranit-rodinu/ohrozenia/
5. Rozvrat manželstiev a rodín...
Príčina rozpadu manželstva na Slovensku podľa štatistiky...
www.rozvod-rozchod.sk/priciny-rozvratu-manzelstva/d-1009/p1=1026
Príčina rozpadu manželstiev na Slovensku podľa súdnictva....
poradne.rodinka.sk/judr-sona-glezgo/aky-je-dovod-na-rozvod-podla-sudnictva-na-slovensku-t2070.html
Príčina rozpadu manželstiev podľa psychológov....
www.psychologia.sk/texty/manzelstvo4.htm
Rozpad manželstva v médiách:
najmama.aktuality.sk/clanok/224951/takmer-kazde-druhe-manzelstvo-u-nas-rozvod/
jezova.blog.sme.sk/c/333383/Rozvod-dohodou-realita-alebo-iluzia.html
domov.sme.sk/c/5416028/miesto-rozvodu-radi-cirkev-odluku.html
www.info.sk/sprava/38913/dve-tretiny-navrhov-na-rozvod-podavaju-zeny/
domov.sme.sk/c/5686519/rozvodov-a-mimomanzelskych-deti-na-slovensku-pribuda.html
Manželstvo a rozvod podľa cirkvi:
www.rozvod-rozchod.eu/manzelstvo-podla-katolickej-cirkvi/ds-1040/archiv=0&p1=1043
normalnyboh.webnode.sk/manzelstvo-a-rozvod/
www.veriaci.com/manzelstvo.php
dechtice.fara.sk/manzelstvo/kanonickepravo
Číslo 3/2011 · · Čítanosť článku: 4354
Na Slovensku končí rozvodom takmer každé druhé manželstvo. Keďže väčšina manželstiev sa stále uzat-vára cirkevným obradom, civilné rozvody sa týkajú aj nás, katolíkov. Napokon, vidíme to okolo seba. Azda nebude prehnané povedať, že každý z nás pozná v svojom okolí minimálne jeden príklad. Otázka preto znie: Prečo sa katolíci rozvádzajú a čo s tým možno robiť?
Žijeme v sekularizovanej spoločnosti. Preto je odpoveď na prvú otázku pomerne banálna. Katolíci sa roz-vádzajú z tých istých dôvodov ako hociktorí iní manželia. Neveriaci, nepokrstení, inoveriaci. Príčinou sú peniaze, manželské nezhody, nevera, alkohol, preto, že zistili, že sa pred manželstvom naozaj nespoznali a s manželstvom sa unáhlili (väčšinou kvôli tehotenstvu) a jednoducho sa k sebe nehodia. Povedané slo-vami zákona o rodine, ktorý je často citovaný v rozsudkoch o civilnom rozvode: „Vzťahy medzi manžel-mi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.“
Veriaci katolík však cíti (a dovolím si tvrdiť, že to cíti každý človek s mravným cítením), že tieto odpo-vede nie sú odpoveďami, sú len konštatovaním stavu, akokoľvek nenormálneho.
Pozrime sa preto na najčastejšie odpovede, ktoré dávajú na túto otázku tí katolíci, ktorí by k rozvodu ni-kdy nepristúpili z principiálnych dôvodov a ktorých manželstvo vydržalo napriek nezhodám pre peniaze, alkohol či neveru, napriek odhaleniu charakterových chýb a napriek vytriezveniu zo zamilovanosti. Veď katolíci sú takí istí ľudia ako ostatní a majú v manželstve také isté problémy ako iní manželia. Nemajú od Boha „imunitu“ voči osobným zlyhaniam, hriechu ani manželským krízam – aj keď majú niečo, vďaka čomu môžu prežívať svoje manželstvo inak ako ostatní, a inak riešiť aj svoje manželské krízy.
