Ježišov morálny charakter bol v súlade s jeho tvrdeniami. Žil tak, že sa nebál svojim nepriateľom položiť otázku: „Kto z vás ma usvedčí z hriechu?“14 Nastalo ticho, hoci otázku položil tým, ktorí sa zo všetkých síl snažili nájsť slabú stránku v jeho charaktere.

Môžeme čítať o jeho pokušeniach, ale nikde sa nepíše, že by vyznával hriechy. Nikdy nemusel žiadať o odpustenie, aj keď k tomu vyzýval svojich nasledovníkov.

To, že v Ježišovom živote nie je ani náznak morálneho zlyhania, je podivuhodné a je to v úplnom rozpore so skúsenosťami svätých a mystikov všetkých čias. Čím bližšie ľudia prichádzajú k Bohu, tým viac si uvedomujú svoje zlyhania, skazenosť a nedostatočnosť. Čím bližšie je niekto k svetlu, tým viac si uvedomuje, že je špinavý a potrebuje sa očistiť. To platí aj v oblasti morálky pre obyčajných smrteľníkov.

Je tiež pozoruhodné, že Ján, Pavol aj Peter, ktorých od detstva vychovávali k tomu, aby verili, že každý je hriešny, hovorili o Kristovi ako o bezhriešnom: „On sa hriechu nedopustil, ani lesť nebola v jeho ústach.“15

Dokonca aj Pilát, ktorý odsúdil Ježiša na smrť, sa opýtal: „A čo zlé urobil?” Po tom, čo si vypočul dav, prišiel k záveru, že Kristus je nevinný: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“16 Dav však neochvejne požadoval Ježišovo ukrižovanie (kvôli rúhaniu, lebo tvrdil, že je Boh). Rímsky stotník, ktorý pomáhal pri Ježišovom ukrižovaní, napokon vyznal: „Toto bol naozaj Boží Syn!”17

Ježišove dôkazy: Uzdravoval chorých

Ježiš neustále preukazoval moc nad chorobami a postihnutiami. Na jeho slovo chromí začali chodiť, nemí hovoriť a slepým vracal zrak. Mnohé z týchto uzdravení sa týkali vrodených chorôb a chýb, ktoré nestačilo liečiť len psychosomaticky.

Jeden z najneobyčajnejších prípadov uzdravenia je muž, ktorý bol slepý od narodenia. Každý ho poznal ako slepca spred chrámu.. Keď ho autority vypočúvali o tom, ako ho Ježiš uzdravil, slepec vyhlásil: „… jedno viem, bol som slepý, a teraz vidím!“ Bol prekvapený, keď náboženskí vodcovia neuznali, že ten, ktorý ho uzdravil, je Boží Syn. Povedal im: „Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči.“18 Preňho to bol jasný dôkaz.

Ježišove dôkazy: Mal moc nad prírodou

Takúto moc môže mať jedine Boh, ktorý prírodu a jej zákony stvoril. Ježiš len slovami utíšil zúriacu búrku a vlnobitie na Galilejskom mori. Tí, ktorí to videli, sa užasnuto pýtali: „Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more?“19 Na jednej svadbe premenil vodu na víno. Nasýtil päťtisíc ľudí z piatich chlebov a dvoch rýb. Smútiacej vdove vrátil jediného syna, keď ho vzkriesil z mŕtvych, a žiaľom zničenému otcovi oživil mŕtvu dcéru.

Ježišov priateľ Lazár zomrel a bol už štyri dni pochovaný. Ježiš však povedal: „Lazár, poď von!“ a Lazár bol dramaticky vzkriesený pred očami mnohých svedkov.

Je pozoruhodné, že jeho nepriatelia nepopierali tieto zázraky. Radšej hľadali spôsob, ako ho zabiť. Hovorili: „Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria…“20

Ježišov najpresvedčivejší dôkaz: Jeho vlastné zmŕtvychvstanie

Ježiš počas svojho života päťkrát jasne predpovedal, že zomrie. Povedal aj to, ako zomrie, a že po troch dňoch vstane z mŕtvych.

