Nový zákon 

Nový zákon alebo Nová zmluva je zbierka svätých kníh, ktoré vznikli v kruhoch kresťanstva a sú súčasťou kresťanskej Biblie. V dnešných vydaniach v zmysle kánonu vytvoreného v 5. st. zahŕňa 27 spisov. Sú to evanjeliá - Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša a Evanjelium podľa Jána. Nasleduje kniha Skutky apoštolov, ktorou sa uzatvára členenie Novej zmluvy podľa historických kníh, v západnom usporiadaní potom nasleduje štrnásť Pavlových listov, ktoré usporiadal svätý Augustín podľa istej obsahovej spätosti, a sedem tzv. katolíckych listov. Novú zmluvu uzatvára Apokalypsa čiže Zjavenie svätého Jána. Podľa východného usporiadania, ktoré používa napr. gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, nasleduje po Skutkoch svätých apoštolov sedem katolíckych (všeobecných) listov a až potom Pavlove listy a nakoniec Zjavenie svätého Jána. Jazykom Novej zmluvy je gréčtina.^[1]

Evanjelium podľa Matúša (skratka Mt) je jednou z kníh Nového zákona. Je jedným zo štyroch evanjelií, ktoré opisujú život Ježiša Krista. Jeho autorstvo sa pripisuje apoštolovi Matúšovi.

Slovo evanjelium pochádza z gréckeho slova εὐαγγέλιον (euangelion), čo znamená radostnú zvesť o príchode panovníka. V kresťanstve sa pod týmto pojmom začalo označovať hlásanie Krista o Božom kráľovstve. Po Ježišovej smrti sa ako evanjelium označovalo kázanie o Kristovi a jeho učení. Apoštoli hlásali evanjelium ústne Židom i Grékom, aby z nich urobili Kristových učeníkov, veriacich kresťanov. Ale aj po ich obrátení im bolo treba ďalej vysvetľovať Ježišovo učenie, ktoré sa malo pre nich stať pravidlom pre ich život. Preto ho bolo treba aj písomne zaznačiť a zachovať. Tak vznikli napísané evanjeliá.

Cieľom Matúšovho evanjelia bolo dokázať, že Ježiš Nazaretský je Mesiáš, prisľúbený Židom starozákonnými prorokmi. Pri každej príležitosti poukazuje na to, ako sa starozákonné proroctvá splnili v Kristovi. Matúšovo evanjelium posilňovalo kresťanov pochádzajúcich zo židovstva najmä pri prenasledovaní od samotných Židov, ktorí čakali iného, politickéhoMesiáša, ktorý by ich oslobodil z moci nenávidených Rimanov. Matúš im vo svojom evanjeliu vysvetlil, že Vykupiteľ už prišiel, iného čakať nemožno, a že Kristovo vykúpenie má hlbší význam ako politické oslobodenie, lebo ono vyslobodzuje z hriechu a umožňuje vstup do Božieho kráľovstva. Hlavný odkaz Matúšovho evanjelia môže byť vyjadrený Ježišovým citátom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon, alebo prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,17)

Usporiadanie Matúšovho evanjelia je viac systematické a vecné ako chronologické. Časové usporiadanie jednotlivých udalostí ustupuje do pozadia pred systematickým opísaním Ježišových rečí a skutkov. Matúš rád zoskupuje napríklad reči, ktoré Kristus povedal pri rozličných príležitostiach, i zázraky líšiace sa časom aj miestom.

Evanjelium má štyri hlavné časti:

1.    Rodokmeň Ježiša Krista, jeho narodenie a detstvo (Mt 1-2).

2.    Kázanie a činnosť Jána Krstiteľa ako príprava na príchod a verejné účinkovanie Krista (Mt 3-4,11).

3.    Kázanie a činnosť Krista (Mt 4,12-20,16).

4.    Umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista (Mt 20,17-28).

Evanjelium podľa Matúša je tak isto ako všetky biblické knihy rozdelené na kapitoly a verše, ktoré sú očíslované. Pri citácii z biblických kníh, alebo pri odvolávaní sa na určitú pasáž sa uvedie jej číslo. Napríklad, horeuvedený Ježišov citát: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon, alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,17) možno nájsť v 5. hlave (kapitole) a v 17. verši Evanjelia podľa Matúša.

