„Autoritou“ sa rozumie taká vlastnosť, na základe ktorej osoby alebo ustanovizne vynášajú pre ľudí zákony a nariadenia ( teda aj pokyny, príkazy , či akékoľvek rozhodnutia) a očakávajú od nich poslušnosť.Autorita nemá svoju morálnu oprávnenosťsama od seba. Nemá sa správať despoticky, ale má pracovať pre spoločné dobro „ako morálna sila, ktorá sa opiera o slobodu a o vedomie prevzatej povinnosti a úlohy“. Naproti tomu moc definujeme, ako  schopnosť presadiť akýmkoľvek spôsobom svoju vlastnú vôľu. A to aj hrubým, agresívnym, či napr. aj podlým spôsobom. Teda  nie dobrým, ale zlým spôsobom.

Z uvedeného teda vyplýva, že manželka je v zmysle kresťanskej viery povinná sa podriadiť nie moci, ale autorite svojho manžela (naopak, ak rodina má deti, manželka sa stáva autoritou vo vzťahu ku svojim deťom, alebo žena, ktorá je napr. krstnou matkou sa stáva autoritou vo vzťahu ku svojim krstným deťom, analogicky krstný otec atď. A ak pokračujeme, tak ako kresťania - Božie deti -  sme povinní sa všetci podriadiť najvyššej Autorite , teda Bohu). A manžel je pritom povinný manželku milovať ako svoje telo, opustiť svoju matku a pripútať sa ku svojej manželke. 

 Ak túto skutočnosť chápeme s dobrým úmyslom a správne a hlavne, ak to takto aj reálne s láskou v svojom srdci aj vykonávame: aj manželom aj manželkou, tak to aj spravidla veľmi dobre funguje. Ak nie, tak vznikajú naozaj vážne problémy, veľmi často končiace rozvratom rodín až po civilné rozvody a následne vznikajúce iné vzťahy a cirkvou nepovolené zväzky, ktoré vytvárajú veľmi komplikované situácie aj pri výchove detí vo vzťahu ku týmto "rodinám", resp. skôr zväzkom medzi mužom a ženou.

Autorita preto predstavuje také rozhodnutia, ktoré majú byť v súlade s Bohom,  v súlade s dobrom ( napr. v rodine u autority, ako manžela , príp. otca, len  také rozhodnutia , ktoré z kresťanského hľadiska prospievajú celej rodine:  manželke, manželovi i deťom. Tieto rozhodnutia prospievajú zdravému, šťastnému a pokojnému životu rodiny a teda z kresťanského pohľadu, v konečnom dôsledku,  pozitívne pôsobia v súlade s Bohom a teda napr. aj na spásu duší ľudí žijúcich v tejto rodine). Táto autorita však nemôže a nesmie byť zamieňaná za moc, v tomto prípade za moc manžela voči svojej manželke (napr. nezmyselné príkazy manžela voči manželke,  ktorými by ju trápil, šikanoval a pod. a teda čokoľvek, čo by bolo v rozpore s kresťanskou vierou). V tomto zmysle táto moc nesmie byť aplikovaná samozrejme ani zo strany manželky voči manželovi, ale ani zo strany rodičov voči svojim deťom.

Z praxe veľmi dobre poznáme, že tam, kde je manžel skutočnou autoritou, milujúcim manželom a milujúcim otcom, kde po rozumnej komunikácii s manželkou a deťmi vie,  v prospech všetkých dať ( najmä napr. pokiaľ sa nedospeje ku žiadnym kompromisom,  ku žiadnemu a efektívnemu záveru a naviac, kde by mohlo dôjsť aj ku škodlivým dôsledkom pre rodinu, či udržanie samotného manželstva) , naozaj včasné a dobré rozhodnutie, v tomto prípade je rodina silná a pevná a vydrží aj tie najťažšie okamihy v živote.   A naopak, kde manžel takouto autoritou nie je,  ( napr.  v svojej rodine nie je rešpektovaný manželkou, čo sa často odrazí, že následne nie je rešpektovaný ani deťmi ), skôr či neskôr dochádza ku vážnym konfliktom,  hádkam a napokon pomerne často aj ku rozpadu manželstva . Túto skutočnosť potvrdzujú  štatistiky rozvodovosti manželstiev na Slovensku.  A o to sa snaží Satan, rozložiť manželstvá, rozložiť naše rodiny. Odlúčiť deti od rodičov, nahovárať ženám, akí nemožní a neschopní sú ich manželia,  ako by  ich iní muži  vedeli viacej oceniť, milovať, finančne zabezpečiť a ak od manžela odídu, ako potom budú žiť oveľa šťastnejšie a spokojnejšie a pod.  Naopak mužom bude nahovárať negatívne vlastnosti na svoje manželky, a aké krásnejšie, mladšie a milšie sú tie iné, cudzie ženy okolo. Také, ktoré by ich určite lepšie chápali, milovali, starali sa o nich. Avšak ak dôjde ku rozpadu manželstva, veľmi často obiddvaja z manželov, či následne aj deti, nenachádzajú skutočný pokoj, šťastie, lásku...  Nedajme na nahováranie diabla, nielen cez naše nesprávne formované svedomie, ktoré možno často žije v hriechu, ale aj  napr. prostredníctvom "dobrej kamarátky, či kamaráta", alebo médii, stupídnych filmov, seriálov a  pod. Nechajme ješitnosť, svoju pýchu , vlastný egoizmus bokom. Aplikujme vo vzájomnom vzťahu čo najviac lásky, dobra, vzájomnej tolerancie, pokoja, súcitu s tým druhým, pomáhajme si navzájom, chápajme sa, komunikujme, buďme príkladom pre naše deti, pre našich partnerov, hovorme si často slová ako "Prosím", "Prepáč", či "Ďakujem".      A ako sa to dá? . Pomerne ľahko: Žime s Bohom.  Pridržiavajme sa Božieho Slova, kráčajme vždy po ceste s Bohom. Nechajme pôsobiť a počúvajme hlas Ducha Svätého v našom svedomí, v modlitbách s Bohom a žime nie v trvalom hriechu, ale naopak neustále v súlade s Bohom. Ak máme silné pokušenia urobiť niečo zlé (napr. aj tomu partnerovi v manželstve), prosme Boha o pomoc, o silu a o milosti A ak urobíme chybu, potkneme sa, čo najskôr vstaňme, prosme o odpustenie (nielen Boha, ale aj svojho partnera, deti, či iných, ktorým sme ublížili) .Ak to takto zvládneme,  veľmi reálne sme pritom, že budeme mať naozaj pekný a požehnaný život, veľmi často naozaj krásny život. V tomto prípade ako rodina nikdy nezlyháme, rodina ostane spolu, v pokoji a spoločnom šťastí.