Ježišova predpoveď o svojom zmŕtvychvstaní bola tým najväčším testom pravdivosti jeho slov. Išlo predsa o predpoveď, ktorá sa dala ľahko overiť. Buď sa stane, alebo nie. Buď to potvrdí tvrdenia o jeho identite, alebo ich rozdrví na prach. A čo je dôležité pre teba i pre mňa: Ježišovo zmŕtvychvstanie buď potvrdí aj nasledujúce tvrdenia, alebo jednoducho aj tieto vyjdú na posmech:

„Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“21 „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“22 A tým, čo v neho uveria, hovorí:„Ja im dávam večný život…“

Takže Ježiš ponúkol jasne overiteľný dôkaz, keď vyhlásil: „Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.“24
Ježiš počas svojho života päťkrát jasne predpovedal, že zomrie. Povedal aj to, ako zomrie, a že po troch dňoch vstane z mŕtvych. Čo by to znamenalo?

Ak by Ježiš vstal z mŕtvych, vedeli by sme s určitosťou, že Boh existuje, aký je a ako ho môžeme osobne spoznať. Celý vesmír nadobudne význam a zmysel.

V opačnom prípade, ak by Kristus nevstal z mŕtvych, kresťanstvo nemá žiadnu objektívnu platnosť a nie je realitou. Hoci hlása pekné a ušľachtilé myšlienky, určite nie sú hodné toho, aby sme sa pre ne príliš vzrušovali. Starovekí mučeníci, ktorí šli so spevom v ústrety levom, a novodobí misionári, ktorí obetujú svoj život pre to, aby mohli odovzdať jeho posolstvo iným, sú potom len úbohí, oklamaní blázni.

Pavol, jeden z najväčších apoštolov, napísal: „Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera.“25 Pavol založil platnosť celého svojho učenia na vzkriesení Krista. Buď vstal alebo nevstal z mŕtvych. Ak áno, potom je to tá najúžasnejšia udalosť v histórii.

Dokázal, že je Boh?

Pozrime sa teda na dôkazy o Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Ak zoberieme do úvahy všetky zázraky, ktoré Ježiš vykonal, ľahko sa mohol vyhnúť krížu, on to však neurobil.

Pred svojím zatknutím Ježiš povedal: „Dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba… Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.“26

Počas zatýkania Ježiša sa ho snažil ochrániť jeho priateľ Peter. Ale Ježiš mu povedal: „Vráť svoj meč na jeho miesto!… Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť plukov anjelov?“27 Takúto moc mal na nebi aj na zemi. Ježiš išiel na svoju smrť dobrovoľne.

Ježišovo ukrižovanie a pohreb

Ježiša verejne popravili pribitím na kríž. Bol to bežný spôsob mučenia a popravy, ktorý rímska vláda používal po stáročia. Ježiš bol obvinený z rúhania (lebo hovoril, že je Boh). Tvrdil, že má zomrieť preto, aby zaplatil za naše hriechy.

Bičovali ho korbáčom so strapcami kože, do ktorých boli vpletené kusy železných ostňov a kostí. Na hlavu mu dali korunu z pichľavého tŕnia. Prinútili ho, aby vysilený prešiel dlhú cestu na popravisko mimo Jeruzalema. Jeho ruky a nohy pribili na drevený kríž. Visel tam a pomaly umieral. Keď zomrel, prebodli mu kopijou bok, aby sa presvedčili, či je naozaj mŕtvy.

Potom Ježišovo telo zabalili do plátna ako múmiu, spolu asi s päťdesiatimi kilogramami vonných mastí. Mŕtvolu uložili do hrobu vytesaného v skale a pred vchod privalili asi tonový balvan, aby ho uzavreli.

Keďže Ježiš verejne vyhlásil, že po troch dňoch vstane z mŕtvych, hrobku strážila skupina vycvičených rímskych vojakov. Vchod zapečatili oficiálnou rímskou pečaťou na znak toho, že to bol majetok rímskej vlády.

O tri dni bol hrob prázdny