Evanjelium podľa Marka (skratka Mk) je kniha Nového zákona.

Zaraďuje sa medzi evanjeliá. Tradične je jeho autorstvo pripisované Markovi, ktorý vraj podáva svedectvo apoštola Petra. Teória dvoch prameňov predpokladá, že toto evanjelium je najstarším a prvým spomedzi štyroch evanjelií. Jeho cieľom je posilniť kresťanov pochádzajúcich z pohanstva.

V evanjeliu podľa Marka obsahovo prevládajú Ježišove činy nad rečami.

Obsah tohto evanjelia možno rozdeliť nasledovne:

·         Úvod

·         Účinkovanie Ježiša v Galilei

·         Účinkovanie Ježiša v Galilei a v okolitých krajoch

·         Účinkovanie Ježiša v Jeruzaleme a umučenie

·         Správa o prázdnom hrobe

Evanjelium podľa Lukáša (skratka Lk alebo L) je tretia kniha v poradí Nového zákona, najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií. Spolu s Matúšovým a Markovým evanjeliom patrí medzi tzv. synoptické evanjeliá. Lukášovo evanjelium aj Skutky apoštolov, ktoré naň nadväzujú, sú venované istému Teofilovi, aby si mohol urobiť presnejší obraz o veciach, o ktorých už počul veľa nejednotných správ.

Text je dielom vzdelaného človeka s dobrou gréčtinou a s väčšou slovnou zásobou ako ostatné tri evanjeliá dohromady. Evanjelium vzniklo skôr než kniha Skutkov, ktorá sa naň odvoláva. Stará tradícia pripisuje spis lekárovi Lukášovi, i keď v evanjeliu nie je menovaný. Najstarším písomným dokladom je Muratoriho fragment (Muratoriho kánon) (približne v roku 200), Lukášovi je pričítaný aj Origenes, Tertullianus a ďalšie z tej doby. Lukáš sprevádzal apoštola Pavla na jeho cestách, mohol hovoriť s očitými svedkami a nazerať do písomných záznamov. Na základe toho kresťanská tradícia usudzovala, že evanjelium vzniklo pravdepodobne v Cézarei niekedy v dobe tamojšieho Pavlovho väznenia (asi v rokoch 56 – 58).

Najstaršie zachované rukopisy (papyrus P75, Sinajský a Vatikánsky kódex) však majú len nadpis „podľa Lukáša“. Autor takmer isto používal text Markovho evanjelia a pravdepodobne písal až po zborení Jeruzalemského chrámu v roku 70. Zo zrovnaní s Matúšovým evanjeliom súdi biblická kritika, že oba používali i dnes stratenú zbierku Ježišových výrokov, ktorý sa zvyčajne nazýva Q (z nem. Quelle, prameň). Väčšina moderných bádateľov preto usudzuje, že spis vznikol niekedy medzi rokmi 70 – 90.

Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka Pavlovej reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské. Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom). Lukáš uvádza 17 Ježišových podobenstiev, ktoré v ostatných evanjeliách nie sú, a 28 zreteľných citátov zo Starého zákona, všetky podľa gréckeho znenia.

Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľudom na okraji spoločnosti. Len v Lukášovom evanjeliu je správa o Zvestovaní Panne Márii, o pastieroch v Betleheme, o Ježišovom detstve, podobenstvo o stratenom synovi a ďalšie.

Autor nechce v texte priniesť Ježišov životopis ale skôr jeho posolstvo. Ježišov život sa chápe ako kolízia času Izraela s časom cirkvi.^[1]

Lukášovo evanjelium možno rozdeliť na nasledujúce časti:

1.    Prológ autora

2.    Od Zvestovania až po prípravu verejnej činnosti

3.    Účinkovanie Ježiša v Galilei

4.    Cesta Ježiša do Jeruzalema

5.    Účinkovanie a umučenie Ježiša v Jeruzaleme

6.    Od nájdenia prázdneho hrobu až po nanebovstúpenie

Evanjelium podľa Jána (skratka Jn alebo J) je kniha Nového zákona. Zaraďuje sa medzi evanjeliá. Podľa tradície bolo napísané pre maloázijských kresťanov asi medzi rokmi 90 a 100 po Kr.