Prvá a základná odpoveď na príčinu rozvodov medzi katolíkmi by teda mohla znieť takto: Katolíci, ktorí sa rozvádzajú, nemajú skutočnú vieru – ani v Boha, ani v manželstvo. Už neveria v nerozlučiteľnosť man-želstva, ani v moc sviatosti manželstva, ktorá túto nerozlučiteľnosť garantuje, ak manželia spolupracujú s Božou vôľou, ktorá chce chrániť každé manželstvo a rodinu, pretože manželia sú obrazom samotnej Božej lásky k človeku. Katolíci nie sú supermani, ktorí zvládnu každý problém sami – pre skutočné zvládnutie svojho života, vrátane manželstva, absolútne závisia – ako každý človek – od Božej milosti. Ak s ňou spolupracujú, robia zázraky (celoživotné manželstvo je vlastne zázrak, nie?), ak s ňou nespolup-racujú – kvôli nedostatočnej viere – uchyľujú sa, tak ako ostatní ľudia, k náhradným, umelým, po-vrchným ľudským riešeniam, akým je aj rozvod – a zdanlivo logických a rozumných argumentov si na také riešenie nájdu viac ako dosť (občas sa síce naozaj vyskytnú aj morálne ospravedlniteľné dôvody na civilný rozvod, ak sa nechápe ako „zrušenie manželstva“, ale len „majetkovo-právne vyrovnanie“, ale tým sa tu teraz nebudeme zaoberať).
Možno by bolo treba pripomenúť, že úcta k manželstvu a vedomie o jeho posvätnosti, nerozlučiteľnosti a Božej ochrane nie je v skutočnosti len záležitosťou katolíkov. Manželstvo ako také nie je vynálezom katolíkov, ani kresťanov vo všeobecnosti. Je to prirodzená inštitúcia, ktorá má svoje zákony. Tieto záko-nitosti, ako to zdôrazňujú aj poslední pápeži, možno len stále lepšie chápať a uplatňovať, a nie ich svoj-voľne meniť podľa momentálnych kultúrnych nálad. Stojí za to si uvedomiť, že Cirkev od počiatku nevy-tvorila „nezávislý katolícky model manželstva“, ale ho len chráni v jeho pôvodnej podobe, s jeho priro-dzenými vlastnosťami, ktorými sú vernosť, nerozlučnosť a plodnosť a tieto prirodzené vlastnosti sviatos-ťou manželstva len potvrdzuje a upevňuje, a robí z manželstva obraz vzťahu Krista a Cirkvi. Zvláštnym dôkazom toho, že katolícke (t.j. sviatostné) manželstvo nie je vo svojej prirodzenej podstate iné ako sú manželstvá ostatných, t.j. nepokrstených ľudí, je aj skutočnosť, že Katolícka cirkev sa cíti byť kompe-tentná k vyhláseniu nulity aj tých manželstiev, ktoré neboli pred ňou slávené, ba dokonca aj manželstiev inoveriacich nepokrstených (napríklad moslimov), ak ju o to požiadajú (nulita manželstva nie je rozvod manželstva, ale vyhlásenie Cirkvi, že niektoré manželstvo bolo od počiatku neplatné z dôvodu nejakého po istom čase zisteného a dokázateľného konštitutívneho nedostatku manželstva).