Nedajme si nahovárať diablom (aj cestou napr. tej "najlepšej" kamarátky), najmä v rodinách, ktoré ešte ako tak fungujú podľa kresťanskej morálky, či zásad, aby sa rozviedli, často pre úplne banálne a nepodstatné dôvody, pretože si sami rozbijeme veľmi vzácne dary, ktoré sme dostali od Boha: svoju rodinu, lásku našich detí, manželov, manželiek, rodín...

Neutekajme s davom (aj keby nám všetci okolo tvrdili, že je to moderné, že je to "in", že to robia všetci na celom svete, že sa chceme vyhnúť problémom a voliť si len tú ľahšiu cestu), ale vždy všetko veľmi starostlivo a dôkladne zvážme a pred každým takýmto závažným rozhodnutím, sa najskôr veľmi úprimne pomodlime. Duch Svätý nám ukáže tú správnu cestu.

Ak už naozaj po dôkladnom zvážení sa rozhodneme, že sa manžel, či manželka od seba odlúčia(ak nepripadá do úvahy cirkevný rozvod - neplatnosť manželstva), žime podľa Božích prikázaní, aby sme i neďalej mohli pristupovať ku Zmierení s Bohom (sv. spovedi) a prijímať eucharistiu (Sv. prijímanie), nežiť v trvalom ťažkom hriechu, inom zväzku ako povoľuje Ježiš Kristus, naša Svätá Cirkev, ktorá je Svätá práve skrze Pána Ježiša, ktorý ju ustanovil až do skončenia sveta, pretože vzdanie sa týchto najväčších darov samotného Boha pre nás - ľudí, môže mať až fatálne dôsledky v živote každého z nás. Večný život je neporovnateľne vzácnejší ako chvíľkové rozkoše, ktorými sa dostávame čoraz ďalej od Boha. Pán Boh každý vzťah medzi ľuďmi, ktorý je v súlade s Božím poriadkom, požehnáva. Nie je ťažké chápať, že tie "zväzky" a vzťahy , kde figuruje trvalý a  ťažký hriech, bez tohto Božieho požehnania, nemajú veľkú šancu na trvalé šťastie, lásku a pokoj.

A to najdôležitejšie zo všetkého je láska v svojom srdci, úprimná a hlboká viera v Boha a potlačenie svojej pýchy, ľudského ega (egoizmu), pretože ak manžel, alebo manželka, deti, svokor, či svokra, budú mať v srdci lásku a nie nenávisť, tak aj dodržiavanie tohto naozaj nie ľahkého Božieho prikázania, bude s Božou pomocou, prekonateľné. No a potom budú naše rodiny žiť pevne, s láskou, v pokoji a budú vedieť problémy, ktoré istotne prídu, znášať s rozumom a trpezlivosťou.

Pán Boh nám okrem vyhradeného času žiť na tomto svete daroval dve zásadné veci, odlišujúcich sa od iných tvorov Zeme:rozum a slobodnú vôľu. Záleží však na tom,  ako sa v svojom živote rozhodujeme, ako sa v konkrétnych situáciach napokon rozhodneme. V našej "duši", v našom svedomí budem počuť hlasy, nahovárania, buď "dobrého" (Ducha Svätého), alebo toho "zlého" (teda diabla). Máme na výber len z dvoch možností : žiť v požehnaní, alebo prekliatí... A na záver? Veľa o problémoch súčasnej rodiny, komplikovaným situáciám početných rodín, manželov i manželiek, ktoré sa pri rozhodovaní neriadili Božím zákonom, ale skôr vlastnou náruživosťou a rozkošou, napovie materiál nedávno ukončenej mimoriadnej Synody RKC o rodine.

Ako teda žiť svoj život? ako žiť, aj v tých  našich rodinách, manželstvách, vzťahoch podľa našej kresťanskej viery? Žiť podľa Svätého Písma, podľa Božieho poriadku? ( Svätý Pavol - z Listu Efezanom Svätého Pavla):

Znaky nového života: láska a čistota - ¹ Napodobňujte Boha ako milované deti ² a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!
³ Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ⁴ ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. ⁵ Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník ani nečistý ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve.
Žite ako deti svetla - ⁶ Nech vás nik nezvedie prázdnymi rečami, lebo za to prichádza Boží hnev na neposlušných synov. ⁷ Preto nemajte s nimi nič spoločné. ⁸ Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! ⁹ Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.¹⁰ Skúmajte, čo sa páči Pánovi, ¹¹ a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, ¹² lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť.¹³ Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, ¹⁴ a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: "Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!"
¹⁵ Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. ¹⁶ Využívajte čas, lebo dni sú zlé. ¹⁷ Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. ¹⁸ A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom ¹⁹ a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. ²⁰ Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista ²¹ a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom.
²² Ženy svojim mužom ako Pánovi, ²³ lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. ²⁴ Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.
Kresťanské manželstvo - ²⁵ Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, ²⁶ aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, ²⁷ aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. ²⁸ Tak sú aj muži povinní milovať, svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. ²⁹ Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, ³⁰ lebo sme údmi jeho tela. ³¹ Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. ³² Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. ³³ Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.

Kresťanská domácnosť - ¹ Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo je to spravodlivé. ² Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením:³ Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi. ⁴ A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi....

ku tejto téme si prečítajte.........

katolik5.webnode.sk/rozmach-gender-politiky/  Je feminizmus nová totalita 21.storočia?

katolik5.webnode.sk/rozvracenie-moralky/  - rozvracanie morálky aj v rodine a manželstve

katolik5.webnode.sk/rodina-je-zaklad/  - rodina je základ

www.forumzivota.sk/ideologia-rodu-gender/ - sexuálne reprodukčné správanie

Vyberáme........