Oproti synoptickým evanjeliám má odlišnú štruktúru. Toto evanjelium možno rozdeliť nasledovne:

·         Prológ o Slove

·         Zjavenie Ježiša svetu (zázraky a reči)

·         Utrpenie Ježiša a jeho víťazstvo nad smrťou

Ježišova činnosť je tu, na rozdiel od ostatných troch kánonických evanjelií, rozvrhnutá do troch rokov.

Skutky apoštolov^[1] (skratka Sk) je piata kniha Nového zákona, popisujúca obdobie vzniku a šírenia prvotnej kresťanskej Cirkvi, najmä činnosť apoštolov Petra a Pavla v 30. a 40. rokoch 1. storočia.

Názov knihy pochádza z cirkevnej tradície. Obsah spisu však nie je celkom dobre vystihnutý keďže sa nepopisujú skutky všetkých apoštolov, ale hovorí iba o Petrovi a Jánovi a hlavne o Pavlovi. Krátko sú spomenutí ešte Štefan, Filip, Barnabáš a Jakub mladší.

Kniha začína venovaním Teofilovi podobne ako Evanjelium podľa Lukáša, ku ktorému sa autor výslovne hlási.

·         Prvá časť knihy (Sk 1–7) sa odohráva v Jeruzaleme a líči nanebovstúpenie Ježiša Krista, zostúpenie Svätého Ducha a Štefanovovystúpenie.

·         Druhá časť (Sk 8–12) popisuje činnosť apoštola Petra v Samárii, Cézarei a Antiochii.

·         Ďalšie časti opisujú pôsobenie apoštola Pavla, a to jeho prvú (Sk 13–14), druhú (Sk 15–18) a tretiu misijnú cestu (Sk 19–21,26). Sk 15,1-35 líči apoštolský snem (koncil) v Jeruzaleme.

·         Posledná časť knihy opisuje Pavlovo zatknutie v Jeruzaleme (Sk 21-23), súd v Cézarei (Cesareji) (Sk 24–26) a cestu do Ríma (Sk 27–28).

Kniha obsahuje veľký počet rozsiahlejších priamych rečí, ktoré sú ale pravdepodobne dielom autora, a niektoré časti hláv/kapitol 16, 20, 21 a 27-28 sú písané v prvej osobe množného čísla. Jedna skupina gréckych rukopisov obsahuje text knihy Skutkov s pomerne významnými odchýlkami v niekoľkých veršoch, tzv. západný text, ktorý sa však väčšinou pokladá za mladší. V názoroch na jednotnosť knihy sa odborníci nezhodujú, zhodujú sa však väčšinou v tom, že Skutky apoštolov vznikli až po Lukášovom Evanjeliu, že obe napísal jeden autor, ktorý Pavlove listy síce nečítal, jeho učenie však poznal.^[2]

Autor v knihe nepodáva historický cieľ ale teologický - nezadržateľné šírenie evanjelia do celého sveta. Túto koncepciu ilustrujú udalosti, ktoré sa spomínajú v knihe.

Názov Skutky apoštolov sa prvý raz objavuje u Ireneja (pred 200) a knihu uvádzajú všetky zoznamy Nového zákona, začínajúc zlomkom Muratoriho. Najstarší zachovaný zlomok (papyrus P 48) je z 3. storočia.

Staršia tradícia predpokladala, že kniha vznikla bezprostredne po udalostiach, ktoré popisuje, t. j. približne v roku 65, a že ju napísal Lukáš, lekár a Pavlov spolupracovník, o ktorom, sa zmieňuje v Kol 4,14 ai. Pretože je však závislá na Lukášovom evanjeliu, ktoré asi vzniklo až po zborení chrámu v roku 70, pretože sa jej opis rady udalostí nezhoduje s Pavlovým opisom v jeho listoch, prikláňajú sa moderní autori skôr k neskoršiemu dátumu, niekedy v rokoch 70 – 90.

