zdroj:https://www.mojakomunita.sk/web/florkova.veronika/blog/-/blogs/boh-je-moj-otec

Náš láskavý nebeský Otec

Základný verš Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme. Svet nás preto nepozná, lebo nepoznal jeho. (1Ján 3,1) 

Ježiš rád hovoril o Bohu ako o Otcovi. Evanjeliá zaznamenávajú, že ho nazval Otcom vyše 130-krát. Niekedy použil aj prídavné meno, napríklad nebeský Otec (Mat 6,14), živý Otec (Ján 6,57), svätý Otec (Ján 17,11) alebo spravodlivý Otec (Ján 17,11). Vyjadril tým blízky vzťah, ktorý nás má spájať s naším Bohom. V rodine predstavuje „otec“ zväčša lásku, ochranu, bezpečie, živobytie a identitu. Podľa otca sa volá celá rodina. Otec drží pokope všetkých členov rodiny. Keď prijmeme Boha za svojho nebeského Otca, môžeme sa tešiť z týchto – a mnohých ďalších – predností. Je nevyhnutné, aby sme poznali nášho Otca. Naším cieľom však nie je len akési teoretické poznanie. Poznať niekoho v biblickej terminológii znamená mať s ním blízky, osobný vzťah. To by malo platiť aj vo vzťahu s naším nebeským Otcom. Tento týždeň budeme hovoriť o tom, čo Ježiš učil o našom Otcovi a jeho nekonečnej láske k nám. Pripomenieme si tiež, aký blízky vzťah je medzi Otcom, Synom a Svätým Duchom.

Náš Otec v nebi 

Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia! (Mat 7,7–11)

Keď Ježiš nazýva Boha Otcom, nehovorí nič nové. Už Stará zmluva ho niekoľ- kokrát predstavuje ako Otca (Iz 63,16; 64,8; Jer 3,4.19; Ž 103,13). Nebolo to však najpoužívanejšie označenie. Izraeliti poznali Boha pod osobným menom JHVH (pravdepodobne vyslovované ako Jahve). V Starej zmluve sa vyskytuje vyše 6 800-krát. Ježiš neprišiel zjaviť nijakého iného Boha. Jeho poslaním bolo priniesť plnšie zjavenie Boha, znova rozpovedať príbeh, ktorý poznáme zo Starej zmluvy. Boha predstavil ako nášho nebeského Otca. Ježiš jasne povedal, že Otec je „v nebi“. Je dôležité pamätať na to, aby sme mali voči Bohu správny postoj. Máme láskavého Otca, ktorý sa zaujíma o potreby svojich detí. Tento starostlivý Otec je vládcom nebies, kde sa mu klaňajú milióny anjelov. On je jediný zvrchovaný vládca vesmíru, svätý a všemohúci. Zároveň je naším Otcom. Môžeme k nemu prichádzať s dôverou dieťaťa. To, že je v nebi, nám pripomína jeho transcendentnosť a potrebu skláňať sa pred ním v úcte. Zdôrazňovať jeden z týchto aspektov na úkor druhého nás dovedie k nesprávnemu chápaniu Boha, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky na náš praktický každodenný život viery. Nie každý má láskavého a starostlivého otecka. Niektorí zažili od svojho otca ponižovanie, ublíženie. Niektorí možno z rôznych dôvodov svojho otca ani nepoznajú. Pre takýchto ľudí môže byť ťažké volať Boha svojím Otcom. Každý z nás však má predstavu, aký by mal byť pozemský otec. Alebo možno poznáme niekoho, kto bol naozaj dobrým otcom. Pozemskí otcovia zďaleka nie sú dokonalí. Napriek svojim nedostatkom a chybám väčšina z nich miluje svoje deti a snaží sa dať im to najlepšie. Predstavte si, čo môže urobiť nebeský Otec pre nás!