Feminizmus ako tretie zlo – nová totalita 21.storočia?

Rasizmus a fašizmus rozdeľovali ľudí podľa rasovej a etnickej príslušnosti. Komunizmus podľa sociálnych tried a majetku. Feminizmus rozdeľuje ľudstvo na princípe pohlavia. Prvé nenávistné ideológie dosiahli nebývalú schopnosť rozoštvať a priviesť k vzájomnému vraždeniu milióny ľudí. A predsa bolo ich pôsobenie obmedzené a netýkalo sa každého. Feminizmus má ambície dirigovať život každého z nás.

Čo je feminizmus

Prvým dôležitým prvkom feminizmu je vedomá lož. Tou vedomou lžou je mýtus, že feminizmus bráni práva žien. Nie je to pravda. Feminizmus saturuje potreby úzkej vrstvy intelektuálok (a v rámci módnej vlny aj zopár intelektuálov), ktorých obyčajní ľudia, a teda ani ženy, nikdy nezaujímali. Hŕstke militantných feministiek sú ženy ako celok ukradnuté. Nikdy sa o ich skutočný, každodenný život a potreby nezaujímali. Naopak – pohŕdajú nimi. Tak ako komunistickí revolucionári z povolania mali plné ústa proletariátu, ale nikdy ako proletári nežili, tak aj feministky si urobili živnosť s témy žien, ale nežijú ich problémami a túžbami. Pre feministky sú ženy len nástrojom, prostriedkom, kanonen-futrom pre ich vlastné, obmedzené, sebecké záujmy.
 

Feministická revolúcia už zožrala svoje dieťa

Moderný feminizmus vznikol v USA. To je veľmi dôležitý faktor, ktorý formoval a formuje toto extrémistické hnutie. Vznik feminizmu v Spojených štátoch má celkom logický, akceptovateľný pôvod. Spoločnosť dobyvateľov cudzích území zvykne uprednostňovať mužskú silu a zabúdať na nevyhnutnú obetavosť žien. Ich vytlačenie do úlohy rodiť a variť bolo ospravedlňované permanentným vojnovým stavom Divokého Západu a neskôr stavom núdze, keď sa ”nový svet” na severoamerickom kontinente len budoval. Ale len čo sa dobudoval, a ženy konečne mali dostať svoje práva i dôstojné postavenie v spoločnosti, prišla ”playboy-ská” ideológia o ich úlohe pekných bábik v rukách ”hravých chlapcov”. Vzbúriť sa proti takejto tuposti je viac ako akceptovateľné. A Betty Friedanová ako zakladateľka prvej vlny feminizmu prichádzala aj s celkom vecnými a akceptovateľnými požiadavkami typu materskej dovolenky. V tomto smere síce ”objavovala Ameriku”, keďže v Európe už mnohé jej požiadavky boli samozrejmosťou, ale aspoň mala naozaj záujem pomôcť všetkým ženám. Tento romantický začiatok feministického hnutia v USA však rýchlo skončil, keď niekoľko intelektuálok zistilo, že akcie Friedanovej majú na verejnosti čoraz väčší úspech. Zaujalo ich to. Nie téma a problémy, ale – tá publicita! A tak Friedanovú na prvú veľkú feministickú demonštráciu vo Washingtone proste nepozvali! Vraj by ich popri nej nebolo vidno. A show sa začala.
 

Feminizmus v praxi – diskriminácia mužov

Ak sa chcete dopúšťať činov, ktoré sú evidentne nespravodlivé, prekračujú hranice morálky a sú v podstate zlo-činmi, a nemať z toho zlé svedomie, či výčitky, musíte vyhliadnutú obeť vylúčiť z okruhu bytostí, na ktoré sa spravodlivosť a morálka vzťahuje a voči ktorým sú zločiny trestné. Musíte namaľovať ”obraz nepriateľa”. Obraz mužov ako nepriateľov (bez ohľadu na to ktorý je aký, lebo podľa feministky Marilyn French ”všetci muži sú znásilňovači a to je všetko, čo sú”) maľovali feministky usilovne pol storočia. Dosť času na to, aby akýkoľvek zlovoľný akt voči mužom bol vo feministických očiach vopred ospravedlnený. Zajatci sa neberú. Podľa Ti-Grace Atkinsonovej (v knihe Odysea Amazóniek) ”akýkoľvek kontakt s mužmi – aj tými, ktorí prejavujú solidaritu so ženským hnutím – musí byť považovaný za kolaboráciu”. Muži sú nepriatelia – tento výraz je feminizmom považovaný za samozrejmosť, za fakt. A okradnúť nepriateľa predsa nie je žiadny hriech. Je to vojnová korisť. Teraz už je ľahko pochopiteľné prečo hlavná feministická centrála ”National Organization of Women” vyhlásila ”Vojnu pohlaví”. Útlocitnejšie predstaviteľky feminizmu hovoria radšej o ”občianskej vojne myšlienok”. Výsledok je rovnaký.

Pod tlakom feministiek sa v tichosti, mimo pozornosti verejnosti, presadzujú zákony, kde je doživotný parazitizmus legálny. Ak muž vstúpi do manželstva, zároveň dostáva doživotný trest manželku živiť a to najmä po rozvode (snahy presadiť, aby existovala vzájomná vyživovacia povinnosť sú vytláčané na perifériu pozornosti verejnosti). Zneužiť sa dá všetko a tak sme svedkami bizarnej situácie, kedy bývalá manželka sústavne prenasleduje ”nepriateľa” absurdnými finančnými požiadavkami, ktoré prakticky nemajú hranice. Drastické zákony ožobračujúce mužov sú ospravedlňované tým, že sa nájdu takí, ktorí si vyživovaciu povinnosť neplnia. No ale veď aj komunisti si vždy našli ukážkového kapitalistu-zlosyna, aby potom mohli všetkých okradnúť. Desivým nástrojom v rukách žien (ktoré prijali tézu o tom, že muži sú nepriatelia a preto je ospravedlniteľné ich existenčné ”zničenie” akýmikoľvek prostriedkami) sú deti ako nedobrovoľní rukojemníci. Krádeže a únosy detí z dosahu ich otcov sú považované za legálne a ospravedlniteľné. Existujú dokonca ”charitatívne” organizácie, ktoré ukrývajú ženy s deťmi dokonca aj pred možnosťou, aby sa otec s deťmi mohol stretnúť aspoň prostredníctvom súdu. Pod zámienkou, že po rozvode môže byť žena traumatizovaná mužom, ktorý ostáva v spoločnej domácnosti, lebo nemá kam ísť (také prípady sa môžu vyskytnúť, ale v drvivej väčšine muži dobrovoľne odchádzajú prakticky len s kufrom v ruke, zanechávajúc za sebou celý majetok, na ktorý roky pracovali) sa v Nemecku pripravuje zákon, ktorý umožní žene, ktorá prehlási, že ju mužova prítomnosť obťažuje, aby svojho ex-manžela dala do 24 hodín vyhodiť na ulicu. Muži sú takto fakticky postavení mimo zákon. Obraz nepriateľa prináša svoje ovocie.
 