Pre stotožnenie autora Evanjelia podľa Lukáša a Skutkov apoštolov s Lukášom z Kol 4,14 hovorí, že autor používa niekoľko odborných lekárskych termínov a snáď i to, že niektoré pasáže píše v prvej osobe množného čísla. Proti tomu hovoria náukové rozdiely medzi Skutkami apoštolov a Pavlom, odlišné opisy niektorých dôležitých udalostí i legendárny popis Pavlových činov na cestách. Autor však nikdy Pavla neoznačuje ako apoštola.

List Rimanom

alebo List apoštola Pavla Rímskym^[2] (skratka Rim alebo R) je kniha Nového zákona. Je najdlhším medzi Pavlovými listami.

Jeho autorstvo sa tradične pripisuje apoštolovi Pavlovi.

List Rimanom obsahuje nasledujúce časti:

·         Úvod

·         Náuková časť o spáse

·         Parenetická časť obsahujúca mravné napomenutia a požiadavky

·         Záver

·         Doxológia

List prináša rozsiahlu syntézu Pavlovho posolstva. V tomto liste sa rozoberá náuka o ospravodlivení, zachovávanie zákona, hriech, spasiteľské dielo Krista a teológia dejín spásy

Prvý list Korinťanom^[1] alebo Prvý list apoštola Pavla Korintským^[2] (skratka 1 Kor alebo 1K) je súčasť Nového zákona, jeden z listov apoštola Pavla, o ktorého autorstve sa nikdy nepochybovalo. Bol napísaný grécky, snáď roku 54 v Efeze, a už okolo roku 150 ho cituje Markiónov (Marcionov) kánon ako cirkvou uznanú knihu.

List pozostáva z nasledujúcich častí:

1.    Úvod

2.    Neporiadky v Korinte

3.    Odpovede na otázky Korinťanov

4.    Záver

V liste sa riešia konkrétne problémy, ktoré sa objavili v živote korintských kresťanov.

Charakteristika

Pavol, ktorý cirkev v Korinte pred niekoľkými rokmi založil (Sk 18,10-17), píše svoj list ako výraz starosti nad tým, čo sa v nej medzitým deje. Sťažuje si na nejednotu a spory vo vnútri cirkvi (1 Kor 1,10-4,21), na padlé mravy (1 Kor 5,1-6,20) a v druhej časti (1 Kor 7-15) rozvíja štyri témy kresťanského učenia: o manželstve, o kresťanskej slobode, o bohoslužbe a o vzkriesení Krista. Záverečne pozdravy majú dodať jeho radám aj osobný dôraz.

13. hlava (kapitola) listu (tzv. Hymnus na lásku) je jednou z najcitovanejších časti Biblie a dočkala sa aj viacerých zhudobnení (napr. Hymn o miłości od Antoniny Krzysztoń)

Citát

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.

Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska.

Druhý list Korinťanom^[1] alebo Druhý list apoštola Pavla Korintským^[2] (skratka 2 Kor alebo 2K) je kniha Nového zákona.

Jeho autorstvo sa tradične pripisuje apoštolovi Pavlovi.

List bol napísaný pravdepodobne v r. 57. Bol podnietený okolnosťami, ktoré sa odohrali po Prvom liste Korinťanom.

1.    Úvod

2.    Pavol sa obhajuje pred Korinťanmi

3.    O zbierke pre chudobných v Jeruzaleme

4.    Obrana Pavla pred protivníkmi

5.    Záver

List Galaťanom

List Galaťanom[1] alebo List apoštola Pavla Galatským[2] (skratka Gal alebo G alebo Ga) je kniha Nového zákona.

Jeho autorstvo sa tradične pripisuje apoštolovi Pavlovi. List sa obracia na kresťanov v Galácii. Galaťanov chce presvedčiť, že spásu si nemôžu zaslúžiť skutkami ale iba vierou v Krista.

List Galaťanom má tieto časti:

1.    Úvod

2.    Pavlova obrana

3.    Náuková časť

4.    Parenetická časť

5.    Záver

Zdroj: prevzaté, čítajte viacej:sk.wikipedia.org/wiki/Nov%C3%BD_z%C3%A1kon#Knihy_Nov.C3.A9ho_z.C3.A1kona