Druhá odpoveď na položenú otázku len dopĺňa prvú. Katolíci dnes priveľmi podliehajú tlaku „tohto sve-ta“ – rozvody sa stali natoľko bežnými, ľahko dostupnými a spoločensky akceptovateľnými, že „vábia“ katolíckych manželov pri najmenšom dôvode zvoliť si tú zdanlivo najľahšiu cestu vyriešenia manžel-ských problémov – rozvod (pritom často nejde ani o skutočnú krízu, len o krátkodobú nespokojnosť s momentálnym stavom), bez ohľadu na negatívne dôsledky takéhoto „instantného“ rozhodnutia na vlast-né svedomie, duchovný rast, deti, osud druhého partnera a tiež spoločnosť. Tejto „kultúre“ napomáha aj všeobecne konzumná mentalita dnešného sveta, v ktorej sa zdôrazňuje sebecký úžitok zo života v duchu zákazníckej nespokojnosti so zakúpeným tovarom: „Ak nie si s niečím spokojný, zbav sa toho, vymeň to za niečo iné, čo ti bude možno lepšie vyhovovať!“
Ponúkam aj tretiu odpoveď, ktorá sa netýka len katolíkov, napokon rovnako ako aj prvé dve odpovede. Hoci dnes vstupujú ľudia do manželstva v priemere vo vyššom veku, sú na manželstvo nezrelí, ba niekto-rí možno aj morálne trvalo nespôsobilí. Ide zrejme o dôsledok nesprávneho modelu výchovy, ktorý je dnes všeobecne rozšírený a prijímaný ako „výdobytok civilizácie“, ako dôsledok „práv dieťaťa“. Dnešní mladí ľudia všeobecne dozrievajú neskoro (alebo nikdy?) a dôvodmi sú bezstarostné detstvo a mladosť bez vyžadovania akejkoľvek zodpovednosti, poslušnosti a obety. Ale kto je úplne neschopný obetovať sa, je neschopný na manželstvo – lebo je neschopný na skutočnú lásku. Jestvuje pekný citát mne neznámeho autora o manželstve: „Do manželstva nevstupuj preto, aby si bol šťastný, ale preto, aby si urobil šťastným niekoho iného.“
Prejdime k druhej v úvode spomínanej otázke. Dá sa s tým niečo robiť? Možno dosiahnuť, aby sa katolíci nerozvádzali? Dá sa to zmeniť? Môžeme to my sami alebo Cirkev nejako ovplyvniť? Absolútne zásadné v tomto smere zostáva toľko kritizované zotrvávanie Cirkvi na pevnej pozícii nerozlu-čiteľnosti raz platne uzavretého manželstva, a teda vylúčenie akceptovania civilných rozvodov ako „zru-šenia“ manželského zväzku – a tento prirodzený zákon, ktorý môže každý objaviť vo svojom svedomí, sa netýka len katolíkov, ale všetkých. Samotná táto pravda o manželstve má silu pozitívne ovplyvniť mysle-nie manželov, najmä katolíkov, v zmysle zotrvania v manželskom zväzku a hľadania riešenia svojho na-rušeného manželského vzťahu (jedným z možných spôsobov ako „prežiť“ manželskú krízu, a pritom ne-podľahnúť rozvodovej mentalite zdôrazňujúcej len osobný prospech manželov, je v Katolíckej cirkvi in-štitút manželskej „rozluky“, čo je oddelené spolužitie v istom stupni, bez nutnosti pristúpenia k civilnému rozvodu). Veď proti rozvodu manželstva (v zmysle zrušenia manželského zväzku a úplného zániku man-želského spolužitia) sú nielen argumenty viery, ale aj argumenty zdravého svedomia: rozvod zvyčajne neprinesie skutočné zlepšenie stavu života, len dočasnú úľavu nasledovanú množstvom ďalších problé-mov. Postihuje negatívne najmä deti, ale aj celú spoločnosť, a v konečnom dôsledku neprináša skutočné dobro ani samotným manželom. Ako príklad uvediem skúsenosť cirkevného sudcu, že mnohí rozvedení trpia celoživotným pocitom frustrácie, neúspešnosti, straty sebadôvery a neschopnosti tešiť sa zo života – a to napriek tomu, že sú radi, že sa zbavili problémov v neúspešnom manželstve. Ale ich pocit frustrácie má na ich život očividne negatívnejšie dôsledky ako zotrvanie v konfliktnom manželstve, a aj po uzavretí nového, civilného manželstva, zostáva kdesi v ich vnútri prázdno, ktoré sa snažia nejako zaplniť. K tomu im občas slúži aj snaha o cirkevné splatnenie ich nového manželstva cez proces nulity ich predchádzajú-ceho stroskotaného manželstva – čo je však často len snaha o zakrytie vlastného zlyhania.