Obraz nepriateľa – detaily zlosyna

Aby sme si vedeli urobiť predstavu na aký veľký terč feministky mieria, odcitujme niektoré zvlášť vydarené ťahy na obraze nepriateľa. Andrea Dworkinová: ”Násilie je synonymom súlože… pohlavný styk je invazívny a násilný, ako taký je príčinou degradácie, útlaku a násilia, ktoré tvoria bázu ženskej skúsenosti…” To je obžaloba ako šitá pre rozsudok, ktorým Marilyn French a s ňou mnohé iné feministky odsúdili mužov ako znásilňovačov. Celkom im pritom ušlo, že penetráciu vagíny mužským údom si pochopiteľne nevymysleli muži na degradáciu žien, ale že ide o štandardný prírodný rozmnožovací akt. Navyše podľa už spomínanej Atkinsonovej sú muži ”väznitelia” a ”manželstvo je otrokárstvo”. A neexistujú výnimky: ”Vstúpiť do vzťahu s mužom, ktorý sa úplne a verejne vzdal svojej mužskej role, môže byť stále riskantné. Ale vzťah s mužom, ktorý prejavil čokoľvek menej, je samovražda”.

Feministky zásadne negujú možnosť lásky medzi mužom a ženou, ale (na ich žiaľ) nemôžu tento masový jav poprieť. Tak sa ho (ako ”metafyzický kanibalizmus”) snaží Atkinsonová aspoň sfeminizovať, keď lásku definuje ako ”špeciálny psycho-patologický stav fantázie”.

Feministické spisy sú takou zbierkou schválností a úplných nelogizmov, že zdravo mysliaceho človeka nutne prepadá pocit úplnej márnosti, keď sa slová dajú znásilňovať tak ako to robia feministky. Skutočne šokujúce poznanie ale je, že v skutočnosti feministické spisy sú drvivou väčšinou žien takisto ignorované a nečítané! Drvivá väčšina ľudstva teda nevie, čomu vlastne čelí a čo nám všetkým hrozí, a domnieva sa, že feministické útoky ostanú len slovnými estrádami bez praktického dopadu. Z feministických zletov sa totiž dostávajú na verejnosť len sprostredkované, heslovité agitky. Tie sú už médiami ”predžuté” tak, aby vyzneli prijateľne a tak toto totalitné hnutie vyzerá pri povrchnom pohľade dokonca sympaticky rebelsky. Podobne aj sekta Óm šinrikjó (ktorá vypustila otravný plyn sarin v tokijskom metre s efektom takmer štyroch tisíc postihnutých a obetí) dávala veľký dôraz na to, aby na verejnosti zakrývala svoje skutočné úmysly a vystupovala sympaticky a atraktívne. Ak sa niekomu toto prirovnanie zdá byť príliš silné, uveďme konkrétny prípad SCUM Manifestu (Spoločnosti pre vymiškovanie mužov) z roku 1968, kde feministická aktivistka a zakladateľka SCUM Valerie Solanas vyzýva: 

”…hŕstka oddaných SCUM-u dokáže ovládnuť krajinu za rok, ak bude systematicky sabotovať systém, výberovo ničiť majetok a vraždiť…”

Pre tieto závažné signály je žiaľ nutné brodiť sa bahnom feministických spisov a upozorňovať na to, čo feministky (tak ako Hitler v ”Mein Kampf”) otvorene hlásajú a prakticky nikto neverí, že to myslia naozaj aj vážne. Ale ony to vážne myslia!
 

Feminizmus proti rodine

Prvej, zakladateľskej, vlne feministiek ani vo sne nenapadlo, že by malo byť toto hnutie postavené proti rodine. Feminizmus, po prvých úspechoch, ovládli radikálne skupiny a to žiaľ až po negovanie rodiny. 

Akú alternatívu ponúka feminizmus proti ”väzeniu manželstva”, kde sú muži žalárnikmi? Pre tie ženy, čo cítia svoju materskú úlohu ostáva len byť tzv. slobodnými matkami. Ich počet každoročne stúpa. V Čechách ešte v roku 1991 boli ženy vo 20-24 rokov na 65% vydaté. O jedenásť rokov na to ich už je naopak 80% slobodných. Podľa sčítania ľudu v Spojených štátoch stúpol počet slobodných matiek napríklad v oklahomskom meste Tulsa z 30% v roku 1990 na 39% v roku 1998, v Oklahoma City to bol za rovnaké obdobie nárast z 34% na 42%. Následky:

- 85% uväznených pochádza z rodiny, kde je jediným rodičom matka
- 78% tých, čo nezvládnu vysokoškolské štúdium má ako jediného rodiča matku
- 85% tehotných neplnoletých dievčat pochádza z rodiny, kde je jediným rodičom matka.

A to ani nerozoberáme fakt, že sexuálny pud sa na rozkaz feministiek nedá potlačiť a pokiaľ slobodná matka nejaví lesbické sklony (čo vo väčšine nejaví), potom je ako sexuálny objekt priamo či nepriamo poslúži syn. Nejde o ojedinelé prípady. Následky sú tragické.
 

Lesbicimus ako východisko?