Syn predstavil Otca

Takto hovorí Hospodin: Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi, veď v nich mám záľubu, znie výrok Hospodina. (Jer 9,22.23; 9,23.24 Roh

O Bohu Otcovi Ján napísal: „Boha nikto nikdy nevidel.“ (Ján 1,18) Od pádu Adama a Evy nám v poznaní Boha prekáža hriech. Mojžiš túžil vidieť Boha. Hospodin mu však povedal: „Mňa nemôžeš vidieť, lebo mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive.“ (2Moj 33,20) Napriek tomu má byť poznávanie Boha našou prioritou. Veď večný život znamená poznať Otca. (Ján 17,3) Vo veľkom spore satan útočí hlavne na Boží charakter. Robí všetko pre to, aby ostatných presvedčil, že Boh je sebecký, krutý a svojvoľný. Boh naopak túži, aby sme poznali jeho pravú tvár, považuje to za dôležitejšie, než všetko ostatné poznanie. (Jer 9,23.24 Roh; 9,22.23 SEkP) Boh sa preto rozhodol vyvrá- tiť satanove obvinenia tým, že Ježiš prišiel na túto zem. Ježiš prišiel aj preto, aby predstavil Boha a jeho charakter. Prišiel, aby nám pomohol uvidieť, aký Boh je, aby sme sa na neho nepozerali cez naše pokrivené okuliare... „Jednorodený Syn, Boh, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil.“ (Ján 1,18) Napriek tomu, že učeníci tri a pol roka chodili sJežišom, v Ján 14,8–10 čítame, že veľmi málo poznali Otca. Filipova otázka Ježiša zaskočila. Zosmutnel. Jemná výčitka svedčí o trpezlivej láske k nechápavým učeníkom. Ježiš mu v podstate povedal: „Tak dlho so mnou chodíte. Tak dlho ma počúvate. Videli ste množstvo mojich zázrakov – ako som sýtil hladných, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych – a napriek tomu ma nepoznáte? Ako je to možné, že v skutkoch, ktoré Boh koná prostredníctvom mňa, nepoznáte Otca?“ To, že v Ježišovi učeníci nevideli Otca, neznamená, že ho Ježiš nesprávne predstavil. Naopak. Ježiš bol presvedčený, že svoje poslanie splnil. Otca predstavil novým, jedinečným spôsobom. Svojim učeníkom povedal: „Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca... Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Ján 14,7.9)

Láska nášho nebeského Otca

 „Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme. Svet nás preto nepozná, lebo nepoznal jeho.“ (1Ján 3,1) Svojím životom chcel Ježiš zdôrazniť, čo je v Starej zmluve napísané o Otcovi: Otec na nás hľadí s nesmiernou láskou. (Jer 31,3; Ž 103,13) 

Je úžasné, že všemocný Boh, ktorý riadi nekonečný vesmír, dovolí nám – zdanlivo bezvýznamným hriešnikom žijúcim na maličkej planéte uprostred miliárd galaxií – nazývať ho Otcom. To preto, že nás miluje. Najväčším dôkazom Božej lásky je Ježišova obeť na kríži (Ján 3,16.17). Kristus nebol pribitý na kríž, aby v Otcovom srdci vzbudil lásku k ľuďom. Svojou smrťou nemal v úmysle prinútiť Otca, aby nás miloval. Ježiš zomrel preto, že Boh nás miloval. Miloval nás skôr, než začal existovať tento svet. Mohol nám dať väčší dôkaz svojej lásky, než bola smrť jeho Syna na kríži? „Otec nás miluje nie pre veľkú zmierujúcu Obeť, ale túto Obeť dal práve z lásky k nám.“ (CK 10; SC 13) Niekto si možno myslí, že Otec sa zdráha milovať nás. To, že Ježiš je náš prostredník, neznamená, že musí presviedčať Otca, aby nás miloval. Ježiš zavrhol takéto chápanie. Povedal: „Sám Otec vás miluje...“ (Ján 16,27) Prečítajte si text Luk 15,11–24. Uvažujte o otcovej láske k márnotratnému synovi. Vymenujte dôkazy, ktoré mal syn o otcovej láske

Starostlivosť nášho nebeského Otca 

Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia. (Mat 6,34)