Ponúkajú sa však aj iné formy nápravy súčasného stavu katolíckej, ale aj všeobecnej rozvodovosti (cir-kevnými ale aj inými autoritami mnohokrát rozoberané a odporúčané), ktoré sú však „behom na dlhé tra-te“ a reagujú na hlavné príčiny súčasného stavu rozvodovosti: v prvom rade na sekularizáciu, ale tiež na spomínanú súčasnú nepripravenosť mladých na manželstvo. Ľahšie „postihnuteľnou“ sa zdá byť táto dru-há príčina rozvodovosti, čomu by mohla napomôcť výraznejšia predmanželská výchova počnúc rodinou, pokračujúc školou a končiac Cirkvou. Výchova k manželstvu patrí k náboženskému vzdelávaniu, a preto by sme k nej mali zmeniť prístup. Samozrejme nie v zmysle rôznymi aktivistami navrhovanej „sexuálnej výchovy“, ktorá by celkový stav rozvodovosti len zhoršila (najmä tým, že by zhoršila celkovú morálnu pripravenosť mládeže na manželstvo). Pokiaľ ide o bezprostrednú predmanželskú prípravu pred sobášom vo farnostiach, všeobecne je dnes na Slovensku považovaná iba za nevyhnutnú formalitu. Prečo sa potom máme čudovať dôsledkom? Nie je nesprávne, ak od birmovancov často vyžadujeme viac, ako od budúcich manželov? (Príprava na birmov-ku by sa však práve preto mohla a mala stať jedným zo spôsobov predmanželskej prípravy katolíckej mládeže). Treba si len želať, aby sa v tejto oblasti na Slovensku ešte aktívnejšie „pohli ľady“, či už orga-nizovaním profesionálnejšie zvládnutých predmanželských príprav aj za účasti prednášajúcich z radov laikov, najmä vo väčších (zvyčajne mestských) farnostiach, ale aj šírením iniciatív zameraných tak na predmanželskú prípravu mládeže, ako aj na duchovnú pomoc kresťanským manželstvám. Je však nepo-chybné, že súčasný stav je stále nedostatočný. Iniciátormi v tejto oblasti by však nemali byť len biskupi či kňazi, ale samotní rodičia a manželia. Veď stačí tak málo, zájsť na faru a spýtať sa na možnosti ohľadne prípravy detí na manželstvo alebo aj pomoci manželským párom. Buďte však pripravení na protiútok: čo tak, keby ste sami niečo také ponúkli či zorganizovali? Možností je veľa, stačí si „kliknúť na google“ ale-bo popýtať sa po okolitých farnostiach. Ale väčšinou chýba ochota tých, ktorí by niečo také mohli robiť, ale aj záujem tých, ktorí by to potrebovali ako soľ. Osobne ponúkam vo farnosti párom pred sobášom niekoľko foriem predmanželskej prípravy vrátane víkendových kurzov mimo farnosti – môžu si vybrať podľa svojich možností a záujmu, a som prekvapený ich pozitívnou reakciou. Sebakriticky dodávam, že by sa v tejto oblasti dalo aj v mojej farnosti urobiť oveľa viac, ale myslím si, a mnohí kňazi by mi dali za pravdu, že to nie je pre nás kňazov vôbec také jednoduché. Najmä preto, že narážame na nezáujem, neo-chotu aj nedôveru tých, ktorých sa to týka, o vlastnej frustrácii z neúspechov ani nehovoriac.
Hlavným problémom však zostáva sekularizácia dnešnej spoločnosti v zmysle jej odkresťančovania a straty zmyslu pre posvätný charakter manželstva ako celoživotného vzťahu medzi mužom a ženou, kto-rý je základom stabilnej rodiny. Tu sa však musíme spoliehať viac na Božiu milosť než na ľudské sily, a nestrácať nádej, že semeno evanjelia, ktoré sa dnes zdá byť v našej „postkresťanskej“ spoločnosti cel-kom vyschnuté, prežíva len fázu istého, snáď dejinne nevyhnutného „odumierania“, aby mohlo v budúcnosti opäť priniesť úrodu – iste však nie bez nášho aktívneho prístupu k hľadaniu cestičiek oživo-vania kresťanských hodnôt v našom najbližšom okolí, napr. vo vlastnej rodine. Ale takéto úsilie je ne-možné bez hľadania hlbšieho osobného vzťahu s Bohom.
Autor je katolícky kňaz, pracuje aj ako cirkevný sudca, venuje sa nulitám manželstiev katolíkov.
Píšte nám na e-mail:
Kázeň 6.11.2018:
www.youtube.com/watch?v=SO1tqWEGVa8
Čo je zmyslom tvojho života?
www.youtube.com/watch?v=9w6QY_qSc-g