Nech sa na feministické spisy a vyhlásenia pozrieme z ktorejkoľvek strany, nájdeme jednu dlhú červenú niť, ktorá vedie - do lesbickej náruče. Postup je jednoduchý, najskôr treba zahádzať blatom čokoľvek, čo by mohli mať ženy s mužmi. A predovšetkým len nepripustiť ich vzájomný sex! Slogany typu ”Nespite s tým, kto vás uráža” a ”Každá súlož s mužom je znásilnenie” sa obmieňajú v miliarde variant s jediným cieľom – zhnusiť čo i len predstavu heterosexuálneho sexu. Ale keďže hormóny sa búria a s mužmi ”to nesmie byť dobré”, ostáva jediná ”záchrana” – skok do lesbickej postele. Malá skupina intelektuálnych lesbičiek, ktoré dnes ovládajú feministické hnutie, môže potom zo zástupu ”zachránených” žien vyberať čo lepšie kúsky a kráčať s nimi ruka v ruke do feministického (teraz vlastne už otvorene lesbického) raja. A táto utópia je pre niektoré aktivistky nesmierne príťažlivá! Má však malý, ale podstatný zádrhel. Lesbicizmus síce môže praktikovať aj principiálne heterosexuálna bytosť, ale potreby heterosexuálneho sexu sa tým nezbaví. Lesbicizmus sa nedá naočkovať, tak ako sa nedá liečiť. Je to prírodná deviácia ako tisíce iných, ktoré sú v Prírode samozrejme prítomné. Je to výsledok zákonitého rozloženia javov v tzv. Gaussovej krivke, kde nutne musia byť aj okrajové varianty a tie tým, že sú okrajové sú takisto zákonite limitované v početnosti výskytu. Inými slovami utopická vízia ríše Amazoniek nie je realizovateľná ako ideológia sexu. Ona sa (žiaľ) naplní ako demografický jav bez toho, aby o tom lesbické feministky rozhodovali. Ale o tom budeme hovoriť v závere tejto úvahy.

Feministické autorky sú priam posadnuté sexom a so zvláštnou patologickou rozkošou rozbabrávajú všetko okolo manželských postelí, aby dosiahli ten istý efekt ako v prípade pokusu o tom čo je vlastne zajac – po pitve predmetného tvora síce odpoveď približne poznáme, ale dotyčný zajac už nebehá. Vagína je feministický chrám a keby feministky mohli, spali by tam ako v stane. Uholným kameňom feministických úvah je predstava o tom, že vstupom mužského údu do vagíny sa pácha neprípustné násilie. Hravo potom prejdú k myšlienke, že jedine lesbicizmus zaručuje žene ”dôstojný” sex. To, že si lesbičky strkajú umelé údy do pošvy (lebo ani hyper-lesbička nedokáže oddeliť pohlavný akt od jeho prírodnej podstaty, tak ako nie je možné zakázať vode, aby bola mokrá) pochopiteľne lesbické feministky prechádzajú mlčaním. Nejde predsa o žiadny dôstojný sex (čo je na dvoch lesbičkách, z ktorých sa jedna hrá na chlapa a priväzuje si kvôli tomu na panvu umelý úd, dôstojné? veď je to komédia farizejstva), ide o nábor nových sexuálnych objektov. Ale nechajme prehovoriť hlásateľky feministických posolstiev na Slovensku, teda časopis Aspekt:

”…niektoré lesby tvrdili, že lesbicizmus je feminizmus v akcii a hlásali, že jediné pravé feministky sú tie, ktoré úplne odmietli vzťahy s opačným pohlavím. Takéto obracanie na pravú vieru očividne zapôsobilo na množstvo feministiek, aby sa stali lesbami z vlastného rozhodnutia…”
Všimnime si výrazy ako ”lesba” (to keby použil muž, tak ho feministky verejne zlynčujú) alebo ”pravá viera” a neuveriteľné tvrdenie, že sa niekto môže stať lesbicky orientovanou osobou len tak, skrátka sa rozhodne. Článok, kde sa tieto radikálne lesbické názory hlásajú, v úvode pripomína, že nie všetky feministické aktivistky sú nástupom tejto radikálnej skupinky (tzv. Radicalesbians) nadšené a už Betty Friedan varovala pred ich rozkladným pôsobením na celé feministické hnutie. Ale citujem ďalej:

”Čo je lesba? Lesba je vášeň všetkých žien dovedená do explózie. Je to žena, ktorá často už od útleho veku koná v súlade so svojím vnútorným tlakom byť úplnejšou a slobodnejšou ľudskou bytosťou…”

Všimnite si absurdne použitý výraz o ”všetkých” ženách. Ale pozor, začína paľba ostrými (zdôrazňujem, že citujem bez úpravy; nasledovné vety skutočne vyšli vo verejne dostupnom časopise Aspekt):

”Lesba je nálepka, ktorú vynašiel Muž, aby ju mohol prilepiť na každú ženu, ktorá sa opováži byť mu rovnou, napadnúť jeho výsostné práva (vrátane toho, že všetky ženy sú súčasťou výmenných prostriedkov medzi mužmi), ktorá si dovolí trvať na priorite vlastných potrieb… Pretože v tejto sexistickej spoločnosti tá, ktorá je nezávislá, nemôže byť žena – musí byť kurva… Pritom v bežnom chápaní existuje len jeden podstatný rozdiel medzi lesbickými a ostatnými ženami: v sexuálnej orientácii – to znamená, že keď odstránime všetky pozlátka, dospejeme nakoniec k zisteniu, že byť ženou vlastne znamená byť poje***** mužom…”

Ďalej snáď ani netreba pokračovať. Feministky, a ich radikálna lesbická časť, spísali už tony takýchto myšlienkových perál. Nedá sa povedať, že by práve preto čítanie feministických spiskov pôsobilo akékoľvek intelektuálne potešenie z poznania. Jedine ak z poznania, že hlúposť na papieri nemá hraníc. Ale prekonajme nechuť a zacitujme ešte aspoň logický záver takýchto schválností:

”Pokiaľ sa ženský oslobodzovací proces bude pokúšať oslobodiť ženu bez konfrontácie so základnou heterosexuálnou štruktúrou, ktorá nás zaväzuje – ako ženu s mužom – vo vzťahoch s našimi vlastnými utláčateľmi, bude sa naďalej plytvať obrovskými energiami na upravovanie každého jednotlivého vzťahu s mužom: Ako vylepšiť sex, ako dosiahnuť, aby otáčal hlavou na obe strany – na pokusy vytvoriť z neho ”nového muža” v ilúzii, že nám to dovolí byť ”novou ženou”. To pochopiteľne rozdelí naše sily a záväzky tak, že sa nebudeme môcť zapojiť do konštruovania nových vzorov, ktoré nás oslobodia.”
 