Je dôležité vedieť, že niekto sa o nás zaujíma a stará. Niektorí ľudia si nás nevšímajú, iným sme ľahostajní. Náš nebeský Otec sa o nás všestranne stará. Jeho milosrdenstvo a neha nie sú podmienené našimi víťazstvami a pádmi. Jeho láska je stála a nemenná, bez ohľadu na okolnosti. Aké povzbudenie nachádzaš v texte Mat 6,25–34? „Oznám Bohu svoje radosti, žiale, starosti a obavy. Nebudeš ho tým obťažovať, ani ho neunavíš. Oznám mu všetko, čo ti znepokojuje myseľ. Nič nie je priveľké, aby to neuniesol, veď drží svety, ovláda všetky záležitosti vesmíru... Žiadna z našich skúseností nie je príliš temná, aby ju nepoznal a nieto takej spletitej situácie, aby ju nevedel rozuzliť. Nijaká pohroma nestihne ani najmenšie z jeho detí, nijaká úzkosť netiesni dušu, nijaká radosť neobveseľuje, nijaká vrúcna modlitba nevychádza z úst, o čom by náš nebeský Otec nevedel a o čo by sa bezprostredne nezaujímal. On uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich rany. (Ž 147,3) Vzťah medzi Bohom a konkrétnym človekom je taký osobný a úplný, akoby na svete nebolo nikoho iného, o koho by sa mal starať a za koho by mal dať svojho milovaného Syna.“ (CK 67.68; SC 100) Napriek týmto povzbudeniam všetci vieme, že do nášho života prichádzajú problémy a nešťastia. V úvodnom texte Ježiš hovorí, že „každý deň má dosť vlastného trápenia“. Tým chce naznačiť, že nie je všetko tak, ako by sme chceli. Musíme žiť so zlom a s jeho dôsledkami. Aj uprostred zla nás chce Ježiš ubezpečiť o Otcovej láske, ktorú nám zjavil mnohými spôsobmi, najmä však na kríži. Je nesmierne dôležité, aby sme pamätali na dary a požehnania nášho nebeského Otca. Inak sa ľahko môže stať, že problémy, ktoré prídu – a ony určite prídu – nás znechutia a odradia

Otec, Syn a Svätý Duch

Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď už bol pokrstený aj Ježiš, ktorý sa modlil, otvorilo sa nebo a Duch Svätý zostúpil na neho v podobe holubice. Z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie. (Luk 3,21.22)

A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. (Ján 14,16.17) 

Ježiš rôznym spôsobom učil a ukazoval, že tri božské osoby – Otec, Syn a Svätý Duch – tvoria Božstvo. Aj keď to racionálnym spôsobom nevieme vyjadriť, prijímame to vierou (ako mnohé ďalšie pravdy zjavené v Písme) a spolu s Pavlom sa snažíme „poznať Božie tajomstvo“. (Kol 2,2) Aj keď je toho veľa, čo nechá- peme, vierou, poslušnosťou, modlitbou a štúdiom sa naše poznanie môže stále prehlbovať. Tri božské osoby aktívne pôsobili v rozhodujúcich okamihoch Ježišovho života. Vyjadri úlohu každej z nich pri nasledujúcich udalostiach: 

Narodenie (Luk 1,26–35)

Krst (Luk 3,21.22)

Ukrižovanie (Žid 9,14)

Keď sa Ježišovo pozemské dielo blížilo k záveru, svojim ustráchaným učení- kom sľúbil, že im pošle Svätého Ducha. Opäť vidíme, ako tieto tri osoby spolupracovali. „A ja budem prosiť Otca,“ uistil ich Ježiš, „a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky... Ducha pravdy.“ (Ján 14,16.17; pozri tiež 14,26) Ježiš vysvetlil, že medzi troma božskými osobami vládne dokonalý súlad. Od počiatku spolupracujú na pláne spasenia. Syn oslávil Otca, keď zjavil jeho lásku. (Ján 17,4) Svätý Duch oslávil Syna, keď svetu zjavil jeho milosť (a lásku). (Ján 16,14)

zdroj:https://sobotnaskola.casd.sk/wp-content/uploads/2014q3u/2014q3_uloha_01.pdf