Nevyhnutné následky

Ak ešte Friedanová tvrdila, že ”žena je človek, ktorý rodí deti”, tak najnovšie utopické vízie feministiek už vidia túto ženskú výsadu celkom bez mužov. Ich cieľom je vo sfére ľudskej spoločnosti zrušiť dualizmus, na ktorom stojí náš svet. A hoci sa ešte budú striedať noc a deň, teplo a chlad ako aj iné pre život neodmysliteľné duality, v pohlaví budúcnosti by mali byť už len ženy a ženy. A to (paradoxne) ženy v úlohe žien a ženy v úlohe mužov. Ak Sibyla hrozila, že zánik sveta nastane, až začnú ženy nosiť nohavice, potom sme už len krôčik od zániku toho ”starého”, Prírodu rešpektujúceho, humánneho sveta.

Gustáv Murín

(celý text publikovaný v časopise Slovenské pohľady č.2/2003)

Článok neobsahuje ešte ďalšie skutočnosti súčasného feministického hnutia: veľmi intenzívne útoky niektorých členiek tohto hnutia voči kresťanstvu, osobitne Rímsko-katolíckej cirkvi. Sú známe prípady znesväcovania kostolov a chrámov radikálnymi feministkami (ako napr. močenie pred oltárom, vyzlečenie sa v chrámoch, či priestoroch ako napr. vo Vatikáne, provokácie Pussy Riot, zrezanie posväteného kríža a iné  odporné zvrátenosti - pozri nižšie), pretože kresťanská viera pomenúva tieto ich  konania proti Bohu ako veľmi ťažké hriechy (osobitne ťažké hriechy proti Duchu Svätom, čo sa považuje za najťažšie previnenie). A idú naozaj ešte ďalej znesväcujú aj samotného Boha - Pána Ježiša, Pannu Máriu, či ďalších Svätých, ich symboly, kríže, sochy a pod.

www.hlavnespravy.sk/clenky-hnutia-femen-vo-francuzsku-zneuctili-chram-sv-marie-magdaleny/191248

www.protiprudu.org/radikalne-feministky-sa-pokusili-o-znesvatenie-katedraly/

postoy.sk/content/feminizmus-ni%C4%8D%C3%AD-%C5%BEenu-alebo-patr%C3%AD-pussy-riot-do-v%C3%A4zenia

bartkovsky.blog.sme.sk/c/375496/feminizmus-nici-zenu.html

www.blesk.cz/clanek/zpravy-udalosti/293419/naha-demonstrantka-ukradla-ve-vatikanu-jeziska-na-tele-mela-ze-je-buh-zena.html

spravy.pravda.sk/svet/clanok/250173-moskovsky-sud-poslal-clenky-pussy-riot-na-dva-roky-za-mreze/

www.topky.sk/cl/11/1370987/VIDEO-Utok-7000-nahych-feministiek-na-kostol-v-Argentine--Cirkev-hovori-o-akcii-diabla-

www.webnoviny.sk/diskusia-clanok/657193-rusky-patriarcha-tvrdo-kritizuje-feministky-su-extremistky/strom/

RNDr. Gustáv Murín, CSc.,

nar. 9.4.1959 v Bratislave,

pracuje ako vedúci laboratória Ústavu bunkovej biológie Univerzity Komenského v Bratislave. 

Vydal 18 kníh (z toho 5 v češtine, 1 vo francúzštine a 1 v hindí): román, novelu, dve zbierky poviedok, zbierku sci-fi poviedok, sedem zbierok esejí, vedecko-popularizačnú štúdiu o biológii, popularizačnú štúdiu o manželstve, dve popularizačné encyklopédie a dve zbierky cestovných príbehov. 

Jednotlivé texty boli preložené do 36-tich jazykov. Viac ako 1200 článkov vydal vo viac ako 50-tich periodikách na Slovensku aj v zahraničí. Literárne prezentácie absolvoval v 19-tich krajinách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. 

Texty na nete: https://gustavmurin.blog.sme.sk, https://gustavmurin.webgarden.cz,
https://muringustav.blogspot.com, https://tulacky.blogspot.com,
https://muringustav.multilingua.blogspot.com

Viac info v celosvetových aj domácich encyklopédiách a na internetových stránkach: artistswithoutfrontiers.com, litcentrum.sk, diversity.org.mk, LaLupe.com, amazon.com a iné.

Sekcie: 

Úvahy-Komentáre-Analýzy

Rubriky: 

Gustáv Murín - Všetko je inak

Štítky: 

Feminizmus ako tretie zlo

 https://katolik5.webnode.sk/rozmach-gender-politiky/

Toto je zhrnutie zaujímavých bodov zo štúdie “Nebezpečný rozmach genderové politiky”od Stephena Baskervila.
 

Článok sa skladá z niekoľkých tematických častí:

1. Vzostup a úspech feministického hnutia (str. 1)

…popisuje zmeny v argumentáciach feministiek, ich pomalý prienik do verejného sektoru a nárast vplyvu
…zaraďuje ich medzi totalitné hnutia vychádzajúce z marxizmu-leninizmu.
…popisuje, že súkromie a intímny život sa vďaka feministkám natoľko spolitizoval, že do neho teraz v plnom rozsahu zasahuje štát.
…feministky sa snažia získať stále väčší vplyv v štátnych mechanizmoch, nakoľko na základe neho môžu efektívne a násilne presadzovať a vynucovať svoje požiadavky.

2. Feministické víťazstvá (str. 4)

…podrobnejšie rozpisuje, ako feministky prešli od doktríny “rovnosti” medzi mužom a ženou k politike “materstva”, na základe ktorej sa stavajú do role utláčaných a zároveň si nárokujú nadštandardné privilégia vyplývajúce z role materstva.
…rozpisuje podrobnejšie, ako sa dopracovalo k názoru, že muži utláčajú ženy a špeciálne ženy-matky.
…rozpisuje, ako feministky predefinovali mnohé spoločenské zločiny tak, že ako vinníkov ukazujú zásadne mužov a ako obete zásadne ženy.
…spomína, ako sa feministkám podarilo predefinovať mužské individuálne “rytierstvo” na kolektívne anonymné skupiny (policajti)
…venuje sa podrobne fenoménu falošných obvinení zo znásilnení. Spomína, že 41% obvinení zo znásilnení bolo dokázaných ako falošných a že reálne číslo bude ešte vyššie, keďže falošné obvinenie nemôže žena len tak bez trestu siahnuť.
…spomína tiež, že feministické policajtky a sudkyne nezriedka cielene falšovali dôkazy, aby dostali za znásilnenie do väzenia aj nevinného muža.

3. Útlak a superiorita (str. 9)

…spomína, ako feministky obratne využívajú raz pojmy o “rovnoprávnosti” a inokedy požiadavky špeciálnych privilégií, podľa toho, ako sa im to hodí.
…spomína absurditu, kde sa feministkám podarilo presadiť, že ženy sa už nestarajú o vlastné deti, ale v sociálnych zariadeniach (jasle, škôlky, školy) o cudzie deti. Vďaka tomu je ich prácu možno jednak zdaňovať, jednak za ňu berú z ekonomiky peniaze a o ten diel klesá plat ich manželov.
…spomína, ako verejné školstvo oddeľuje rodičov a ich deti a snaží sa vychovávať deti proti názorom ich rodičov.
…rozoberá rozmach sektoru “sociálnych služieb”, venujúcich sa deťom – od škôlok až po opatrovníctvo odobraných detí a konštatuje fakt, že tento systém vníma rodičov ako hrozbu svojho zamestnania a tak sa snaží v maximálnej miere bojovať proti nim a diskreditovať ich.
…úrady detských sociálnych služieb sa dostali do pozície akejsi “feministickej polície”, ktorá do značnej miery funguje mimo kontrolu súdov aj právneho systému a na väčšinu útokov jej postačujú nikdy nedokázané a falošné obvinenia. Zároveň kompletne vynecháva prezumpciu neviny.
…spomína prípady feministických prokurátoriek, ktoré násilím donútili vypovedať deti proti svojim rodičom a dosiahli tak ich uväznenie, napriek nevine.
…v závere spomína narastajúci počet prípadov, kedy sa kvôli odobratiu detí rodine nasadzovali ozbrojené protiteroristické jednotky vyzbrojené automatickými zbraňami.

4. Genderová politika a sociálny štát (str. 14)

…venuje sa histórii, prečo štát začal podporovať slobodné a rozvedené matky
…na počiatku sociálna podpora smerovala vdovám po vojakoch a rodinám, kde muž prišiel o prácu vplyvom hospodárskej krízy.
…neskôr ale feministky obraz muža ochrancu (ktorý riskoval život za rodinu vo vojnách a chodil denne do práce) predefinovali na muža povaľača, násilníka a pedofila.
…argumentácia o neschopných a nebezpečných mužoch sa stala veľmi silným a ťažko vyvrátiteľným argumentom, ktorý umožnil masové zavádzanie represívnych policajných opatrení proti otcom v rodinách.

Typické feministické argumenty:

*Muž opustil ženu a nechal ju aj s dieťaťom v ťažkej finačnej situácii.

…realita ukazuje, že mnohé slobodné matky si dobrovoľne zvolili túto formu existencie a mnohé sa k tomu dokonca hrdo hlásia (stránka 16)
…rastie počet slobodných matiek na sociálnej podpore
…keďže k rozchodu dochádza pred svatbou, nedá sa jednoznačne určiť, kto koho opustil.

*Muž žiadajúci o rozvod

…hoci feministky argumentujú, že muži opúšťajú rodiny a odchádzajú za milenkami, štatistiky ukazujú, že väčšinu žiadostí o rozvod podávajú ženy a iba malý zlomok je v súvislosti domácim násilím či neverou, väčšina je odôvodnená frázami “nerozumieme si”, “obaja sme sa zmenili”…
…popisuje históriu presadzovania rozvodov. V minulosti rozvody síce tiež existovali, ale musel byť udaný dostatočný dôvod. v 20.st. sa presadili tzv. “rozvody bez viny”, to jest, že sa dá rozviesť kedykoľvek a bez argumentácie. Už toto bolo faktické zrušenie inštitútu manželstva, pretože prestalo mať štatút “právne vynútiteľnej zmluvy”.
…súčasný systém rozvodom žien výrazne napomáha, pretože im ponúka množstvo inštitúcii, kam môžu odložiť svoje deti: jasle, škôlky, školy, inštitúcie na zanechávanie novorodencov, agentúry umožňujúce adoptovať svoje neželané dieťa cudzej rodine. Autor argumentuje, že to nie sú iba otcovia, ktorí opúšťajú svoje deti. Špeciálnou kategóriou opustenia dieťaťa sú potraty. (stránky 17,18,19)

5. Rozvod a manželstvá jedincov rovnakého pohlavia (pdf č.2, str. 3)

…autor tvrdí, že práve masívny rozmach rozvodov a promiskuity inšpiroval homosexuálov k požiadavke homomanželstiev, pretože súčasný promiskuitný pohľad na manželstvo vyhovuje ich životnému štýlu. Ďalej tvrdí, že homosvatby manželstvo ohroziť nemôžu, pretože už bolo fakticky vykastrované povolením rozvodov.

…ďalej sa venuje téme adopcií detí homosexuálom. Tvrdí, že 40% adoptovaných detí končí v homosexuálnych rodinách. Ďalej tvrdí, že umelé oplodnenia a náhradné matky splodia iba minimum detí pre homopáry, väčšina detí pochádza z adopcií.
…poukazuje na to, že umožnenie adopcií hsx párom výrazne zvyšuje dopyt po adoptovateľných deťoch. Zároveň sa s tým kombinuje faktor, keď sú deti odoberané rodinám pod zveličenými zámienkami domáceho násilia alebo zneužívania. Ideálnym terčom sú rozvádzajúce sa rodiny. Podpora rozvodov a osamelých matiek poskytuje štátnej sociálnej správe vhodné zámienky na odoberanie detí a ich poskytnutie na adopcie homosexuálom.

…nerozoberá problematiku vplyvu homosexuálnej rodiny na rozvoj dieťaťa ani nespomína prípadné riziká zneužívania.

6. Osobné a politické (pdf č.2, str. 5)

…spolitizovanosť rozvodov je tak silná, ako nikdy v histórii. Rozvodové súdy sú pod kontrolou feministiek a fungujú ako akési feministické “tribunály”, súdiace bez dôkazov alebo na základe falošných jednostranných obvinení.

…na podporu rozvodov sa v médiach pestuje silná protiotcovská hystéria. Automaticky nálepkujú otcov ako pedofilov, násilníkov a neplatičov výživného, pričom tieto argumenty sú natoľko tvrdé, že nikto z politikov sa neodváži postaviť na ich stranu.

…realita je pritom nezriedka úplne iná:

*Mýtus o otcoch týrajúcich deti:
…v skutočnosti je najväčšie riziko u osamelých a slobodných matiek, kde býva dieťa až 33x častejšie vystavené násiliu, obvykle zo strany otčimov a priateľov matky. Naopak prítomnosť otca je veľmi výrazným ochranným faktorom dieťaťa pred cudzím násilím (citácia 56, 57, 58) (moja pozn: ono na tom niečo bude, prípady násilia voči sirotám zo starej literatúry sú veľmi časté, pričom násilie dieťatu prichádzalo rovnako zo strany otčima aj macochy)
…taktiež je tu štatistika, že slobodné matky častejšie zrania alebo zabijú svoje dieťa, než ženatý otec (citácia 59)

*Mýtus o sexuálnom zneužívaní:
…štatistiky dokazujú, že zneužívania sa dopúšťajú hlavne matkini priatelia a nevlastní otcovia. Biologickí otcovia zneužívajú svoje deti absolútne minimálne. Štatistiky ale veľmi často ako páchateľa označia proste “otca”, a to aj v prípade, že sa jednalo o otčima !!! (citácia 60)
…pri rozvodových konaniach feministické zamestnankyne súdov a úradov vyslovene nabádajú matky aj k falošným obvineniam voči otcovi, pričom tieto obvinenia nie je treba dokazovať.
…sudcovia tak vlastne nahrávajú ohrozeniu dieťaťa, keď ho v záujme “ochrany” oddelia od biologického otca a dajú do rodiny s otčimom.

*Mýtus o domácom násilí
…je to jeden z najzákernejších spôsobov boja proti otcom v rodinách. Je to ideálny spôsob, ako vykopnúť človeka z bytu a zabrať jeho majetok.
…právna definícia domáceho násilia je mimoriadne vágna a okrem fyzickej konfrontácie zahŕňa aj hádky, kritiku, ignorovanie, odmietanie alebo zosmiešňovanie
…na obvinenie netreba žiadne dokazovanie, automaticky sa berie prezumpcia viny a dokonca aj falošné obvinenia sú brané ako plne legitímny postup.
…predbežné uväznenie muža je možné aj na základe vymysleného obvinenia a bez súdu.
…pritom štatistiky dokazujú, že podiel domáceho násilia v domácnostiach zo strany mužov a žien je vyrovnaný (citácia 66)

…ďalej článok píše o tom, že obvinenia pri rozvodoch sú sudcami automaticky akceptované a deti sú automaticky oddeľované od otcov. Na nejaký férový súdny proces sa tu absolútne nehľadí.
…obvinenia sa nezriedka prerokúvajú bez prítomnosti muža, takže ani nemá šancu sa brániť.
…netreba žiadne dokazovanie
…v niektorých prípadoch sú muži dokonca donútení sa priznať k činu, ktorý neurobili (napr. sú tak dlho držaní vo väzbe, kým sa nepriznajú)

7. Plne disfunkčné domovy (pdf č.2, str.10)

…spomína štúdiu, ktorá dokazuje, že deti z jednočlenných rodín majú výrazne vyššie sklony k násilným a drogovým činom a že tento faktor prevyšuje vplyv chudoby či rasy.
…pričom štát otázku odchodu otca z rodiny rieši jediným spôsobom a to násilným vymáhaním výživného a kriminalizáciou mužov.

8. Ďalekosiahle dôsledky genderovej politiky:

– žiadna civilizácia dlhodobo neprežije masívnu a plošnú kriminalizáciu mužskej časti svojej populácie
– oslabenie vojenskej sily krajiny násilným začleňovaním žien do armády
– oslabenie ochoty mužov slúžiť v armáde, ak vedia, že v ich neprítomnosti sa s nimi môže ich žena kedykoľvek rozviesť a po návrate zo zahraničia ešte budú trestne stíhaní za neplatenie výživného, o ktorom bolo rozhodnuté v ich neprítomnosti
– pokles pôrodnosti, ktorý vedie k otvoreniu krajiny masovej imigrácii
– kvôli zavedeniu dôchodkového systému sa ešte viac zredukovali dôvody na zakladanie veľkých rodín, ktoré mali slúžiť ako poistka na starobu.
– zavedenie antikoncepcie a potratu presunuli rozhodovanie o potomstve z rodiny čisto iba na ženu.
– rozvody môžu byť nielen rozbíjačom rodín, ale aj dôvodom strachu a neochoty mužov k vstupu do manželstva. (toto už mám potvrdené z viacerých zdrojov priamo z môjho okolia)

…posledná podkapitola poukazuje na to, že aj staré antické civilizácie grécko a rím pred svojím zánikom prechádzali procesom zrieknutia sa rodinného života. A zdôrazňuje, že nikdy v minulosti, ani v starej antike, nebola kampaň proti rodine tak militantná, ako v súčasnosti.

Zdroj: Nebezpečný rozmach genderové politiky. Studie Stephena Baskervila